Natalia Germáni si dala PAUZU od herectva: Teraz ju zamestnáva TENTO mega PROJEKT

Ak ste videli film Jej telo, asi už chápete, prečo je Natália Germáni momentálne jednou z našich najvychytenejších herečiek. Táto snímka je príkladom toho, že keď ide o umelecký zámer, všetko sa musí robiť naplno, ale herec v sebe pritom nemusí poprieť a poraziť stanovené hranice. Príbeh plavkyne a neskôr aj pornoherečky Andrey Absolonovej, ktorú vo filme Natália autenticky stvárňuje, je viac než len film s pornoscénami. Je to príbeh reálneho človeka. Taký, ktorý sa dokáže hercovi dostať pod kožu a len s problémom ho zo seba striasa pri ceste z pľacu domov. Ako sa to podarilo Natálii? Prečítajte si rozhovor, ktorý poskytla EVE!

Natália, v akom období života sme vás zastihli?

Vo veľmi intenzívnom, a to aj rodinne, aj pracovne. Naša mladšia dcérka má štyri mesiace, staršia pomaličky už štyri roky. Do toho veľa cestovania, presúvania sa, promovania uplynulých projektov a plánovania tých nadchádzajúcich v roku 2024.

V poslednom čase ste sa v médiách vyskytovali najmä v kontexte filmu Jej telo. S odstupom času, ako ste film dokončili, prežili a následne videli, ako ho vnímate?

Som milo prekvapená reakciami okolia. Pred premiérou som mala obrovský rešpekt uvidieť samu seba v tejto hereckej polohe, ale hneď po vzhliadnutí filmu na celosvetovej premiére v Taline zo mňa tréma opadla. Naozaj sa teším z tejto veľkej príležitosti, ktorú som dostala. 

Nie je tajomstvo, že chúlostivé scény s vami nakrúcal Martin. Rozmýšľali ste nad tým, čo by sa stalo, keby on z akéhokoľkvek dôvodu nemohol?

Úprimne? Nerozmýšľala. Do Jej tela som šla aj vďaka tomu, že som mala pri sebe Martina a s ním prišiel aj pocit bezpečia práve v tej časti filmu, ktorá mi osobne nebola blízka. 

Schválne, kto mal väčšiu trému? Vy či Martin?

Asi ani jeden. Martin nemáva trému. Teda, ešte som ho nevidela strémovaného. Do všetkého ide s pokorou a rešpektom, ale vždy je stopercentne pravdivý. Pri mne, v spojení s kamerou, sa asi tiež nedá hovoriť o tréme. Skôr som počas nakrúcania veľmi pragmaticky a intenzívne premýšľala o tom, ako to celé pojmeme, spravíme, aby sme sa v tom cítili čo najviac prirodzene a aby to zároveň vyzeralo čo najlepšie a najautentickejšie.

Čo povedal Martin na výsledok? Stálo to za to?

To je asi skôr otázka na neho, ale dostala som od neho veľkú pochvalu. 

Keď ste dostali ponuku na túto hereckú postavu, dlho ste sa o nej doma rozprávali? Aký argument nakoniec rozhodol, že ste Jej telo prijali?

Rozhodovalo to, že som to vnímala ako veľkú príležitosť s veľkou hereckou plochou a aj mimoriadne silným príbehom. 

Zažili ste niekedy rolu, z ktorej ste sa nedokázali len tak ľahko vyzliecť v šatni a nosili ste si ju domov?

Ak mám byť úprimná, povedala by som, že to zažívam asi pri každom novom projekte, kde hrám hlavnú postavu, ktorá sa však zároveň nakrúca síce v kratšom časovom úseku, ale zato veľmi intenzívne. A v mojom prípade ide zväčša o veľké osudy žien. Keď vstávate s tým, že si opakujete texty na natáčací deň, potom sa celý deň na pľaci na niekoho hráte a zaspávate s textami na ďalší deň, inak to ani nejde. 

