Mačky TERAPEUTKY: Počuli ste už o felinoterapii? Pomáha so STRESOM aj depresiou!

V období novoveku sa status mačiek opäť zmenil. Stali sa obľúbenými domácimi miláčikmi a dnes sa považujú za jedny z najpopulárnejších spoločníčok ľudí. Len v Spojenom kráľovstve tvoria až 29 percent všetkých domácich zvierat, a to nielen vďaka svojmu fascinujúcemu správaniu, neprehliadnuteľnej povahe a údivu, ktorý možno aj vzhľadom na historický kontext vyvolávajú u ľudí dodnes. Tieto huňaté pradúce „termofory“ – veríme, že žiadna z mačiek, ktoré na gaučoch a plyšových pelechoch lovia maximálne gumičky, ale zato vedia čítať, sa neurazila – dnes plnia ďalšiu vznešenú úlohu, na ktorú sú ako stvorené.

Mačky terapeutky

Kto a kedy presne založil felinoterapiu, sa nevie. Mohla by to byť ďalšia zo záhad, ktorými sú mačky odjakživa obklopené. Táto metóda liečby sa začala rozvíjať v 60. až 70. rokoch 20. storočia ako jedna z podskupín animoterapie (AAT – animal assisted therapy) a v USA je podľa niektorých zdrojov metódou rovnocennou psychoterapii. Koncept používania mačiek na terapeutické účely prekvital súbežne s hipoterapiou (terapiou s využitím koní), kanisterapiou (terapiou s využitím psov) a terapiou s delfínmi. Medzi novšie animoterapie patrí aj ornitoterapia – na liečebné účely sa využíva okrem sov, dravcov či papagájov kontakt so sliepkami, ktorá sú schopné naučiť sa jednoduché povely, a pri alpakoterapii liečivo pôsobí napríklad na zmiernenie symptómov úzkosti aj prítomnosť lám.

Zaujímavé je, že pri všetkých typoch animoterapie dochádza k celkovému upokojeniu. Síce sa presne nevie, ako je to možné, no vedci sa domnievajú, že tu bude súvislosť s neuropeptidom oxytocínom, ľudovo nazývaným aj hormón vzťahovej väzby alebo lásky, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri láskyplnom sociálnom kontakte. Existujú merania, ktoré preukázali, že hladina oxytocínu stúpa u ľudí aj zvierat, čím sa vytvára akýsi recipročný kolobeh, z ktorého profitujú obe strany. Pri spojení človeka so zvieraťom tak okrem fyzického puta vzniká puto emocionálne, prebúdzajú sa potreby ochrany a väzby či pudy podobné tým rodičovským. Podarilo sa takisto dokázať, že pri kontakte človeka a zvieraťa sa v krvi znižuje hladina kortizolu – stresového hormónu, a zvyšujú sa hladiny sérotonínu – hormónu šťastia. To v značnej miere prispieva k celkovej emocionálnej regulácii.

Dochádza u vás k uvoľneniu a upokojeniu už len pri pomyslení či pohľade na mačky? Možno ste vďaka tomu ideálnym adeptom na felinoterapiu alebo aspoň na nadviazanie mnohoročného vzťahu s mačkou. Okrem teplej kožušinky, ležérneho dovolenkového kroku a štyroch nečujne došľapujúcich labiek mačky disponujú niečím, čoho pôvod bol podrobený skúmaniu. Prišlo sa na to, že na mačacom pradení sa podieľajú sťahy svalov v hrtane, ktoré spôsobujú prechod vzduchu cez hlasivky. Sťahy prebiehajú bez ohľadu na to, či sa mačka práve nadychuje alebo vydychuje, a sú regulované nervovým systémom mačky.