(ROZHOVOR) Astrobiologička Michaela Musilová: Stále sa túžim dostať do VESMÍRU!

Študovala na najprestížnejších univerzitách sveta, ovláda niekoľko svetových jazykov, precestovala polovicu planéty, jej vedecké experimenty si získali uznanie v NASA. Ako veliteľka má za sebou vyše 30 simulovaných misií na Mesiac a Mars, o desať misií viac sama organizovala, viedla však aj vedecké expedície v Grónsku, na Špicbergoch, v Japonsku, v USA, v Afrike a na rôznych iných miestach po celom svete. A ďalšie výzvy ju čakajú aj v tomto roku.

Miška, vy ste vzorom pre mnoho mladých ľudí, ašpirujúcich vedcov, podporujete deti k tomu, aby sa zaujímali o vedu. Aký najväčší kompliment alebo uznanie ste za svoju prácu dostali?
Som veľmi vďačná za každé uznanie a komplimenty. Všetky si ich veľmi vážim. Aj vám ďakujem pekne za milé slova. Síce som za moju prácu dostala rôzne ocenenia, najväčšie uznanie pre mňa je práve to, že môžem byť zdrojom inšpirácie a motivácie pre druhých. Vždy ma to nesmierne nabije pozitívnou energiu a povzbudí ma to, lebo pocítim, že to, čo robím, pomáha druhým. Takou čerešničkou pre mňa je to, keď ľudia prídu na moje popularizačné eventy a chcú sa so mnou stretnúť. Veľakrát sa mi stalo, že niektorí, najmä mladí ľudia, precestovali veľa hodín krížom cez celú krajinu len aby sa so mnou na chvíľku stretli. Je to pre mňa neuveriteľné, že môžem toľko znamenať pre niekoho a nesmierne si vážim takú poctu.

Nedávno som o vás čítala, že ste ako žena museli veľakrát dokazovať, že máte na to byť vo svojej oblasti špičkou. Ako reagujete na komentáre typu, že ako žena-vedkyňa sa nemôžete vyrovnať mužským kolegom?
Na také komentáre nereagujem. Moja práca, ako aj práca miliónov žien po celom svete, hovorí za seba. Ženy sú tak isto schopné a veľakrát aj šikovnejšie než muži vo vede a v iných odboroch. Je smutné, že niektorí ľudia majú ešte také sexistické zmýšľanie. Našťastie, teraz už nemusím nikomu nič takého dokazovať, keďže moje vedecké výsledky, množstvo spoluprác a projektov sú mojimi vizitkami, teda aspoň v zahraničí. Žiaľ, na Slovensku sa mi ešte stále stáva, že natrafím celkom často na sexistické komentáre aj diskrimináciu. To je niečo, čo sa snažím priamo aj nepriamo cez moje popularizačné aktivity zmeniť.

Ľudia vás poznajú ako astrobiologičku, ktorá má za sebou simulovanú misu na Mars, ale vy ste absolvovali mnoho zaujímavých expedícií. Na ktorú spomínate najradšej?
Máte pravdu, simulovaných misií na Mesiac a Mars mám za sebou vyše 30 ako ich veliteľka a organizovala som ich vyše 40. Tak isto som viedla vedecké expedície v Grónsku, na Špicbergoch, v Japonsku, v USA, v Afrike a na rôznych iných miestach po celom svete. Teraz dokonca organizujem môj najnovší projekt: Astro Koruna Zeme. Ide o expedície na najvyšší vrchol každého kontinentu (takzvaná Koruna Zeme), počas ktorých riešim výskumno-vzdelávacie projekty. Už mám za sebou Kilimandžáro a ak všetko pôjde ako má, tak by som mohla byť nielen prvou ženou zo Slovenska, ktorá vylezie na Everest, ale aj prvou ktorá zdolá Korunu Zeme.
Všetky expedície vo mne zachovali stopu a veľa ma naučili. Ak si mám vybrať jednu, tak najradšej spomínam na expedíciu na Špicbergy. Podarilo sa mi ju zorganizovať tak, ako som si želala. Mala som tam skvelý tím kolegov a študentov, a aj počasie nám prialo. Dokonca sme videli polárnych medveďov, ale neboli s nimi žiadne problémy (aj keď sme na to boli pripravení). Najviac na mňa zapôsobili prekrásne ľadovce, na ktoré neviem zabudnúť a ktoré ma stále ťahajú späť do extrémne studených prostredí.

Aké sú vaše sny? Snívate o ozajstnej misii na Marse?
Áno, stále snívam o skutočnej misii na Mars. Najradšej by som tam išla robiť výskum osobne. Budem ale vďačná, ak sa mi aspoň podarí ísť do vesmíru a robiť výskum tam, ak aj nie na Mars. Avšak ani to nie je sen, ktorý by sa dal ľahko dosiahnuť, najmä ak ste žena zo Slovenska. Ako Slováci stále máme málo nádejí pre let do vesmíru. O približne desať rokov sa síce budeme môcť konečne hlásiť do astronautského výberu Európskej vesmírnej agentúry (Slovensko sa totiž minulý rok stalo pridruženým členom ESA), ale bez väčšieho finančného príspevku do ESA nemáme šancu, aby nás vybrali. Medzi NASA astronautov sa budem môcť hlásiť až vtedy, keď získam americké občianstvo. Zostáva mi teda dúfať, že sa vyskytnú ďalšie príležitosti cez komerčné spoločnosti alebo cez NASA o niekoľko rokov, ak uspejem v ich náročnom výbere a nebudem pre nich príliš stará.

