Témam z oblasti lifestylu, vzťahov, zdravia a krásy sa venujem celý profesijný život a ešte sa mi nestihli zunovať.  Ak sa objavia nové fenomény, môžete si byť istí, že si o nich prečítate práve v EVE.

Broňa Holcinger

Celé sa to začalo na Veľkej cene Eurovízie v&nbsp;roku 1974, keď sa švédskej superskupine ABBA podarilo vyhrať v&nbsp;Brightone prvé miesto so svojím hitom Waterloo. Aby bolo jasné, aj keď členovia ABBY boli v&nbsp;spoločnej zostave na scéne v&nbsp;podstate nováčikmi, mali niečo, čo konkurencii chýbalo, a to odvážne glam­rockové kostýmy miesto éterických dlhých rób a&nbsp;smokingov, pieseň s&nbsp;drivom a&nbsp;najmä angličtinu. Tá v&nbsp;prvej polovici 70. rokov nebola bežnou výbavou „neanglických“ spevákov, ale práve vďaka tomu, že angličtina je druhým jazykom Švédov, sa na Eurovízii ukázala táto voľba ABBY ako kľúčová. Keď na pódiu odpálili Waterloo, spevácke kvarteto sa katapultovalo hádam do všetkých rádií v&nbsp;západnej Európe a&nbsp;aj mimo nej. Paradoxne, na domácej scéne ich melódie ani texty nevítali s&nbsp;takým nadšením ako vo zvyšku sveta, a&nbsp;ako neskôr poznamenal Benny Andersson, nemilosrdná kritika, ba dokonca domáce protesty proti skupine sa ho v&nbsp;tom čase veľmi hlboko dotýkali. Tak či onak, Agnetha, Björn, Benny a&nbsp;Anni-Frid vďaka svojmu hitu vypredávali koncerty, topovali hudobné rebríčky a&nbsp;spôsobili taký ošiaľ, aký sa podarí vyrobiť len máloktorej kapele bez ohľadu na región, z&nbsp;ktorého vzišla. Mimochodom, aj presne po polstoročí sa Waterloo považuje za najlepšiu pieseň v&nbsp;rámci všetkých ročníkov Eurovison Song Contest.

ABBA síce bola najväčšia, ale nebola ani prvá, ani posledná. Málokto totiž vie, že v&nbsp;roku, keď ABBA s&nbsp;Waterloo vyhrala Veľkú cenu Eurovízie, obsadil prvú priečku v&nbsp;americkej hitparáde Billboard iný švédsky interpret. Bol to Björn Skifs a&nbsp;jeho kapela Blue Swede s&nbsp;cover verziou piesne Hooked on a&nbsp;Feeling. Lenže popri explózii, akú vyvolala ABBA, bolo aj prvé miesto v najprestížnejšom hudobnom rebríčku zrazu málo. Prečo však bola práve súťaž Eurovision Song Contest taká dôležitá pre budúcu kariéru spevákov?

„Ak sa prenesieme do roku 1974, vtedy neexistoval internet, žiadna hudobná televízia a&nbsp;Veľkú cenu Eurovízie sledovali stámilióny divákov v&nbsp;celej západnej Európe. ABBE a&nbsp;neskôr aj speváčke Loreen Eurovízia pomohla, ostatní slávni švédski interpreti sa však už dokázali presadiť aj bez nej. Pričom stále platí, že víťazstvo v&nbsp;Eurovízii ponúka možnosť presadiť sa minimálne v&nbsp;rámci Európy – ale je to iba možnosť, nie záruka, veď na nemálo víťazných eurovíznych skladieb si na rozdiel od Waterloo či Euphorie už len málokto spomenie,“ myslí si hudobný producent, dramaturg a&nbsp;redaktor Juraj Čurný, ktorý je expert v&nbsp;oblasti hudobnej publicistiky. Faktom je, že popri Írsku je Švédsko najúspešnejšou krajinou Eurovison Song Contest čo do počtu prvých miest. A&nbsp;odhliadnuc od Eurovízie, vo Švédsku sa muzike skrátka darí. Či už hovoríme o&nbsp;Europe a&nbsp;ich hite Final Countdown, Neneh Cherry s&nbsp;Buffalo Stance, Robyn so Show Me Love alebo hoci aj o&nbsp;K-pope, ktorý sa v štokholmských štúdiách taktiež produkuje.

