Skutočný príbeh jednej z vás: Môj EX ma obral o majetok aj o dôstojnosť!

Akýkoľvek bolestivý koniec môže byť radostným novým začiatkom, aj keď to tak sprvoti vôbec nevidíte, dôležité však je nedať si ho ukradnúť. Nie, nie je to len jeden z mnohých prázdnych motivačných citátov. Je to poznanie, o ktorom sme sa rozprávali s dvomi ženami, ktoré osud postavil na novú štartovaciu čiaru a ony si z nej urobili odrazový mostík.

Často až po veľkých zmenách, ktoré sa udiali, vidíme, ako osud celú túto situáciu zariadil pre naše dobro, a teda aj pre lepšiu budúcnosť. Chce vám ukázať, že odmietnutie je len spôsob, ako vás ochrániť pred budúcim zranením, bolesťou a utrpením. Dnes si to myslí už aj Nina, tridsiatnička z Bratislavy, ktorá žila osem rokov v spoločnej domácnosti s Pavlom a po škaredom a vyčerpávajúcom rozvode ju opúšťala len s osobnými vecami a pracovným notebookom. „Môj porozvodový majetok som tak bez väčšej námahy vpratala do dvoch kufrov a dvoch igelitiek. Aj tie mi pred odchodom prekutral,“ začína svoje rozprávanie s trpkým smiechom.

„Nič iné mi okrem toho nepatrilo. Ako povedal môj ex, nastúpila som s holým zadkom do idúceho vlaku, ktorý patril jemu, a bola to len a len moja chyba, že som sa finančne podieľala na jeho bezproblémovej ekonomickej prevádzke, veď ma o to neprosil. Po rozvode som si naozaj myslela, že všetko pekné sa pre mňa skončilo, že sa môj život, v takej forme, v akej som ho mala rada a chcela mať, skončil a iný vlastne pre mňa ani nemá význam. Pomaly príliš stará na deti a okrem toho príliš zranená na eventuálne nové vzťahy. Navyše, ani dovtedy som nebola veľkou vyznávačkou zmien, mala som rada svoju stabilitu, všetko to, čo som poznala a čo zabehnuto fungovalo, som považovala za bezpečnú pôdu pod nohami. V podstate, aj keď som súhlasila s tým, že si Pavla vezmem, vnímala som to ako bezpečnú stávku na istotu. Bol rozvedený a myslela som si, že aj poučený, a preto do ďalšieho manželstva vstupuje už s cennou skúsenosťou. No a nedávno vstúpil do manželstva číslo tri a ja spätne vyhodnocujem, že by som sa bez tejto ‚cennej‘ skúsenosti, o ktorú sa mi postaral, zaobišla,“ vysvetľuje so znateľnou iróniou Nina.

Hoc antifanúšička zmien a novôt, po tom, čo vyliezla z úkrytu prenajatej izby opäť na slnko s vylízanými ranami a ako-tak podrôtovanou dušou, Nina pocítila, že na to, aby znova uverila v seba samu, musí podstúpiť akúsi terapiu šokom. Začať odznova, so všetkým, čo k tomu patrí. „Raz v noci som počúvala podcast jednej anglickej koučky, ktorá hovorila o tom, že kopa ľudí sklamaných v láske sama sebe podsúva presvedčenie o tom, že prišla o najkrajšie a najlepšie roky života alebo že jej ich ten druhý ukradol. Ona však v podcaste toto tvrdenie obrátila na to, že najlepšie roky sú pritom stále vždy tie pred nami. Uvedomila som si, že má pravdu a už som nechcela prepásť ani jeden deň,“ hovorí Nina, ktorá si opäť pobalila kufre a igelitky a spolu s nimi odletela do anglického Bristolu a tam za pomoci kamarátky ešte z detských čias naštartovala svoju novú etapu najlepších rokov života.

„Často až potom, keď sa nám udejú veľké zmeny, vidíme, ako osud každú situáciu zariadil pre naše dobro a pre lepšiu budúcnosť. Chce nám ukázať, že odmietnutie je len spôsob, ako nás ochrániť pred budúcim zranením, bolesťou a utrpením. Teraz sa teším z oveľa lepšieho života, ktorý zahŕňa nové začiatky v podobe nového miesta pre život, nového systému podpory zo strany známych a priateľov, a pokojnejšieho života, bez stresu zo zlého manželstva. Držala som sa presvedčenia, že moja myseľ mi nedovolí urobiť nesprávnu odbočku, ak by som sa nepotrebovala niečo naučiť alebo zažiť. Neraz sa mi to osvedčilo ako veľká pravda. Túto zmenu som potrebovala pre svoje zdravie a pre uzdravenie svojej duše a v neposlednom rade pre oživenie opätovnej viery v seba samu. Samozrejme, veľa ľudí v okolí, aj tých najbližších, toto moje rozhodnutie šokovalo a vypočula som si veľa o tom, ako nepremyslene konám a ako môžem zle-nedobre skončiť. No ja som ich vari prvý raz v živote absolútne odmietla počúvať,“ uzatvára.