Jeden si pohorší a druhý polepší: Existuje vôbec vyrovnaný partnerský vzťah?

Máločo je take zložité ako budovanie partnerského vzťahu. O tom, ako k sebe nájsť správnu dušu ukrytú v správnom tele sa napísalo veľa múdrych kníh a natočilo veľa uslzených zimomravých filmov. No vzorec, ktorý by spoľahlivo fungoval v praxi, stále nepoznáme. V štvorkombinácii pokus-omyl-trpezlivosť-nevysvetliteľná láska tak budujeme našu partnerskú spokojnosť ďalej. Ale čo ak je jeden z nás predsa len ten, čo si polepšil (nazvime ho polepšiteľ) a druhý ten, čo sa napokon uspokojil s tým, čo mu do života prišlo (takzvaný spokojiteľ)? Čo ak ste predsa len vy, povedzme, mimo jeho ligy alebo on mimo tej vašej?

Navyše, všetci to vedia, vidia a len mlčia. Prísť to muselo a ak ste spolu dlho, zrejme to neprišlo prvýkrát a úprimne, ani nie naposledy. Ozve sa to vždy ruka v ruke s krízou, väčšou hádkou, s fatálnejším nepochopením toho druhého alebo tým druhým. Mikrosklamania všedných dní sa sčítajú a zrazu pohár trpezlivosti pretečie – prečo som si radšej nevzala Pištu Hufnágela? Alebo aspoň niekoho, kto by nebol až tak mimo ligy?

Kúsok z Bollywoodu

V tomto kontexte smieme trochu zabŕdnuť do Indie. Tam majú v mimoligových partnerstvách jasno – stačí sa vrátiť späť k „starým dobrým“ kastám. A hoci bolo kastovanie oficiálne zrušené pred viac ako sedemdesiatimi rokmi, indickí zaľúbenci sa ním riadia aj dnes. A keby aj zabudli, starší im to veľmi rýchlo pripomenú a dajú ich do laty. Prečo? Kasty sa vo svojej prapodstate spájajú s hodnotou človeka. Hinduizmus si zakladá na fatalizme, zásadné zmeny veľmi nepripúšťa, skôr svojich vyznavačov utvrdzuje a učičíka v tom, že všetko je správne tak, ako je a nie je dôvod to meniť. Stačí to celé len prijať a jednoducho byť. Kasty hovoria o akejsi čistote človeka, práve preto sa zaradení do jednotlivých kást nesmú miešať, aby nižšie kasty nepoškvrnili tie vyššie.

Takisto vo vzťahoch sa kasty miešajú len veľmi zriedkavo. Kasty sa spájajú s určitými druhmi zamestnania, s výškou a hmotnosťou človeka, s jeho výzorom a so vzdelaním. Randiaca desiatka so šestkou alebo dokonca s päťkou? Tak to je v Indii naďalej len veľmi výnimočný prípad. Spomínaní spokojitelia a polepšitelia tak medzi sebou necítia až také veľké priepastné rozdiely. Či je to to, o čo vo svete ideálnych partnerstiev skutočne ide, necháme na individuálne posúdenie. Občas je však fajn, keď srdcu netreba rozkázať…

Cez plot vidíme lepšie

Teóriu o vzťahoch, v rámci ktorých je jeden polepšiteľ a druhý spokojiteľ, preslávil pred pár rokmi seriál Ako som spoznal vašu mamu (How I met your Mother). Čo preslávil, naprieč kontinentmi ju doslova prebujnel a ona sa rozmohla všade, kam seriál prostredníctvom vysielania zavítal. Rozhodne však nejde o autorský výplod šikovného a invenčného scenáristu. Za predpokladu, že vzťah tvorený dvomi ľuďmi, ktorí nepatria do rovnakej ligy, je v odvetví psychológie partnerských vzťahov odnepamäti. Nuž a to, čo sa dovtedy hovorilo len v rámci terapeutických (párových) sedení, zrazu niekto povedal v mainstreamovom seriáli a diváci začali hromadne pseudopsychologicky prehodnocovať svoje vzťahy. A tie cudzie ešte viac. Prečo? Lebo optika orientovaná na seba bolí a je pokrivenejšia než tá, ktorú upierame na ostatných. To sa nemení.