Aké projekty vás čakajú v tomto roku a na ktorý sa najviac tešíte?
Tento rok ma čaká ďalšia časť projektu Astro Koruna Zeme a teda expedícia na Aconcaguu, najvyšší vrchol južnej Ameriky. Budem takisto vyučoval v Brazílii v rámci spolupráce Medzinárodnej vesmírnej univerzity a Brazílskej vesmírnej agentúry. K tomu budem viesť aj rôzne popularizačno-vzdelávacie projekty po celom svete. Najviac sa teším na expedíciu na Aconcaguu, keďže ide o vrchol na ktorý už dlho túžim vyliezť. Bude to dosť náročná výzva pre mňa a môj tím, ale verím, že so správnou prípravou a motiváciou sa nám to podarí .

Ak by to bolo vo vašich rukách, ako by ste podporili vedu na školách?
Ak by som na to mala viac času a financií, tak by som najradšej zapojila všetky školy do mojich projektov a expedícií, aby mali žiaci a študenti priamo prístup k vede a výskumu. Ešte stále je veľa škôl založených na memorovaní a bifľovaní, namiesto toho, aby mohli študenti prakticky aplikovať to, čo sa učia a cvičiť aj kritické myslenie. Je množstvo zručností potrebných do života, ktoré by sa študenti mohli naučiť s iným prístupom k vyučovaniu a s väčším množstvom príležitosti uplatniť ich znalosti do skutočných projektov. Takisto je dôležité spomenúť, že veľa učiteľov na Slovensku musí učiť vo veľmi náročných podmienkach a určite by sa školstvo zlepšilo, keby boli učitelia lepšie platení, mali prístup ku školeniam, novým technológiám a financiám pre zapojenie svojich študentov do mimoškolských projektov.

V rámci práce estujete po celom svete, kde sa však cítite najviac ako doma?
Domov je pre mňa miesto, kde sa cítim pohodlne, bezpečne a spokojne. Je to také útočisko, kde môžem ísť v prípade potreby a na ktoré sa teším. Niekedy je to môj byt, ale môže to byť aj hotelová izba či stan. Veľakrát to je jednoducho spoločnosť ľudí, ktorých mám rada. Síce nemám nejaký stály domov, vždy sa nesmierne teším na moje, žiaľ ,nie veľmi časté cesty domov na Slovensko, kde môžem byť s mojou rodinou a blízkymi.

Ste veľmi vyťažená vedkyňa, no nájdete si čas aj na dovolenku, na koníčky, na oddych, na rande?
Je veľmi dôležité, aby si každý našiel čas pre seba a na oddych. Keď som bola mladšia, tak som ten čas musela skoro stále obetovať kvôli práci a zháňaniu financií pre môj výskum. Dostala som sa kvôli tomu a množstvu stresu s tým spojeným skoro do stavu vyhorenia. Len pár rokov dozadu som sa naučila byť k sebe milšia a venovať takýmto aktivitám dostatočne veľa času. Teraz je mojím pravidlom sa aspoň pár hodín týždenne venovať  koníčkom, stretávať sa alebo volať si pravidelne s rodinou a kamarátmi a aspoň párkrát ročne si dopriať skutočnú dovolenku. Skutočnou dovolenkou myslím to, že väčšinu dňa, ak nie celý deň, som mimo počítača aj mobilu, aby som nepracovala. To sa mi, bohužiaľ, podarí asi len pár dní ročne, ale verím, že časom sa mi to podarí predĺžiť na dlhšie obdobie.

Popri svojej práci, pri cestovaní, na prednáškach sa stretávate s množstvom ľudí. Na ktorú osobnosť či stretnutie nedokážete zabudnúť?
Čím viac ľudí stretávam, tým viac zisťujem, koľko dobrých a úžasných ľudí existuje. Niektoré najkrajšie stretnutia boli s ľuďmi, ktorí majú veľmi málo v živote a napriek tomu sú štedrí a veľmi nápomocní. To sú stretnutia, na ktoré nemôžem zabudnúť a ktoré mi pripomínajú, koľko dobra existuje vo svete, napriek množstvu negatívnych správ, ktoré denne počujeme v médiách. Ak si opäť mám vybrať jedno konkrétne stretnutie, tak spomeniem rozhovor s režisérom Jamesom Cameronom. Jeho film Mimozemšťania z hlbín ma inšpiroval, aby som si v čase pochybnosti ako tínedžer vybrala vedu ako moju životnú cestu. O šesť rokov neskôr, keď som pracovala pre NASA, tak som mala možnosť ho stretnúť vo výskumnom stredisku, kde som pracovala a poďakovala som mu. Zostal dosť šokovaný, že práve ten film na mňa toľko zapôsobil a že mohol byť takou motiváciou pre mňa. Ja som zas bola vďačná, že si našiel čas sa so mnou dlho porozprávať a poradiť mi aj koho môžem kontaktovať ohľadom relevantných vedeckých spoluprác spojených s filmom. VIAC FOTIEK SI POZRITE V NAŠEJ GALÉRII TU!