Dá sa to v súkromí úplne vytesniť? Alebo lepšie povedané - ako sa dá zvládnuť to, aby vám herecká rola neprerastala cez hlavu?

Mňa vracia do reality vždy len moja rodina. Deti ma dokážu dokonale vrátiť tam, kam patrím - k nim. Lebo potrebujú doma svoju maminu Natáliu, nie Šarlotu, Andreu, Miriam alebo akúkoľvek inú dámu zo scenára. 

V nejednom rozhovore ste spomenuli, že vaše telo vnímate ako svätý chrám. Zmenil tento film niečo na vnímaní vášho tela?

Nezmenil vôbec nič, len ma utvrdil v tom, ako vnímam samu seba a aj svoje telo. To, kde sú moje hranice a ako dokážem pracovať nielen so svojím telom, ale aj so svojou hlavou.

Čo na tom svojom máte najradšej?

Čo mám najradšej neviem, takto nad tým nepremýšľam. Beriem samu seba a aj iných ako komplexné bytosti, takpovediac - „so všetkým všudy“.

Dobre, tak sa spýtam inak, kedy ste naň bola najviac pyšná?

Určite som na seba bola najpyšnejšia po oboch pôrodoch. Vtedy som pochopila, akú silu zo seba dokáže žena vydolovať.  

Momentálne ste jednou z naobsadzovanejších slovenských herečiek, starostlivosť o seba, telo, pleť, to je asi na dennom poriadku aj pri dvoch deťoch. Čo je vo vašom prípade genetika a čo je výsledok driny? Máte predpoklady na to byť štíhla, mať kvalitnú pleť? Ako sa o seba komplexne staráte?

V prvom rade musím povedať, že som naozaj mimoriadne fyzicky aktívna. Jednak za to môžu zo značnej časti naše deti a ich potreby, ale vždy keď mám chvíľu voľna, využívam ju aktívne. Takže veľký výdaj energie je prvá vec, ktorou sa udržujem. V jedle sa nijako neobmedzujem, práve naopak, jem všetko a veľmi veľa, a to sa priznám, že musím do budúcna napraviť, najmä zo zdravotných dôvodov, ktoré ani mňa neobchádzajú. A čo sa týka postavy a pleti, starám sa o seba dobre, ale nie prehnane. Mám svoju rutinu, na ktorú občas zabudnem alebo zaspím pri filme, ale inak sa ju snažím dodržiavať. 

Dobre a čo ako matka pre svoje dobro nestíhate a chceli by ste?

Stíham úplne všetko. Základ je mať dobrý time management a dobré deti, ktoré môžem so sebou všade vziať.

Natália, kde má herectvo vo vašom ponímaní hranice? Čo už pre film alebo hereckú rolu neurobíte?

Ku každému projektu pristupujem individuálne a taktiež sa ako človek aj ako herec vyvíjam a formujem. Vždy to závisí od konkrétnej situácie a najmä od rozhovoru s režisérom o jeho vízii danej veci, témy či scény. Milujem však veľké výzvy a dlhodobá príprava na film ma veľmi baví, dodáva mu totiž istú váhu.

Herci zvyknú chtiac či nechtiac svojej práci čo-to obetovať. Čo bola vo vašom prípade najväčšia obeta, ktorú ste svojej profesii dali?

Čas. Veľa času. 

Býva to aj tak, že sú projekty, ktoré vás prinútili naučiť sa niečo nové, niečo nové si osvojiť, zvládnuť, prekonať sa? Čo to bolo?

Myslím, že každý projekt, ktorý som robila, so sebou priniesol novú príležitosť niečo sa o sebe naučiť. Aj to milujem na herectve. O skúšaní rôznych profesií a rôznych životov a životných osudov nehovoriac.

Veľa sa v kontexte žien hovorí o work-life balance, ako to máte vy? Už ste ho našli alebo ho ešte stále hľadáte?

