Sexuálna orientácia nie je fixná a môže sa zmeniť: Je to reálny fenomén alebo len trend?

Potvrdzuje to aj moja známa Helena z Bratislavy (meno som jej kvôli zachovaniu anonymity zmenila), ktorá časť života prežila v intímnom vzťahu so ženou, no dnes žije s mužom, dokonca sa im nedávno narodilo dieťa. Ľudia ju často považujú za bisexuálnou, ale Helena sa necíti bi.

„Rozumiem prečo to ľudia vidia takto a v podstate im to ani nevyvraciam, lebo je to asi ťažko pochopiteľné. Ale ja mužov a ženy ako sexuálnych partnerov nestriedam. Keď som žila vo  vzťahu so ženou, identifikovala som sa ako gej a nemala som sexuálny styk s mužmi. Až mnoho rokov po rozchode s bývalou partnerkou som stretla svojho súčasného partnera a zamilovala sa doňho. A opäť platí, že mu poza chrbát nespávam so ženami. Žijeme ako klasický heterosexuálny pár a za heterosexuálnu sa aj považujem,“ vysvetľuje Helena.  

Na otázku, čo mohlo spôsobiť radikálnu zmenu jej sexuálnej orientácie, má tak trochu sarkastickú odpoveď. „To je, ako keby si sa pýtala, prečo bola nejaká kamarátka najprv zamilovaná do Ondreja a teraz je zamilovaná do Dušana. To, do koho sa zamilujeme, si predsa cielene nevyberáme, jednoducho sa to stane. A rozhodne to nie je to otázka nejakej módy alebo momentálnej spoločenskej nálady,“ dodáva Helena.

Podľa klinickej psychologičky PhDr. Lenky Demkovej má väčšina ľudí už v období mladej dospelosti, teda veku vo veku 20 až 30 rokov, svoju sexuálnu identitu relatívne zastabilizovanú, no zmeny akou prešla Helena sú bežnejšie, než sme si ochotní pripustiť. „Pochybnosti ohľadom sexuálnej identity či túžby po experimentovaní sú z psychologického pohľadu v dnešnej dobe relatívne bežné a normálne, a to aj u sexuálne zrelých a dospelých ľudí. Túžba skúšať nové veci, či pochybovanie o predchádzajúcich presvedčeniach môže súvisieť aj so životnými zmenami ako napríklad rozvod, strata partnera, emocionálna blízkosť s osobou rovnakého alebo opačného pohlavia, so sebapoznávaním alebo aj túžbou po autenticite a slobode v prežívaní vlastnej sexuality,” vysvetľuje klinická psychologička.