Slovenka Boba M. Baluchová: Na Novom Zélande nosí darčeky Santa v bermudách

O prvých Vianociach na južnej pologuli
Hoci som bola vopred pripravená na to, že v decembri začína v Aotearoa (v jazyku pôvodného maorijského obyvateľstva: na Novom Zélande) leto, aj tak ma predvianočná nálada v slnkom rozpálených uliciach metropoly Auckland prekvapila. Potešila ma aj všadeprítomná rozmanitosť tvárí, vôní, chutí. Všade som stretávala okrem pôvodných maorijských ľudí, nadpolovične zastúpenej Pākehā skupiny európskeho pôvodu a početnej pacifickej komunity z okolitých tichomorských ostrovov aj veľké množstvo ázijských prisťahovalcov a prisťahovalkýň. Žije tu okolo dvesto etnických a kmeňových skupín, ktoré sa dorozumievajú stošesťdesiatimi jazykmi. Miešajú sa tu teda aj rôzne zvyky a kultúrne tradície, čo najviac vidieť a cítiť v gastro-biznise, a to najmä počas Vianoc.

O netradičnom Santovi na piesočnej pláži
Pozitívne ma tiež prekvapila samotná postava Santa Clausa, s ktorým sa môžete nechať profesionálne odfotografovať v každom nákupnom centre už od začiatku novembra. Má zväčša ďaleko od tradičného vzhľadu Mikuláša. Už to dávno nemusí byť plnoštíhly deduško s dlhou bielou bradou, ale pokojne môže ísť o ženu či mladého maorijského chalana – s tmavými vlasmi a potetovanou polkou tela. V teplote 30°C málokoho prekvapí, že si Santa oblečie šortky, obuje plážovú obuv a nasadí slnečné okuliare.

V každej mestskej štvrti organizuje samospráva alebo biznis asociácia tzv. ‘Santa parade‘ – tradičný mikulášsky sprievod. Rodiny s deťmi sa vydajú na hlavnú ulicu a majú možnosť vidieť pohromade svoje obľúbené rozprávkové postavy v nadživotných veľkostiach. Je tam okrem samotného Santu všetko – od figurín či živých sôch z kníh Bratov Grimmovcov, Hansa Christiana Andersena, Roalda Dahla až po niekoľkometrové nafúknuté balóny hrdiniek z dielne Walta Disneyho. Počas adventného obdobia možno takýchto sprievodov obehnúť aj desať.

V Aucklande či Wellingtone najnižšia teplota málokedy zlezie pod nulu. Takže spievať vianočné pesničky o snehových vločkách, sobmi ťahanom záprahu saní a Mikulášovi v kožuchu by bolo trošku čudné. Domáci kiwáci a kiwáčky (obyvatelia a obyvateľky Nového Zélandu sami seba označujú za ‘kiwi people’) však radi spievajú koledy v pôvodnom maorijskom jazyku (napríklad ‚Marie te pō’ je ‚Tichá noc‘). Hitom je aj song o vtáčikovi kivim, ktorý sa rozhodol, že na južnej pologuli bude deťom nosiť darčeky on, a nie Santa. Dcérka Tove Tui je každý rok súčasťou betlehemského divadelného predstavenia v neďalekom kostole Sv. Pavla, takže vianočné sviatky trávime aj návštevou niekoľkých svätostánkov v meste.

Najkrajšia anglikánska katedrála St Matthew-in-the-city je už roky povestná detskou svätou omšou a príchodom Santa Clausa dolu komínom. Takže si nikdy nenecháme ujsť tento jedinečný výjav, keď sa šesťdesiatročný kňaz v mikulášskom kostýme a s vrecom sladkostí spúšťa po lane dolu zo strechy. Tovinka ešte nikdy naživo nevidela sneh, tak to by sme jej v najbližších rokoch chceli nejako vynahradiť – ak nám klimatická kríza nezhatí plány.

O Štedrej večeri v 30-stupňových teplotách
Vianočná večera a požívanie pokrmov je síce podstatným aspektom oslavy tunajších Vianoc, no nie je to tak bohaté a späté s toľkými tradíciami i náboženskými odkazmi, ako na Slovensku. Hāngi je názov pre kiwácku verziu tradičnej večere – pečeného mäsa z pahreby, pripraveného vo vyhĺbenej jame. Konzumuje sa vo veľkom rodinnom kruhu s celou whānau, teda rodinou a blízkymi. Z koláčikov prevláda torta Pavlova, vyzdobená ovocím kivi – typickým pre Nový Zéland.
Som presvedčená o tom, že makovo-višňová štrúdľa mojej svokry alebo zázvorové medovníky mojej maminy by tu zožali veľký úspech. Veľa surovín, potrebných pre prípravu tradičných slovenských pokrmov, sa tu však nedá zohnať. Kapustnicu si neuvaríte, lebo vám chýba kvalitná kyslá kapusta. S makovými bobáľkami je to podobné, keďže v obchodoch nie je mak voľne dostupný. Na klasický majonézovo-zemiakový šalát vám v 30-stupňových teplotách takisto zájde chuť. Čiže skôr improvizujeme a zhotovujeme jedlá z lokálne dostupných surovín, sezónnej zeleniny, ovocia a  čerstvých morských plodov – keďže mesto Auckland zo všetkých strán obmýva more.

