Zuzana Kovačič Hanzelová priznáva: Bez Facebooku sa mi žije oveľa lahšie

Ak niečo sociálne siete neposkytujú, je to práve osobný priestor. A naopak, ak existuje niečo, čo poskytujú bez prestávky, je to hejt v najrôznejších podobách.

Poznajú ich z televízie, z tituliek časopisov a po rozpuku sociálnych sietí sa akosi automaticky očakáva, že budú k dispozícii tým, ktorí ich milujú, a ešte viac tým, ktorí ich nenávidia. Je to celebrita, musí zniesť kritiku a e-pľuvanec od každého, veď je to súčasťou jeho práce a máme demokraciu… Naživo by sa odvážil len málokto, ale takto? Sociálne siete sú ring, kde sa nemusí hrať fér, a zdanlivá anonymita zvádza k tomu, aby sa „fanúšikovia“ v komentároch a diskusiách vyjadrovali spôsobom, ktorý by bol pre nich v reálnom svete zoči-voči nemysliteľný, a to platí aj pre ich správy.

Dokonca si môžu vytvoriť parasociálne vzťahy – jednostranný vzťah, pri ktorom má fanúšik pocit, že celebritu dôverne pozná na základe jej príspevkov na sociálnych sieťach, a dovoľuje si automaticky viac. A tak prekvitá aj fenomén hejtu, ktorý sa týka každého, no známych tvárí ešte o čosi viac. Mnohé z nich zo sociálnych sietí aj vyhnal a v rámci zachovania dobrého duševného zdravia dobrovoľne opustili jeho rady.

Život bez Facebooku je krajší

Jednou z nich je aj novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová. Z Facebooku odišla krátko po tom, čo sa skončila pandémia. „Aj na mňa naozaj doľahla psychická únava. Pre novinárov to bolo mimoriadne náročné obdobie a podpísalo sa to pod moje úzkosti a nepohodu. Posledná kvapka bola, keď som urobila v decembri rozhovor s vtedajším premiérom Eduardom Hegerom. Rozhovor bol úplne normálny, ničím extra výnimočný, s premiérom sme sa v dobrom rozlúčili a popriali sme si pekné sviatky. Časť ľudí však začala zdieľať na Facebooku rozhovor s pomerne hanlivými komentármi a celé to malo veľmi agresívny tón. V tom čase som už mesiace čelila pomerne veľkému organizovanému hejtu najmä od extrémistov a jednoducho som si povedala, že toto nepotrebujem,“ spomína Zuzana na moment, keď pretiekol pohár a ona sa z Facebooku definitívne odhlásila. Vzápätí dodáva, že tento krok jej do života vniesol veľa pozitív, aj keď v prípade novinárov sociálne siete veľmi uľahčujú komunikáciu s respondentmi, a teda aj prácu.

„Sociálne siete určite uľahčujú komunikáciu, ale nevyhnutne to nemusí byť Facebook. Iste, sociálne siete pomáhajú nájsť témy a ľudí, ale zároveň dokážu človeku dosť deformovať novinársky pohľad. Keď som odišla z Facebooku, prvé dva týždne som mala pocit, že mi uniká niečo fantastické. Po dvoch týždňoch som si na to už ani nespomenula a pristihla som sa pri tom, že kolegovia sa rozprávajú o tom, ako sa nejakí politici povadili na Facebooku o nejakej úplnej banalite, a ja som nechápala, prečo to riešime, keď v parlamente rokujú o rozpočte. Sociálne siete vás dokážu sústrediť sa na nejakú maličkosť a môžu zapríčiniť, že nevidíte väčšie, oveľa podstatnejšie veci. Sem-tam ma mrzí, že pre svoj odchod nemôžem pomôcť množstvu krásnych projektov, ktoré by sa dali zdieľať. Rôzne zbierky pre ľudí, ktorí to potrebujú, alebo pokojne aj nejaký kontext k téme, ktorá je dôležitá. Keby Facebook každý používal zodpovedne, bola by to mimoriadne zaujímavá sieť,“ dodáva známa novinárka, ktorá je momentálne aktívna najmä na Instagrame a občas zablúdi na Twitter (dnes X).

„No odkedy ho vlastní Elon, je to horšie ako Facebook. Prihlásila som sa aj na Threads, ale ešte som nenašla spôsob, ako ho využívať. Budem to chvíľu pozorovať a uvidím, čo sa s tým dá robiť. Život bez Facebooku je pre mňa krajší život. Keď som odchádzala, dostávala som rady od ľudí, ako si nastaviť ‚feed‘ a viditeľnosť a ako si z toho môže človek vybrať to dobré. Lenže to, bohužiaľ, neplatí pre verejne činné osoby. Neviem ovplyvniť, čo, kto a kedy o mne napíše, a v živote som sa za 35 rokov naučila, že ak mi niečo nerobí dobre a dlhodobo mi to spôsobuje nepohodu, je dobre s tým prestať. Nehovorím, že sa to nemôže zmeniť, ale zatiaľ to cítim tak, že sa nevrátim ani najbližšie roky,“ dodáva napokon.