Slovenka Barbara učí variť na hausbóte: Na jej kurzy stoja rady, pozrite na to čarovné miesto

Slovenská Nigella totiž k jedlu pristupuje s takou vášňou, že sa vám bude chcieť okamžite si opásať zásteru a ukuchtiť si niektorý z jej slávnych receptov.

Housewife, ale nie desperate

Babsi, ako Barbaru volajú, sa v roku 2001 presťahovala do Spojeného kráľovstva. Ako inak, za láskou. Mala vtedy čerstvých dvadsaťosem rokov a ako typická Slovenka bola zvyknutá na to, že jej rovesníčky doma vyvárali, vypekali a vymieňali si recepty. Lenže v Anglicku, kde žila s manželom a dvoma deťmi, ju čakalo poriadne prekvapenie: Britky, s ktorými sa stretávala, sa nejakým postávaním pri hrncoch vôbec nezapodievali a vlastne ani nevedeli, ako sa to robí.

„Pre mňa to bol trochu šok, doma nám predsa od útleho veku vtĺkali, že variť sa musí a jesť tiež. Ale v Anglicku neplatilo, že sa odovzdávali rodinné recepty z generácie na generáciu alebo že by mama svoje kuchárske skúsenosti a zručnosti ďalej dávala svojej dcére. U nás doma sa varilo každý deň, mama klasiku a otec zas rád pripravoval zemiakové placky alebo halušky. Mali sme chalupu so záhradou, kde sme si dokázali dopestovať základnú zeleninu. Prázdniny u babky vždy voňali letom a jej fantastickou tvarohovou štrúdľou, ktorú sme spolu piekli v kuchyni. Varenie som odmalička mala v krvi, a keď do môjho života vstúpila úžasná priateľka a mentorka Evka, láska k nemu sa ešte znásobila. Táto jedinečná žena ma naučila variť medzinárodné jedlá. To bol zlom, pretože v tom čase okrem vietnamských bistier bolo na Slovensku len veľmi málo reštaurácií so zahraničnou kuchyňou. Naučila som sa používať exotické koreniny alebo pripravovať argentínske recepty a zistila som, že mám talent na správne kombinovanie chutí,“ usmieva sa Barbara. V spoločnosti, v ktorej sa v Anglicku pohybovala, sa žilo aktívnym životom – organizovali sa večierky, brunche alebo obľúbené čajové posedenia. Aj Babsi rada svojich známych pozývala domov na večere.

„Zistila som, že navariť špeciality z akejkoľvek svetovej kuchyne je jednoduché, pretože všade v okolí boli obchodíky s medzinárodnými potravinami od indických cez thajské až po juhoafrické. Anglické priateľky boli z mojich jedál také nadšené, že ma poprosili, aby som aj ich naučila variť,“ spomína si charizmatická Bratislavčanka.

Babsi sa teda pustila do neľahkej práce. Neľahkej preto, lebo, ako rýchlo zistila, účastníčkam rodinných kurzov varenia jednoducho chýbal základ. Napríklad už len príprava zeleniny, ako je jej šúpanie či krájanie, bol problém. Vývar mnohé poznali len z kocky bujónu a nemali tušenie, ako vyzerá ten pravý, ktorý hodiny buble na sporáku. „Nezostalo mi nič iné, ako vytvoriť koncept hodín varenia, kde som spojila základné techniky a jednoduché recepty, ktoré dokázala zvládnuť každá žena. Postupne sme pridávali exotiku a jedlá zložitejšie na prípravu. Po čase ma už samy pozývali na večeru, ktorú pripravili. Pre mňa to bol skvelý pocit!“