„Na začiatku bola ABBA. Dokázala, že aj interpret z&nbsp;krajiny, ktorá v&nbsp;histórii určite nepatrila medzi tie najdôležitejšie vo svete populárnej hudby, môže byť globálnou svetovou hviezdou takého rozmeru, že istý čas bol jej ekonomický prínos pre švédsku ekonomiku porovnateľný napríklad s&nbsp;automobilkou Volvo. Veľmi dôležité bolo aj to, že vo Švédsku, tak ako aj v&nbsp;iných škandinávskych krajinách, je angličtina jazykom, s&nbsp;ktorým sa pracuje odmala – filmy a&nbsp;TV programy v&nbsp;Škandinávii napríklad nemajú domáci dabing, iba titulky. ABBA v&nbsp;časoch najväčšej slávy vybudovala v&nbsp;Štokholme jedno z&nbsp;najmodernejších nahrávacích štúdií tej doby, kde nahrávali napríklad aj Led Zeppelin či Genesis, takže to prirodzene viedlo k&nbsp;tomu, že vo Švédsku vyrástli ľudia, ktorí vedeli nahrávať a&nbsp;neskôr aj produkovať svetových interpretov.“

Niekedy je to o&nbsp;šťastí Typickým príkladom, ako sa môže hudba z&nbsp;malej krajiny dostať do celosvetového povedomia, je kapela Roxette. Hoci na konci 80. rokov boli vo Švédsku dobre známi a&nbsp;ich album s&nbsp;hitom Listen to Your Heart si držal v&nbsp;rebríčku najvyššiu pozíciu celých štrnásť týždňov, na opačnom konci planéty o&nbsp;švédskom duu nikto netušil. Až kým si americký študent Dean Cushman z&nbsp;výmenného pobytu v&nbsp;Štokholme nepriniesol do rodného Minneapolisu ich album a&nbsp;nepožiadal dídžeja v&nbsp;miestnom rádiu, aby si ho vypočul. Stanica KDWB bola z&nbsp;piesne The Look taká nadšená, že ju v&nbsp;éteri ustavične púšťala, od nej ju prebrali ďalšie rádiostanice a&nbsp;zrazu sa skladba ocitla na prvej priečke Billboard chart. Krásna ukážka toho, ako vyzeral virál pred tým, než existoval internet a&nbsp;sociálne siete, však? Z&nbsp;kapely Roxette, s&nbsp;ktorou ešte pár mesiacov dozadu nechcelo americké vydavateľstvo EMI podpísať kontrakt, sa zrazu stala jedna z&nbsp;najospevovanejších a&nbsp;najúspešnejších európskych skupín. Keď nahrali hlavnú pieseň k&nbsp;filmu Pretty Woman It Must Have Been Love, nič im nestálo v&nbsp;ceste podmaniť si americký hudobný trh. O&nbsp;tom, že niekedy stačí kúsok šťastia, aby sa diali veľké veci, vie svoje aj kapela Ace of Base.

Keď ponúkli producentovi svoje demo, nebol z&nbsp;neho ktovieako nadšený. Napokon, onen producent bol sám veľký Denniz PoP, ktorému cez uši prešli tisícky skladieb, a&nbsp;sám vyprodukoval stovky ďalších. Lenže, čo čert nechcel (alebo anjel, podľa toho, ako sa na vec dívame), Dennizovi sa kazeta s&nbsp;demom Ace of Base zasekla v&nbsp;aute a&nbsp;ani za svet sa nedala vybrať von. Kamkoľvek išiel, všade so sebou chtiac-nechtiac ťahal budúce hity nováčika z&nbsp;Göteburgu. Napokon pochopil potenciál skladby a&nbsp;onedlho nato Ace of Base vypustili do sveta All That She Wants. Vyšla na albume The Sign a&nbsp;do dnešného dňa ju v&nbsp;počte predaných kópií vo Švédsku prekonala iba ABBA s&nbsp;kompiláciou najväčších hitov.

Hitmejkri zo Štokholmu Aby sme sa však dostali k&nbsp;samotnému jadru švédskej hudobnej mágie, musíme pochopiť, kde a&nbsp;ako tie hity vlastne vznikajú. Iste, niekto má talent na komponovanie hudby a&nbsp;skvelých textov. No a&nbsp;niekto ho zasa nemá. Predstavte si, že by ste chceli preraziť v&nbsp;muzike – spievať viete, vaše vystupovanie je na úrovni, svetu máte čo ponúknuť. V podstate máte všetko okrem hitu. Na koho sa obrátiť? Nuž, v&nbsp;prvom rade na leteckú spoločnosť a&nbsp;šup do Štokholmu. V&nbsp;metropole Švédska sa to producentskými a&nbsp;nahrávacími spoločnosťami len tak hemží a&nbsp;na vrchole je Max Martin, päťdesiatdvaročný producent a&nbsp;skladateľ, ktorý má v&nbsp;portfóliu azda najznámejšie hity deväťdesiatych rokov a&nbsp;prvých rokov nového tisícročia.