O Vianociach s vkusom a bez stresu
Páči sa mi, ako miestne grafické štúdiá na objednávku malých i veľkých firiem a vydavateľských domov pracujú s unikátnymi motívmi tunajšej fauny a flóry. Veľmi vzácne a chránené novozélandské zvieratko – vtáčika Kivi – možno nielen v čase Vianoc vidieť doslova všade. A to ako vianočnú ozdobu či svetielko na vrcholkoch stromov, vianočných pohľadniciach, baliacich papieroch alebo adventných kalendároch. Ostatné nádherne sfarbené a pre zvyšok sveta netypické vtáky, ako pūkeko, kōkako, fantail, kererū, kea či tūī, tiež nezaostávajú a objavujú sa na umelých stromčekoch aj vo výkladoch obchodov. Vôbec to nepôsobí nútene.

Nemusí každému suveníru dominovať štátny znak a farby vlajky, ale keď organizácia investuje do kvalitného dizajnu s dobrým nápadom, vráti sa jej to. Takúto nápaditosť, ale zároveň cit a vkus by som rada videla aj v slovenských výkladoch počas sviatkov.
Oceňujem tiež na tunajších kiwi ľuďoch zdravú dávku bezstarostnosti a odolávania stresu. Nikto tu nebude hodnotiť vaše vianočné svetielka na balkóne či v záhrade, ani vás odsudzovať za to, že si počas Vianoc doprajete dlhočizné sledovanie rugby či kriketu – na terase domu (s nainštalovanou veľkorozmernou obrazovkou) alebo najlepšie v miestnom parku. Dôležité je konečne vypnúť a užiť si dlhé slnečné dni v kruhu rodiny.

O tradičnej grilovačke na najbližšej pláži
Všetky tunajšie národy a etniká majú jedno spoločné – záľubu v grilovaní morských plodov, páročkov a kúskov mäsa na voľne dostupných griloch v každom parku a na každej pláži. Výnimkou nie je ani Štedrý deň, keď si skupinky ľudí v plávacích úboroch a s mikulášskymi čapicami na hlavách pripravujú jedlo a užívajú si ‘Kiwi barbie‘ na čerstvom vzduchu. Tento ich dôraz na jednoduchosť, organickosť a dostupnosť sme si oslovili aj my a keď práve neleje – vydávame sa piknikovať na najbližšiu mestskú pláž (najlepšie rovno s detským ihriskom), ktorých máme okolo bydliska dostatok.
Okolo decembra sú koruny pre Nový Zéland typických listnatých stromov, zvaných pōhutukawa, pokryté zhlukmi jasne červených až tmavých karmínových kvetov. Pod takýmito nádherne vyzerajúcimi a voňavými útočiskami miestnych vtáčikov i včiel je ozaj radosť čítať dobrú knihu, jesť nanuk s príchuťou tunajšieho medu ‘Manuka honey’ a precítiť i vyjadriť vďačnosť za to, že môžeme sviatky pokoja a lásky prežiť v takejto bezpečnej a tolerantnej krajine.

O darčekoch s rozumom a bezodpadovo
Vianočné reklamy na rôzne technologické novinky vyskakujú už od októbra primárne na ľudí, ktorí trávia večer čo večer pred TV obrazovkou. My doma televízor nemáme, takže tento trend objednávania si rôznych IT vymožeností do domácnosti nás našťastie obchádza. Keďže pracujem ako expertka pre platformu Ambrela, ktorá sa venuje humanitárnej pomoci a trvalo udržateľnému rozvoju, mala by som ísť aj sama príkladom. Preto sa snažím žiť zodpovedne, bezodpadovo a s nižšou emisnou stopou. Keď máte doma malé dieťa, môže to byť vcelku výzva. Ale stále sa dá šetriť s obalmi, nemíňať peniaze na plast, recyklovať a niektoré výrobky si zadovážiť aj z druhej ruky.
Dcérka sa tento rok učí písať, čiže písanie listu Santovi bolo u nás doma hotovou udalosťou. Ten sa bude snažiť doviezť nášmu poslušnému dievčatku zo Severného pólu hračky, ktoré by mohli vydržať pár rokov a neboli vyrobené v Číne. Do darčekov však určite netreba investovať veľké sumy, podstatný je skôr pocit blízkosti. Tráviť sviatky v kruhu najbližších neberieme ako samozrejmosť, mnohí túto možnosť totiž nemajú. Každopádne z Aotearoa všetkým prajeme štastné Vianoce – po maorijsky: Meri Kirihimete!