Doma od základov
Barbara si práve počas pobytu v Anglicku uvedomila, aké jedinečné recepty na Slovensku máme. „Keď človek ide na dovolenku do zahraničia, často má pocit, že všetko je tam krajšie a lepšie, ale je rozdiel vycestovať a niekde trvalo žiť a etablovať sa. Ja som sa zo Spojeného kráľovstva vrátila domov po trinástich rokoch a táto skúsenosť mi stačila na to, aby som si vážila naše originálne produkty ešte viac – moji zahraniční priatelia sa nevedia dojesť bryndze, skalického trdelníka či tlačenky. Ale fascinuje ich napríklad aj to, koľko druhov jedál dokážeme pripraviť z obyčajných zemiakov. Milujú naše sladkovodné ryby, klasiku v podobe guláša, halušky aj pečenú kačicu s lokšami a dusenou kapustou. Ja sa v zahraničí zas rada inšpirujem v reštauráciách novými chuťami. Zbieram recepty, učím sa, ako sa kombinujú rôzne typy jedál s bylinkami a koreninami, odnášam si kulinárske zážitky. Na Slovensku chodím však len do niekoľkých obľúbených reštaurácií, kde varia z kvalitných surovín, pretože nie každá vychytená reštaurácia vám aj naservíruje prvotriedne jedlo. Ak nepoznáte jej dodávateľov, musíte sa spoliehať na svoju vycvičenú chuť. Ale ak varíte často, stačí vám kúsok na to, aby ste mohli posúdiť, z čoho jedlo pripravili,“ hovorí Babsi, ktorá opäť žije na Slovensku už deviaty rok.

Po návrate do rodného mesta však zistila, že aj tu sa za tie roky, čo bola preč, situácia zmenila. Ľudia už tak nebazírovali na tom, aby mali doma každý večer navarenú teplú večeru, častejšie sa stravovali v reštauráciách alebo hlad porazili vo fast foode. Domáca strava strácala čaro. Barbara sa pokúsila v ľuďoch nanovo oprášiť lásku k vareniu a mala na to svoj osvedčený spôsob – kurzy varenia. Najskôr komorné – doma, neskôr sa dostala do reťazca známych britských potravín, ktoré v tom čase na Slovensku fungovali, potom varila pre sieť potravín s prémiovými lokálnymi produktmi, ktoré sa u gurmánov tešia popularite a pripravuje v nich ochutnávky dodnes. Všetko však zmenil kovid.

Izolačka na vode
S novým partnerom sa počas pandémie ocitla v karanténe na hausbóte. „Boli sme úplne izolovaní od okolitého sveta a aby sme si vyplnili čas, začala som ho učiť variť. Nikam sme sa neponáhľali, mohli sme sa venovať vareniu celé hodiny. Výsledkom je, že Igor vie dnes navariť vynikajúce jedlá a je majstrom v dochucovaní. Podľa mňa muži dostávajú tento talent do vienka. Kulinária však nie je len o samotnom varení. Začína sa už výberom a nákupom najlepších surovín. Obaja milujeme sobotné rána, keď vyrazíme na trh na Žilinskú, porozprávame sa so stánkarmi, vyberieme sezónnu zeleninu a šup do kuchyne. Príprava jedla je ako symfónia. Zvuky krájania zemiakov, bublanie polievky, strúhanie cesnaku. Zvuky, vône a harmónia jednotlivých chodov je pre mňa relax, hra a naplnenie, skrátka láska na celý život. No a, samozrejme, hlavne rada jem,“ smeje sa sympatická kuchárka, ktorá sa rozhodla využiť magickú atmosféru hausbótu na Dunaji a usporadúvať s partnerom Igorom kurzy ich International Bratislava Academy práve tu. „Je to originálne miesto. Hoci ste len kúsok od centra Bratislavy, na Jaroveckom ramene sa ocitnete v úplne inom svete. Vznášate sa na vode, všade okolo vás je nádherná príroda. Farba vody a lesa sa mení počas roka, a tak máte často pocit, že ste na úplne inom mieste ako naposledy. Variť v takom prostredí je ako liečebný pobyt. Účastníci kurzu nie sú zatvorení v anonymnom prostredí chladnej kuchyne, ale pohybujú sa na čerstvom vzduchu. Atmosféra je komorná, nenútená a uvoľnená a neraz tu vznikajú krásne priateľstvá.“

Pre Barbaru je najväčším zadosťučinením, keď sa jej klienti tešia z výsledku. Najčastejšie na jej kurzy chodia jednotlivci alebo páry, ktorým sa doma nechce variť v malom, a tak práve na kurze varenia so šarmantnou Babsi sa naučia, ako z jednej suroviny pomocou rôznych byliniek, korenín a príloh vykúzlia niekoľko rôznych typov jedál. „Ľudia majú často skreslené predstavy, že varenie zaberá priveľa času, a tak sa do toho radšej ani nehrnú. Ale počas štyroch hodín kurzu zistia, že na prípravu jedného receptu zo štyroch chodov, ktoré spolu pripravujeme, im stačí 30 až 40 minút. Vyberáme zrozumiteľné, technicky nenáročné a pritom delikátne jedlá, ktoré ľahko namotivujú k vareniu a sú dôkazom, že dobre navariť, upratať a prestrieť na stôl sa dá aj za veľmi krátky čas. Žiada si to len správny postup a systém.“