<a rel="noopener" href="https://eva.pluska.sk/gal/ludia/pamatate-si-skupinu-roxette-preslavili-sa-vdaka-obrovskej-nahode" target="_blank">VIAC FOTO V GALÉRII TU</a>

On sám sa učil remeslu u&nbsp;spomínaného producentského mága Denniza PoPa v&nbsp;jeho štúdiu Cheiron Studios. Podľa hudobného experta Juraja Čurného to bolo práve Cheiron Studios, odkiaľ sa vyslali do sveta skladby atakujúce prvé priečky hitparád: „Vznikli tam predovšetkým tanečné nahrávky 90. rokov takých interpretov, ako boli Ace of Base, Dr. Alban, Leila K, Rednex. Čo je dôležité, tento švédsky skladateľsko-producentský hitový potenciál si všimli v&nbsp;Amerike pri vtedajšej nastupujúcej generácii boybandov ako Backstreet Boys či N‘Sync a&nbsp;najtalentovanejší z&nbsp;nich Max Martin (vlastným nemom Martin Karl Sandberg) sa stal jedným z&nbsp;najúspešnejších songwriterov a&nbsp;producentov 21. storočia. Nie je ďaleko deň, keď v&nbsp;počte No. 1 skladieb všetkých čias v&nbsp;singlovom rebríčku Billboardu v&nbsp;kategórii songwriter čoskoro prekoná Paula McCartneyho.“ V&nbsp;Cheirone tak vznikli hity ako I&nbsp;Want It That Way či As Long as You Love Me od Backstreet Boys, That´s&nbsp;the Way It Is od Celine Dion či ...Baby One More Time od Britney Spears, ktorá na pamätnej fotografii zo štúdia vôbec nepripomína budúcu divu, ale obyčajnú, milú tínedžerku, ktorá si k Martinovi odskočila po ceste do supermarketu. V&nbsp;miništúdiu sa často tlačilo aj desať ľudí a&nbsp;čakalo sa na to, keď sa ten správny hit „uvarí“. A&nbsp;potom, keď Max Martin zavelil, že je čas na pauzu, sa všetci rozbehli zahrať si počítačové hry.

„Je vtipné, že ako spevák zožnete celé uznanie vy. Ľudia predsa pri spievaní vidia vašu tvár. Keď je všetko upravené a&nbsp;vydané, tí, ktorí s&nbsp;tou hudbou prišli, vo finále stoja v&nbsp;úzadí. Ja som sa stal spevákom, pretože som mal šancu pracovať s&nbsp;najlepšími špičkami z&nbsp;fachu,“ úprimne sa vyznal Brian Littrell z&nbsp;Backstreet Boys v&nbsp;netflixovom dokumente This is Pop. A&nbsp;sme pri ďalšom švédskom fenoméne – Jantelagen.

Chváliť sa je neslušné Ako to, že všetci aplaudujú Taylor Swift, Demi Lovato, Backstreet Boys, Maroon 5, Katy Perry, The Weekndovi, Coldplay, Justinovi Bieberovi a&nbsp;Ed Sheeranovi za ich fantastický prínos do hudby, no málokto vie, že všetky veľké hity, ktoré majú v&nbsp;portfóliu, pochádzajú od hudobných géniov zo Švédska? „Viete, vo Švédsku nie je zvykom hovoriť o&nbsp;svojom úspechu. Radšej počúvame ostatných,“ hovorí v&nbsp;istom rozhovore Ludwig Göransson, švédsky hudobný skladateľ, dirigent a&nbsp;producent. Že ste o&nbsp;ňom nikdy nepočuli? Vzhľadom na jeho skromnosť to je celkom možné. Vo svete hudby je však štyridsaťročný Ludwig Göransson pojmom. Vo vitríne má Oscara aj Grammy za hudbu k&nbsp;filmu Čierny panter, pochváliť by sa mohol aj nomináciou na Oscara za Rihanninu pieseň Lift Me Up či minuloročnými cenami BAFTA, Zlatým glóbusom či Cenou Akadémie za hudbu k&nbsp;megahitu Oppenheimer. Podobne ako on, aj producenti Max Martin, Shellback či dnes už zosnulý Denniz PoP držali bobríka mlčanlivosti, keď prišla reč na ich fantastické úspechy. Dôvodom je mindset podľa švédskej zásady Jantelagen, ktorá sa dá vysvetliť ako hlboko zakorenený severský kódex, ktorý podporuje myšlienku nikdy si nemyslieť, že ste lepší ako ostatní. A&nbsp;v&nbsp;žiadnom prípade sa nechváliť – platom ani osobnými úspechmi. Krásne to vystihol práve Max Martin, ktorý skutočnosť, že jeho meno nikdy nepočula hlavná hviezda broadwayského muzikálu &amp; Juliet Lorna Courtney, pre ktorý napísal kompletne celú hudbu, zhodnotil takto: „To ma urobilo neuveriteľne šťastným. Vždy som sa bál slávy. Videl som ju zblízka. A&nbsp;nemyslím si, že je to zdravé.“ Skutočne je ťažké čo i len si predstaviť, že by sa niekto s&nbsp;takýmito úspechmi nepotreboval pochváliť, napríklad aj na našom malom piesočku.

