EVE exkluzívne porozprávala o svojej dráhe fotografky, o tom, ako to vyzerá v zákulisí veľkých módnych šou, ale aj o tom, že netreba veriť všetkému, čo vidíme na Instagrame. Spojili sme sa s ňou práve v čase, keď bola na dovolenke v Glasgowe a oddychovala pred nastávajúcim parížskym týždňom módy. Popritom ešte stihla so svojimi kamarátmi pripraviť vydanie magazínu Circ, ktorý je sondou do zákulisia umenia, dizajnu a kultúry. Toto dievča sa skrátka nikdy nenudí. A keď si niečo zaumieni, neodradí ju nič. Veď posúďte samy.
Zdá sa, že ty si ten typ dievčaťa, čo sa dostane všade. Hoci aj po požiarnom schodisku, aspoň teda tak vraj vyzerala tvoja prvá cesta na prehliadku Chanel…
Tak to bola celkom funny story. Ja som vtedy pracovala ako asistentka fotografa Steva Wooda a vedela som, že dostať sa na prehliadku Chanel je poriadna výzva. Do parížskeho Grand Palais bývajú pozvaní len určití fotografi, navzájom sa všetci poznajú, vchody strážia ochrankári so psami, bez oskenovanej špeciálnej pásky s QR kódom sa dnu nemáte šancu dostať. Hovorím to preto, lebo som Chanel neskôr fotila veľmi veľakrát, ale tento bol špecifický. Pravidlá boli striktnejšie ako dnes a organizácia prehliadky ešte dôkladnejšia. Bola to totiž posledná fashion šou Karla Lagerfelda pre Chanel, takže to bola o to väčšia challenge. Tým, že sa mi podarilo dostať na iné prehliadky, o ktorých som si myslela, že sú nedosiahnuteľné, tak som si povedala, že aj túto vyskúšam. Cestu opisovať radšej nebudem a mnoho si z nej pre ten neskutočný adrenalín ani nepamätám, ale prezradím, že obsahovala mnoho dverí, chodbičiek, schodov a únikových východov, kým som sa prepracovala s kompaktným foťákom pod bundou k hlúčiku modeliek, ktoré fajčili pri vchode určenom pre produkciu. Bol to extrémny adrenalín.
Tomu sa hovorí byť v správny čas na správnom mieste.
A treba vedieť aj splynúť s davom, pôsobiť ako ľudia naokolo. Napríklad môjho šéfa Steva Wooda tam nepustili, ale mne ako mladému dievčaťu sa nejak podarilo spolu s modelkami prejsť ochrankou. Ale keď som bola dnu, fotila som všetko len pre seba, fotky, ktoré som získala, som nikomu nechcela dať ani na nich zarobiť. To by som už nikdy v budúcnosti nedostala akreditáciu. Také veci sa neodpúšťajú.
Ako to vyzerá v backstagei veľkých módnych prehliadok?
To závisí od mnohých faktorov. Každá značka na týždni módy má inú lokáciu, iné priestory, inú veľkosť backstageu. Dostať sa na Yves Saint Laurent alebo na Chanel je skvelé. Dries Van Noten má zasa namakaný mejkap. Ale všetky majú spoločnú vlastnosť – je to jeden veľký chaos. Pohybuje sa tam veľa fotografov, asistentov, mejkap artistov, modeliek a podobne, často tam vládne napätie. Ja som si veľmi užívala fotenie napríklad v backstagei Yojhiho Yamamota, pretože u neho sú všetci pokojní, prevláda tam taký zvláštny zen.
Vedela si vždy, že chceš byť fotografka?
Práveže vôbec, nikdy mi nenapadlo, že budem fotiť alebo pracovať s módou. Ale je pravda, že móda a veci okolo nej ma fascinovali. Fascinovala ma elegancia, emócie, ktoré sú s ňou spojené, ľudia, ktorí si dajú na svojom zovňajšku záležať, ak to trochu nadnesiem. Fotografiu som však neštudovala. Len neskôr ma to k nej začalo ťahať. V tomto musím dať kredit práve Stevovi, on bol z technického hľadiska môj mentor a veľa ma naučil. A aj keď sme sa pracovne nerozišli najlepšie, dodnes sa vieme porozprávať. A aj moja bývalá partnerka ma v tomto smere postrčila. Viete, život je niekedy naozaj absurdný. Ale keď na sebe pracujete, posúvate sa, prihodia sa vám neuveriteľné veci, na ktoré by ste predtým ani nepomysleli a tie vás zasa posúvajú ďalej. Som hrozne šťastná, že sa mi podarilo dostať sa tam, kde som. Uvedomujem si, že mám obrovské šťastie, ale aj to, že pre to robím najviac, ako viem. Snažím sa svet dobýjať individuálne, ale myslím si, že môžem toho dokázať ešte oveľa viac.