Pre Barbaru je rovnako ako varenie z kvalitných lokálnych produktov samozrejmé aj vhodné stolovanie. Ibaže niektoré pravidlá, ktoré počúvala v detstve, rýchlo odbúrala. „Pamätáte si, ako nám už od škôlky prízvukovali, že pri jedle sa za stolom nerozpráva? To je podľa mňa najväčšia chyba, ktorú nám pri výchove vtĺkali do hláv. Naopak, pri stolovaní musíme konverzovať, dozvedieť sa čo najviac o našich prísediacich, porozprávať sa s manželom a deťmi, skrátka neponáhľať sa a neutekať hneď po odložení vidličky od stola.“ Partneri sa na kurze venujú aj etikete – učia sa, ako správne ukladať jednotlivé časti servisu, kedy sa servíruje prípitok, kedy dezertné víno, kedy káva, ale aj kto komu odsunie stoličku a kto vstáva od stola ako prvý. „Keď niekedy vidím v reštauráciách, ako muži v drahých oblekoch šermujú vidličkou, div že dáme oproti nevypichnú oči, ide ma rozpučiť. Príjemné a správne stolovanie je predsa prejavom kultúrnosti a našej úcty k partnerovi pri stole, rovnako ako naše obliekanie.“

Návrat k sedliackemu rozumu
Babsi sa teší, že aj jej dvaja, dnes už dospelí synovia James a Simon, pričuchli k vareniu. „Obaja vedia variť a James pečie fantastické koláče. Stále máme radi britskú kuchyňu, ktorú som priniesla aj domov na Slovensko, a práve staroanglická kuchyňa je pre mňa asi najobľúbenejšia. Anglický steak pie alebo sunday roast s yorkshirským pudingom sú božie! Asi nepoznám lepší spôsob prípravy mäsa ako ten anglický. A tie lahodné omáčky! K jahňaciemu ríbezľová s mätovým želé, k bravčovine jablková či brusnicová k morke, to musíte ochutnať. Preto som sa rozhodla zorganizovať aj kurz anglickej kuchyne, uvidíme, ako bude Slovákom chutiť. Dúfam, že stratia predsudky a dajú jej šancu,“ hovorí Barbara, ktorá pracuje aj ako realitná maklérka. „V objeme, v akom sa venujem vareniu, by som sa asi neuživila. A pravdepodobne by som ho ani nerobila s takým nadšením, ak by som bola nútená zarábať si ním na živobytie. Preto svoju najväčšiu vášeň kombinujem s prácou maklérky a tento životný štýl ma veľmi baví,“ vysvetľuje.

„Moja babka hovorievala, že nech sa deje čokoľvek, ľudia vždy budú potrebovať jesť. No veľmi záleží aj na tom, čo jeme. Naša generácia má šťastie, že máme úžasný prístup k informáciám a ak sa chceme zdravo stravovať, vieme si všetko dohľadať. Vymeňte fast food za slow food a uvidíte ten rozdiel. Pomalé pestovanie a pomalé varenie neznamená, že budete stáť hodiny za sporákom, ale začnete variť naozaj od základov – bez polotovarov a instantných výrobkov. Angličania majú jedno príslovie: Ak je niečo príliš dobré na to, aby to bola pravda, tak to je príliš dobré, aby to bola pravda. Nemôžeme chcieť, aby stálo bio kurča od lokálneho farmára štyri eurá. My sami sme si na farme chovali prasiatko, a keď sme zrátali všetky náklady na jeho chov, pochopila som, prečo mäso z kvalitných zvierat nemôže byť lacné. Radšej teda kupujeme menej, ale kvalitne. Aj naša tradičná kuchyňa by sa mala riadiť sezónnosťou. Naši predkovia boli veľmi múdri, vedeli, prečo v zime uprednostňujú jedlá z kyslej kapusty a na jar listovú zeleninu. A som veľmi rada, že opäť objavujeme potraviny, ktoré pomaly vymizli z našej kuchyne, ako je bôb, pšeno, pohánka. Jedlo je láska, radosť, ale aj liek, ak poznáme tú správnu kombináciu ingrediencií a prípravy."

Ako to vyzerá na hausbóte u Babsi a Igora? Pozrite sa vo fotogalérii.