Ale prečo Švédsko? Severská krajina nie je známa len tým, že produkuje svetové hity na mieru interpretom, ale je aj priekopníkom v&nbsp;hudobných aplikáciách. Vo Švédsku spustil tech geek Daniel Ek audio streamovaciu platformu Spotify, ktorá má približne 624 miliónov aktívnych užívateľov mesačne a&nbsp;ktorá z&nbsp;geniálneho Eka spravila ešte bohatšieho človeka, než je povedzme Taylor Swift. Nehovoriac o&nbsp;tom, že Spotify ako taký priniesol hotovú revolúciu v&nbsp;spôsobe konzumácie a&nbsp;distribúcie hudby v&nbsp;globálnom meradle. V&nbsp;Štokholme položili v&nbsp;roku 2006&nbsp;základy pre jednu z&nbsp;najväčších hudobných streamovacích služieb SoundCloud dvaja študenti Alex Ljung a&nbsp;Eric Wahlforss (dnes sídli už v&nbsp;Berlíne). Švédi sa spolupodieľali dokonca aj na vzniku Apple Music. Kým v&nbsp;minulosti za hudobnými producentmi a&nbsp;skladateľmi cestovali hviezdy do Švédska, dnes ich štúdiá exportujú do Ameriky. Štokholm sa považuje za mekku technológie a&nbsp;hudby a&nbsp;kto chce preraziť, pomôžu mu startupové agentúry. Zdá sa, že nič nie je nemožné. Prečo je teda Švédsko taká unikátna základňa pre hudobných géniov?

Odpoveď nie je taká jednoduchá, ale táto severská krajina sa môže pochváliť silným hudobným vzdelávacím systémom, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v&nbsp;kultúrnom prostredí krajiny a&nbsp;v&nbsp;jej celosvetovom hudobnom úspechu. Ústredným prvkom tohto systému sú kultúrne školy (takzvané kulturskolan), ktoré poskytujú bezplatné hudobné vzdelávanie deťom v&nbsp;celej krajine a&nbsp;zabezpečujú, že je dostupné pre všetkých žiakov bez ohľadu na ich sociálno-ekonomické zázemie. Na druhej strane, hudobné vzdelávanie vo Švédsku nie je len mimoškolskou aktivitou, ale je zakotvené aj v&nbsp;štátnych učebných osnovách. Žiaci musia počas povinných deviatich rokov školskej dochádzky absolvovať najmenej 230 hodín hudobnej výchovy. Dôraz na hudobné vzdelávanie sa odráža vo vysokom počte amatérskych speváckych zborov – pravidelne sa ich zúčastňuje približne 600-tisíc Švédov –, čo ilustruje kultúrny význam spevu a&nbsp;hudobného umenia vo švédskej spoločnosti.

Okrem toho samotný Max Martin pripisuje svoj úspech komplexnému hudobnému vzdelaniu a&nbsp;tvrdí, že škola mu dala tie najkvalitnejšie základy na&nbsp;to, aby robil to, čo ho baví najviac. Juraj Čurný však upozorňuje, že hoci je Švédsko čo do produkcie hudby najúspešnejšie, netreba zabúdať ani na ostatné škandinávske krajiny: „Stačí si spomenúť na dánske Safri Duo, skupinu Aqua, Lukasa Grahama, poprockovú kapelu Michael Learns to Rock, nórsky fenomén A-ha či dídžeja a&nbsp;producenta Kyga, alebo na fínske hviezdy HIM, Nightwish a&nbsp;Apocalypticu.“

Pamätáte si skupinu Roxette? Preslávili sa vďaka obrovskej náhode!

Autor článku

Broňa Holcinger

Výber pre vás

Pamätáte si skupinu Roxette? Preslávili sa vďaka obrovskej náhode!

Autor článku

Broňa Holcinger

Súvisiace články

Fanúšikovia nespoznávajú Arianu Grande: Na NAJNOVŠEJ fotke je kosť a koža!

Taliansky fotograf Toscani: Jeho kampane ho preslávili, no spôsobili aj kontroverziu!

Neuveríte, ako dnes vyzerajú Take That: Oni azda ani nestarnú!

Mali jeden hit a potom koniec! Čo sa stalo s interpretmi superslávnych "one hit wonders"?

Beauty tajomstvá speváčky Jade Thirlwall: Prečo počúva zvuk veľrýb, než zaspí?

Výber pre vás