Cez plot stále akosi lepšie vidíme, a to aj to, kto je oný bájny spokojiteľ a komu zostala len pozícia polepšiteľa. Čo je v tomto prípade väčšie win win? Kľúčom k úspechu podľa už spomínaných scenáristov je nikdy nebyť spokojiteľom. Vždy treba hrať vyššiu ligu. Pasívne očakávať, že sa s vami partner uspokojí, asi nie je úplne najlepší prístup, lebo ako dobre vieme, nič netrvá večne. Vráťme sa opäť na chvíľu k bodovaciemu systému, pričom 10 je najviac a o jednotku sa ani hrdzavý bicykel neopiera. Áno, trošku pubertálne, ale s rukou na srdci, robíme to všetci a stále. Aj dávno po strednej. Ak je muž šestka a má zálusk na osmičku, a ona na vzťah prikývne, stane sa z nej spokojiteľka a muž sa vyšvihne do pozície polepšiteľa. Ale vo vzduchu stále visí hrozba, že okolo pôjde deviatka a žena osmička prejaví záujem, polepšiteľkou by sa v tomto novom vzťahu stala ona.

Ťahať či byť ťahaný

A tak to aj je. Všetko je v poriadku a tak, ako má byť, kým svoje roly obaja partneri vedome či nevedome pokojne prijímajú a žijú popritom najlepšie, ako vedia. Lenže vo chvíli, keď sa pozície začínajú zamieňať alebo sa vymenia úplne, nastáva často začiatok konca. Ak sa dvaja ľudia naďalej vyvíjajú a napredujú, čo je absolútne bežné a aj žiaduce, spokojiteľovi tento stav môže prestať vyhovovať. Rovnako bežne sa vo vzťahoch deje, že v nich prebieha niečo ako partnerská súťaž, ktorá však nemá rozhodcu. Taká súťaž dokáže vzťahy potrápiť aj utrápiť, no a ustáť ju v partnerskom zdraví, a pritom ju spätne vnímať ako pozitívnu skúsenosť, to sa dá len za predpokladu, že to oboch aktérov vzťahu posunie vpred. Jeden chce potiahnuť toho druhého a ten druhý chce byť ťahaný a posunúť sa vpred, nestáť na mieste. Vzťah by sa však nemal stať bojom o moc.

Zápasenie dvoch partnerov totiž len odčerpáva energiu, pričom, naopak, vedomá spolupráca je to, na čom by malo záležať obom. Navyše marí klímu, ktorá pomáha reagovať na individuálne potreby každého z nich. Niektorí ľudia majú príliš vysoké sebavedomie, nepracujú na sebe, veľa toho neponúkajú, a napriek tomu trpia pocitom, že si zaslúžia viac. A iní sa zasa uspokoja s málom, ich sebaúcta je veľmi nízka, a tak sa spájajú s ľuďmi pod ich úroveň, čo je síce bezpečné, ale časom ich to dobehne.

Párty na partnerskom trhu

„Partnerský trh, z ktorého si vyberajú (najmä) single ľudia, je niečo ako párty, kde každý pri vstupe ešte za čerstva dostane na čelo číslo od jednotky po desiatku a potom, bez toho, aby vedel, aké je jeho číslo, sa snaží stretnúť s tým najvyšším. Samozrejme, všetci sa najskôr snažíme o najvyššie číslo, ale nakoniec skončíme s niekým, kto má približne rovnaké číslo ako my. Päťky skončia s päťkou, desiatky skončia s desiatkou,“ myslí si psychológ Peter Kachena a dodáva, že partnerstvo, ktoré sa blíži k ideálu, je tvorené jedincami, ktorí majú tieto spomínané čísla atraktivity rovnaké. Práve tento pár má najvyššiu ochranu pred rozvodom alebo rozchodom. Nuž a sme späť pri spokojiteľovi a polepšiteľovi. Čo vlastne znamená byť atraktívny? Je to veľmi subjektívne a pre každého je to niečo trochu iné.

