Vedci prišli na to, ohľadom čoho KLAMEME najčastejšie: Robíte to aj vy?

Na dennodennú lož si posvietil denník Daily Mail. Uvádza, že podľa nedávneho zistenia sú najčastejšie klamstvá tie, ktoré nás pred ostatnými robia lepšími a "chrumkavejšími". Naopak taká milosrdná lož, ktorou sa tak často oháňame, je na zostupe.

Holandskí bádatelia uskutočnili celkovo štyri experimenty na vyhodnotenie psychologických účinkov klamstva. V jednom z nich požiadali 285 dobrovoľníkov vo veku 18 - 75 rokov, aby počas jedného dňa pozorovali a zaznamenávali všetky svoje klamstvá Zistili, že 22 % z účastníkov prieskumu povedalo sebaklam - väčšinou s cieľom prikrášliť svoje vedomosti alebo úspechy. Väčšina ľudí - celých 70 percent - tvrdila, že neklamala. Zvyšok - osem percent - použili lož v snahe ochrániť city niekoho iného.

V ďalšom experimente boli dobrovoľníci požiadaní, aby uviedli, ako by odpovedali na súbor otázok, v ktorých ľudia často klamú - napríklad o svojom skutočnom veku, o tom, či sa im páčil posledný darček, ktorý im kúpil ich partner... A tiež mali priznať, či by v niektorej zo svojich odpovedí klamali. Následne sa pomocou dotazníkov hodnotilo ich sebavedomie, nervozita, nepríjemné pocity či ľútosť.

Celých 46 percent z nich priznalo, že by v uvedených situáciách klamali. Štúdia potom ukázala, že tí, ktorí skutočne klamali, mali výrazne nižšie sebavedomie a negatívnejšie pocity ako tí, ktorí hovorili pravdu. V ďalšom experimente o niečo neskôr mali dobrovoľníci podrobnejšie opísať situácie, v ktorých klamali alebo hovorili pravdu. Výskumníci opäť sledovali ich emócie a nálady.

Výsledky boli podobné ako pri predchádzajúcom teste - ľudia, ktorí si lepšie pamätali scenáre, v ktorých klamali, vykazovali nižšie sebavedomie a menej pozitívnych emócií ako tí, ktorí si lepšie pamätali situácie, v ktorých hovorili pravdu. V záverečnom teste účastníci sami sledovali svoje klamárske návyky a svoju sebaúctu počas piatich dní. Približne 20 percent respondentov uviedlo, že klamali o niečom každý deň, a 19 percent uviedlo, že neklamali vôbec.

Výsledky ukázali, že keď niekto klamal, jeho sebaúcta bola vtedy nižšia ako v predchádzajúci deň. Podľa odborníkov to naznačuje, že ľudia, ktorí viac klamú, nemajú vo všeobecnosti nízke sebavedomie, ale že je to samotné klamstvo, čo znižuje sebavedomie.