(ROZHOVOR) Braňo Šimončík: Dobrý fotograf musí byť INÝ, ako tí OSTATNÍ!

Braňo Šimončík začínal ako reportážny fotograf, neskôr presedlal na módnu a portrétnu fotografiu. Svojím objektívom zachytil kampane pre veľké módne domy (Dolce & Gabbana, Neiman Marcus, Ungaro), svetové top­modelky, herečky a mnohé známe osobnosti. Napriek tomu stojí nohami pevne na zemi a zo všetkého najradšej sa vracia domov k svojej rodine.

Donedávna si patril k najznámejším fotografom na Slovensku, pamätáme sa, že ak sme mali fotiť nejakú známu osobnosť, prvá otázka znela: A bude to fotiť Braňo? V ostatných rokoch si však mimoriadne vyhľadávaný aj v zahraničí. Kde sa cítiš najviac doma - v Lisabone, Bratislave či v nejakom inom meste?
 
Po niekoľkých rokoch, ktoré som aj pracovne intenzívne trávil v Lisabone, sme sa počas kovidu presunuli späť domov, na Slovensko. Momentálne žijeme v Bratislave asi najmä preto, že toto mesto vnímam ako môj domov. V dnešnej dobe je úplne jedno kde má fotograf svoje zázemie: na skype, na zoome dohodneme všetky veci a v priebehu niekoľkých hodín sa viem presunúť kdekoľvek. Najviac fotení mám v Lisabone, Paríži, Miláne, ale podstatná časť mojej tvorby stále vzniká na Slovensku. Ak aj fotím pre zahraničné magazíny, často sa snažím situovať editoriál práve sem, pretože lokácie a celý ten kolorit ma veľmi inšpirujú.
 
Raz si povedal, že dobrý fotograf musí byť iný, ako tí ostatní. V čom si iný ty a čo tvoju prácu odlišuje od iných módnych fotografov?
Módna fotografia, ale aj fotografia iných žánrov je výnimočná, ak jej autor/autorka majú jasno rozpoznateľný štýl, ktorý preniká z ich podstaty. U mňa je smerodajné to odkiaľ som vzišiel. Vyrastal som v Petržalke, na mieste plnom betónu, uniformity, architektúry, ktorá neponúkala veľký rozlet. Na druhej strane, toto miesto prinášalo stovky, tisíce príbehov, stačí sa len pozrieť do rozsvietených okien, ak ich nezakrýva záves. Tieto príbehy ma dodnes zaujímajú a nemusí sa jednať o Petržalku. Ide o akúsi fascináciu pohybom každodennosti, rád sa inšpirujem kinematografiou, výtvarným umením, jednoducho všetkým čo nás obklopuje. 
 
Máš za sebou kampane pre veľké módne domy (Dolce & Gabbana, Neiman Marcus, Ungaro), fotil si svetové topmodelky, herečky, osobnosti. Na ktoré fotenie si naozaj hrdý a ktoré v tebe zanechalo výraznú stopu?
Rád spomínam na prvé fotenie pre portugalský Vogue s Karolinou Kurkovou, Mariou Borges a Hanou Soukopovou, ktorým sme ako keby definovali nové smerovanie portugalského VOGUE. Takisto som hrdý na to, že som fotil coverstory úplne prvého vydania československého VOGUE, ktoré malo vzdať poctu Olge Havlovej, súčasne všetkým bojovníčkam a bojovníkom za slobodu, demokraciu, základné práva v našich novodobých dejinách. Veľmi výnimočné fotenie bolo taktiež pre portugalský Vogue s topmodelkou Crystal Renn, inšpirované filmom West Side Story, keď sme spolu s ňou fotili okolo päťdesiat modeliek a modelov. Táto vyše päťdesiatstranová story zadefinovala moje ďalšie smerovanie. Začal som sa venovať skupinovým foteniam a zamiloval som si prácu s väčším počtom ľudí, čo sa odzrkradľuje aj na kampaniach pre Dolce & Gabbana. 
 
Máš pocit, že za tie roky, čo fotíš módne editoriály a kampane, sa náš pohľad na módnu fotografiu zmenil?
Módna fotografia, móda celkovo, sa rokmi mení a každý rok je v móde niečo iné. V posledných rokoch je badať vo fotografii návrat k minulosti, ale hlavne sa fotografii venuje stále viac ľudí. Každý rok sa na scéne objaví mnoho mladých talentov, samozrejme, dnes je vďaka sociálnym sieťam oveľa jednoduchšie sa zviditeľniť, v porovnaní s minulosťou. 
 
Predstav si, že máš týždeň voľno a môžeš ho stráviť ako chceš. Kam si pôjdeš oddýchnuť?
Asi je jedno kam, ale najmä je dôležité, aby som bol s rodinou - manželkou Tamarou a dcérkou Emilkou. Či už je to Liptov, alebo Lisabon. Niekedy je dôležité len nemyslieť na prácu a nájsť rovnováhu medzi vecami, ktoré milujete. PRÁCU A RODINU BRAŇA SI POZRITE V NAŠEJ GALÉRII TU!