Toto máme, myslím, celkom slušne zvládnuté. Máme jasnú predstavu, ako chceme fungovať ako rodina s deťmi a zároveň sa umelecky rozvíjať a robiť to, čo nás živí, ale najmä ľudsky napĺňa. Veľakrát musíme obetovať svoj vlastný čas určený pre seba, a prispôsobovať sa navzájom rôznym situáciám, ale to je absolútne prirodzené, najmä v tomto čase, keď sú baby ešte malé. Naše pravidlo znie - všetko ide, keď sa chce, a toho sa držíme. 

Vo vašom prípade by to asi ani inak nešlo, keďže pendlujete medzi USA, Slovenskom a aj Českom. Kde ste vlastne doma?

Doma sme všade, kde sme spolu. Milujem cestovanie, striedanie prostredí. Prináša to do môjho života inšpiráciu a potrebné korenie.

Ako vyzerajú vaše dni v Amerike? Pracujete aj tam? Alebo tam ste „len“ matka?

Zatiaľ som „len“ matka. Stretávame sa s rôznymi ľuďmi, vytvárame si svoju komunitu, zháňame nové kontakty. Už si pripadám ako pokazené rádio, ale proces získavania pracovných víz je veľmi zdĺhavá záležitosť, keď vždy na niečo a niekoho čakáte. Verím, že o chvíľu dobehneme úspešne do cieľa.

Čo ste v New Yorku objavili a obľúbili si?

Nič veľkolepé a ani nič odlišné. Žijeme tam rovnako ako aj tu. Newyorský svet je však veľmi farebný, živý a plný. Ale môžem spomenúť napríklad etiópsku kuchyňu. Tú asi u nás zatiaľ nenájdeme. (Smiech.)

Natália, rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako vás zmenilo materstvo?

Nie, lebo sa mením každým dňom a každou novou situáciou, ktorú zažívam, a to absolútne prirodzene. Ale ľudia sa na to pýtajú, a tak sa občas nad tým zamyslieť musím. Myslím, že materstvo dovolí žene spoznať naozaj samu seba. Rozložiť si svoj život na drobné, prehodnotiť svoje hodnoty a začať uvažovať, ako najlepšie viesť nového človiečika životom.

Aký je Martin otec?

Asi to povie každá žena o svojom mužovi, ale skvelý. Veľmi citlivý, spravodlivý, obetavý. Deti, ich potreby a pocity sú uňho vždy na prvom mieste. 

Kto z vás je ten prísnejší a kto viac rozmaznáva?

Ako kedy a ako v čom. Máme to tak nejako prirodzene rozdelené. Vždy keď je jeden v niečom prísny, ten druhý sa prirodzene dostáva do opačnej polohy.

Ako dvaja umelci, aj keď z rôznych fachov, inšpirujete sa navzájom?

Určite a veľmi. Nielen prácou, ale aj myslením, fungovaním, názormi. Na prácu, ale aj na život. Myslím, že sa navzájom nielen inšpirujeme, ale aj motivujeme. A tak to má predsa byť. 

Už ste rozmýšľali nad tým, čo vás v roku 2024 čaká a určite neminie?

Krásny filmový projekt v Česku, krásna miniséria na Slovensku a skúšanie šťastia za hranicami.

Aké projekty vám aktuálne dominujú v diári? Na čom pracujete?

Momentálne je to projekt Vesa. (Smiech.) Do jej polroka chcem byť pri nej prakticky nonstop. Potom začnem pomaly do svojho diára začleňovať filmovanie, ale určite bude všade cestovať so mnou. 

Dokážete si pri dvoch deťoch a všetkých povinnostiach zájsť s Martinom do kina? Ísť spolu na obyčajné rande?

Do kina ani na rande veľmi nechodíme, ale máme veľa spoločných akcií aj bez detí, ktoré do tohto môžeme zrejme zahrnúť. Úplne najradšej však máme, keď uspíme decká a môžeme si dať rande pri nejakom skvelom filme so skvelým jedlom v pohodlí a teple domova.