Podľa výskumu, ktorý sa uskutočnil v susednom Česku, rozhoduje o atraktivite ľudí najmä fyzická príťažlivosť, špeciálne v prípade mužov prístup k zdrojom, teda financiám alebo postaveniu, ktoré môžu ženy využiť na zabezpečenie svojich detí. „Naopak, chudobnejší muži, ako to vyplynulo z analýzy inzerátov na českých internetových zoznamkách, vediac o svojom finančnom nedostatku, pýšia sa radšej vlastnosťami vhodnými na starostlivosť o deti,“ vysvetľuje psychológ. Jedna vec je, kto je a kto nie je vnímaný ako atraktívny. Potom je druhá vec, ako sa vnímate vy a na koho si trúfate. Psychológia poukazuje na to, že ide čisto o náš pocit, o naše príliš vysoké alebo nízke sebavedomie a sebahodnotenie. Keď vnímate partnera ako niekoho, kto je mimo vašej ligy, nie je to o tom, že partner je alebo nie je v niečom naozaj lepší alebo úspešnejší. Takéto porovnávanie a akékoľvek negatívne alebo pozitívne dôsledky z neho vyplývajúce sú vždy odrazom toho, čo si človek o sebe myslí v porovnaní s inými. Od detstva nám rodičia dávali pocit výnimočnosti, vyrastali sme v prostredí, v ktorom o nás ani na chvíľu nepochybovali. A to si prenášame aj do dospelosti, pričom si možno kladieme vyššie ciele, než sme v skutočnosti schopní.

Nestaráte sa o seba, nemyslíte na druhých, neinvestujete do vzťahov, ale považujete sa za protagonistov súkromného romantického príbehu, na ktorý akoby ste mali automaticky nárok, hoci vám ho nikto nikdy nesľúbil. Mať ambície a sebavedomie nie je zlé, ale musí ísť o rozumnú mieru. Ak je všetkého priveľa, takýto postoj prinesie len sklamanie a rozčarovanie – buď vám, alebo vašim partnerom. Nežijeme v rozprávke, preto by sme o nej nemali ani snívať. Kruté? Možno, ale pravdivé.

Vyliečiť si sebavedomie

Ako teda fungovať vo vzťahu, ktorý je podľa vás nevyvážený, a zachrániť ho? Partner, ktorý vníma problém, by mal pracovať na svojom nízkom alebo príliš vysokom sebavedomí a uvedomiť si, čo reálne ponúka a do vzťahu prináša. Teda, pozrieť sa na  seba z rebríka. Treba však mať na pamäti, že ak by váš partner nechcel byť s vami, tak s vami nie je, a prestaňte vzťah sabotovať. Zároveň sa reálne pozrite na svoj prínos a investície, pretože len brať a nič nedávať nie je dlhodobo udržateľné. Nestrácajte zo zreteľa lásku, teplo a pozornosť, ktorú si váš náprotivok zaslúži, kvôli pochybnostiam o sebe samých. Pretože ten druhý pravdepodobne netuší, že sa cítite mimo jeho ligy...

Aj váš partner je „len“ človek, možno má svoje pochybnosti a nepovažuje sa za dokonalého. Určite cíti, že ten druhý je v niečom oveľa lepší. Porozprávajte sa o svojich pocitoch a zamerajte sa na to, čo vám vyhovuje. Hovorí sa, že pre dobrý a vyvážený vzťah je zdravé, keď sa pár medzi sebou (aktívne) rozpráva 20 minút denne. Ak na seba počas dňa nemáte toľko času, venujte si ho pred spaním. Navzájom si povedzte všetko, čo vás trápi, čo by ste chceli, čo sa vám stalo, čo by ste mali zmeniť alebo upraviť. Otvorená komunikácia je veľmi dobrým nástrojom, ktorý naozaj dokáže vyvažovať rozdiely. Ak je človek zdravo, ale naozaj len za predpokladu, že je ZDRAVO sebavedomý, nič také ako iná liga či partnerstvo polepšiteľov a spokojiteľov neexistuje. Je len zväzok dvoch partnerov, ktorí v tom majú jasno, vedia sa dopĺňať, potiahnuť, motivovať, inšpirovať, a v neposlednom rade si vzťahovo vyhovujú.