Mačky TERAPEUTKY: Počuli ste už o felinoterapii? Pomáha so STRESOM aj depresiou!

Autor: Martina Koprušáková

Myšlienku dopátrať sa ku konkrétnym číslam, ktoré by priblížili množstvo obsahu s rozkošnými uškami a (väčšinou) nevinným pohľadom, sme opustili v okamihu, ako skrsla, pretože je to prakticky nemožné. Na ilustráciu toho, že mačky sú akýmisi maskotmi súčasnej a nielen online kultúry, by hádam mohli stačiť mačacie celebrity ako Lil BUB s 2,4 milióna followerov a vlastným merchom či newyorský mačací filmový festival, na ktorom sa môžu záujemcovia oboznámiť s najlepším obsahom, v ktorom hlavnú úlohu hrajú mačky. Ako sa médiá a angažovanosť ľudí na rôznych platformách vyvíjali, trend z 90. rokov 20. storočia, keď sme si mačiatka posielali mailom, sa dramaticky rozšíril. To viedlo k tomu, že sa z mačacích kúskov stala virálna senzácia – pripomeňme si legendy ako Grumpy Cat či Keyboard Cat, ktoré sme v časoch, keď ešte neexistoval Instagram alebo TikTok, mali v nejakej podobe v schránke všetci. No poďme trošku hlbšie. Prečo si tento honor užívajú práve uhrančivé, väčšinou pospávajúce pradúce tvory s nevyspytateľnou a ťažko čitateľnou osobnosťou? Historický kontext poukazuje na to, že mačky sú pre ľudstvo dlhodobo zdrojom fascinácie, stelesňujú akési záhadné puto medzi človekom a zvieraťom a pripisujú sa im dokonca magické schopnosti. Náhoda?

Spolu od vekov a naveky

Vzťah mačiek a ľudí siaha až do starovekého Egypta, kde ich uctievali ako posvätné zvieratá. Egypťania ich spájali s Bastet – postavou s hlavou mladej levice a v neskorších dobách mačky. Táto láskavá staroegyptská bohyňa, nositeľka zvieracích i ľudských vlastností s dávkou rafinovanej ženskosti ukrývala temperament, ktorý ju v okamihu dokázal premeniť na obávané stvorenie. Aj preto bola spoľahlivou ochrankyňou domova a plodnosti – a v neposlednom rade aj úrody. Áno, presne z toho praktického hľadiska boli mačky cenené najmä pre svoju schopnosť chrániť zásoby obilia pred hlodavcami – čo bolo v tej dobe otázkou prežitia. A ten, kto vás chráni pred smrťou od hladu, stáva sa automaticky neoceniteľným spoločníkom. Preto bolo zabitie mačky, hoci aj náhodné, zločinom, ktorý sa vyvažoval životom vinníka. Dokonca aj v prípade, že v egyptskej rodine uhynula mačka prirodzenou smrťou, si jej členovia na znak smútku oholili obočie a žialili dovtedy, kým im nedorástlo. Keď v tých časoch vypukol požiar, medzi prvými sa zachraňovali – tušíte správne – mačky.

Neskôr sa tieto štvornohé ochrankyne rozšírili aj do iných kultúr a prebrali rôzne ďalšie úlohy. V Rímskej ríši a stredovekej Európe si zachovali prevažne tú praktickú a robili to, čo je pre ne prirodzené – lovili škodce. Pavučina tajomstiev sa okolo nich začala spriadať až niekedy v stredoveku, keď vzniklo ich prepojenie s čarodejníctvom a poverami. Prečo? Už len ich schopnosť dokonale vidieť v tme a nočná aktivita vtedy vzbudzovali zvedavosť. Niežeby boli jedinými nočnými tvormi, no boli nočnými tvormi žijúcimi v tesnej blízkosti ľudí. A to vzbudzovalo záujem. A tam, kde je záujem, automaticky vznikajú aj rôzne podozrenia. Spolu s bosorkami boli preto v 16. a 17. storočí prenasledované ako „komplicky“ aj ich štvornohé talizmany. Obzvlášť tie čierne. Okrem iného sa verilo, že čarodejnice sú schopné prevteliť sa do mačky, a tak bolo bezpečnejšie zlikvidovať majiteľku aj jej mačaciu spoločníčku. Pre istotu.