Taliansky fotograf Toscani: Jeho kampane ho preslávili, no spôsobili aj kontroverziu!

Celý život cestoval medzi najznámejšími metropolami a najvýznamnejšími reklamnými kampaňami, ale ako miesto pre svoj rodinný život si zvolil toskánsky vidiek blízko pobrežia. Oliviero Toscani, pôvodom Milánčan, si tam ešte v 60. rokoch zakúpil ranč, aby mohol chovať kone a pestovať vinič. A, samozrejme, mal tam aj svoje vymakané súkromné fotoštúdio. Posledné roky svojho života trávil práve v pokojnej atmosfére milovaného Casale Marittimo a tam aj vo veku 82 rokov vydýchol. Oliviero sa aj v ostatných rokoch aktívne venoval fotografii ako takej, občas fotil a zúčastňoval sa rôznych po­dujatí. Jednu z posledných výstav mu ako oslavu jeho diel zorganizoval toskánsky región v roku 2024 v prímorskom meste Marina di Bibbona. A úplne poslednú, už po smrti, mu na jeho počesť v Miláne usporiadali v nádherných priestoroch Kráľovského paláca, kam si mnohí známi ľudia z talianskeho sveta fotografie, módy, reklamy, ale aj politiky a umenia prišli uctiť jeho pamiatku.

Muž, ktorý sa narodil v roku 1942, a bol rovesníkom napríklad Boba Dylana, sa vďaka svojim nebojácnym dielam stal legendou. Keď začiatkom januára obletela celý svet správa o jeho odchode, skončila sa spolu s ňou aj jedna významná éra. Zomrela ikona a s ňou aj kúsok kontroverznej rebélie, ktorou sa Oliviero preslávil. Odišiel tak, ako aj žil. Vo veľkom štýle, obklopený najbližšími, vo svojom milovanom Toskánsku, za tónov pesničky Forever Young od Boba Dylana. Rodina sa rozhodla pre obrad tam, kde to najviac miloval – na stráni obklopenej cyprusmi, kam sa všetci rodinní príslušníci aj kamaráti vybrali spoločne. Niekto peši, niekto na koni. Všetci mali farebné stužky, ktoré si priviazali na šaty a na okolité stromy a takýmto netradičným spôsobom vzdali hold umelcovej pamiatke. V drevenej rakve niesli pozostalí, podľa Olivierovho posledného želania, okrem urny s popolom kamene a olivové prútiky. Vraj preto, aby im to dal vyžrať až do konca. Raz darmo, Oliviero bol rebel, a tak aj svoj večný odpočinok našiel na svojich obľúbených toskánskych stráňach, na ktorých rozsypali jeho popol.

Oliviero bol fotografiou obklopený od útleho detstva. Jeho otec Fedele Toscani bol renomovaný fotoreportér, ktorý pracoval pre taliansky denník Corriere della Sera. Fotografie Olivierovho otca zrejme pozná každý, neodmysliteľne totiž patria do dejín – v roku 1945 napríklad obletelo svet jedno z najkontroverznejších dokumentárnych diel svojej doby – posledná snímka Benita Mussoliniho a jeho milenky visiacich dolu hlavou na námestí v Miláne. Drastické zábery vystriedali po vojne reportážne fotografie aj spoločenské udalosti, Fedele Toscani na záberoch zachytil mladú kráľovnú Alžbetu s princom Filipom, Pabla Picassa, Mariu Callas, Sophiu Loren, Romy Schneider a dokonca aj Evu Perón na návšteve Talianska. 

Malého Oliviera otcova práca fascinovala natoľko, že mu rodičia ako šesťročnému venovali prvý fotoaparát. V desiatich rokoch už dokázal vyvolávať vlastné fotografie v tmavej komore a v devätnástich sa odsťahoval do Zürichu, aby mohol študovať fotografiu a grafický dizajn na Kunstgewerbeschule. Keď mal dvadsaťdva rokov, usilovne pracoval na tom, aby sa stal módnym fotografom. Ako neskôr spomínal, fotoreportéri sa mu preto posmievali – vraj bude tým, kto fotí „len“ módu. Lenže Oliviero nehodlal zo svojich cieľov upustiť. Už vtedy bol veľkým vizionárom a pochopil, že práve módnou fotografiou sa dá najlepšie zachytiť to, čo sa mení v spoločnosti.

V tých časoch boli na výslní džínsy a v Taliansku existovala len jediná firma, ktorá ich vyrábala. A nebol to nik iný ako práve Oliviero, ktorý dokázal vďaka svojmu vizuálnemu umeniu pretransformovať malú odevnú firmu na obľúbenú a etablovanú značku. Jesus Jeans niesli síce meno, ktoré pobúrilo mnohých veriacich, zvlášť v katolíckom Taliansku, no na druhej strane mali džínsy úžasný úspech – a nielen u príslušníkov hippies. Vymyslieť reklamnú kampaň v tom období a v tých podmienkach si žiadalo veľa odvahy a kreativity. Oliviero si všimol, ako sa všetci obracajú za zadkom modelky Donny Jordan, s ktorou vtedy randil.

Tak vznikla známa fotka s claimom „Chi mi ama, mi segua“, teda „Kto ma miluje, nech ma nasleduje“, ktorá zobrazuje sexi zadok modelky odetý v džínsových šortkách. No, odetý. Skôr odhalený, aspoň na začiatok sedemdesiatych rokov. Toscani týmto dielom krásne poukázal na generačnú revolúciu, ale zároveň vyvolal hotový škandál. Nahota bola stále tabu, fotografii sa dostalo prívlastkov ako provokatívna a odvážna a samotné džínsy? Ich predaj začal prudko stúpať. Tak sa odštartovala kreatívna revolúcia, na ktorej čele stál Oliviero Toscani.