Timea Keresztényiová

Sedela som so (the one and only) Zdenou Studenkovou a rozprávala som jej, že som práve mala štyridsať a je to príšerné, lebo dcéra mi nemilosrdne kúpila sviečku so štyridsiatkou, a ako tak horela na tej torte, topila sa a ovísala, premkla ma strašná depresia, že som stará žena a nielenže mi uchádza vlak, ale že už v živote žiadny do tej stanice ani nedôjde, pretože ju zatvárajú, načo by už komu bola takáto stanica. A Zdena sa schuti smiala a povedala mi: „Zapamätaj si, zlatíčko, do päťdesiatky je to spanilá jazda, zlatý vek, najlepšie časy. Až potom to príde. Potom uvidíš, čo je to staroba.“
<a href="https://eva.pluska.sk/gal/madam-eva/ako-vnimame-starnutie-my-ktore-tvorime-tento-pekny-casopis-takto" target="_blank" rel="noopener">Pokračovanie v galérii:-)</a>
Temné proroctvo týkajúce sa zlomovej hranice 50+ som si ešte neodžila, ale tak nejako cítim, že Zdena má – ako toľkokrát – pravdu. Lebo tá štyridsiatka je naozaj paráda. Zdá sa mi, že všetko viem, všetkému rozumiem, nikdy som lepšie nevyzerala, všetky možnosti sú otvorené, mohla by som mať 30-ročného milenca, mohla by som mať 50-ročného milenca, mohla by som mať žiadneho milenca a namiesto neho aj milenku, lebo je to tak – štyridsiatničkám patrí svet. Telo drží celkom pokope, ešte žije z toho dobrého základu, trochu ma bolí koleno, ale veď koho nie? V tvári mám zatiaľ len baby dávky botoxu, kyseliny a nite, zatiaľ sa nič neodrezalo, môžem chodiť aj nenalíčená a nevyplaším dobrých ľudí naokolo.
Milujem tie možnosti, ktoré máme. Ak to zúžim len na estetiku a krásu, tie veci, ktoré môžeme robiť so svojimi vlasmi, telom, zubami, pokožkou... sú úžasné. Trošku vyhladiť, zbrúsiť, napumpovať, zjemniť, zväčšiť, zmenšiť, je to neuveriteľné, ako nás ten pokrok posúva. Pretože to všetko sa dá robiť veľmi pekne, decentne, to je antiaging, ktorý vyznáva Madam Eva aj ja sama, a myslím, že každá z nás, ktoré ju tvoríme, sme toho dôkazom. Jasné, že som sa triasla, keď som išla na svoju prvú výplň v živote. Dokonca raz som aj hystericky odišla už priamo z kresla mojej láskavej pani doktorky. Na druhýkrát ma musela sestrička držať za ruku a po ošetrení som dostala čokoládu. Nechcem mať poposúvanú kubistickú tvár, kde nič s ničím nesedí a celé sa to desivo a čudne rozmiestni, keď sa dotyčná žena usmeje. (Naozaj si to všimnite, tie hyperdorobené tváre sú s vážnym výrazom ešte ako-tak, dajme tomu, ale keď príde úsmev, fúúú...) Vydržala som aj drakculu, aj ultheru, aj lasery, lebo verím všetkým týmto neinvazívnym „udržiavačkám“, a raz, keď mi celá tvár padne (Zdenka presne vie kedy), sa odhodlám na ten lifting.
No najviac zo všetkého zbožňujem krémiky, séra, kúry, „natieračky“, ampulky, zázračné elixíry, ktoré zhromažďujem obsesívnym spôsobom. Môžem mať na poličke desať bombových krémov, ale ulakomím sa na jedenásty, bude to niečo psychologické, lebo záber sa rozširuje aj na masky a napríklad mejkapy, ktoré smutne trónia vedľa seba, lebo veď koľko mejkapov potrebuje jedna žena na jeden život? Mala som päťeurové krémy aj tisíceurové krémy, v podstate ani neviem, či fungujú, ale zase čo my vieme, ako by som vyzerala bez nich? Vždy, keď sa zjaví niečo nové, s nádherným marketingom a vizuálom a nejakou revolučnou technológiou, ktorú vyvíjali posledných dvadsať rokov v utajených laboratóriách, alebo iný extrém s nejakou super bio eko organickou zložkou, zbieranou pri východe slnka na jedinom konkrétnom mieste na zemi – som stratená. Chcem to. Budem sa natierať na veky vekov až do skonania sveta. Zašlo to až tak ďaleko, že občas, keď má prísť návšteva, schovávam časť svojho kozmetického arzenálu, aby to nevyzeralo, že som úplne zošalela.
Moja skvelá kamarátka, módna návrhárka, o dekádu staršia, mi minule rozprávala príbeh, ako bola jej rovesníčka zhrozená, že ešte nemá zabezpečené hrobové miesto. Lebo nie hladká tvár a pevné telo ju trápi, ale to, či bude mať kde spočinúť, pretože poriadnych hrobových miest niet, to predsa každý vie, to si treba vopred „zazichrovať“. A už vôbec sa nedá spoľahnúť na štyri deti (a sedem vnúčat), ktovie, či budú mať čas riešiť hroby a pomníky pre drahých zosnulých rodičov/starých rodičov, ktorí ich všetkých vybavili nehnuteľnosťami na štart do života.
Takže ja som si zatiaľ hrobové miesto nezabezpečila, mám len tie krémy a vieru, že zostarnem pekne do šarmantnej babičky s tvárou, na ktorú sa bude príjemne pozerať. Veľmi by som si priala, aby som bola aj príčetná a sebestačná. Niekde som čítala, že Churchillov papagáj ara ešte stále žije, mal by mať 122 rokov a stále nadáva Hitlerovi aj nacistom, ako ho to pán kedysi naučil. To by sa mi páčilo – mať 122, jasnú myseľ a nikdy nezabudnúť na to, čo je podstatné, aj keď už moje perie stratí lesk a bude trošku vypelichané.

Ako vnímame starnutie my, ktoré tvoríme tento pekný časopis? Takto!

Ako vnímame starnutie my, ktoré tvoríme tento pekný časopis?

Madam EVA

korektný obsah

Rubrika

Móda

Krása

Lifestyle

Ľudia

Vzťahy a sex

Video

Madam Eva

Vôňa roka

PLUSKA.sk

Ako vnímame starnutie my, ktoré tvoríme tento pekný časopis? Takto!

Súvisiace články

Rozhovor s krásnou Andreou Verešovou: Mať zdravé telo po štyridsiatke je drina!

Októbrová MADAM EVA je o ANTI AGE: Dozviete sa, ako so starnutím bojujú naše známe tváre!

Vyskúšali by ste LED masku pre KRÁSNU PLEŤ? Pre toto ju milujú celebrity

Výber pre vás