redakcia EVA

Môj syn bol na strednej škole – asi treba upresniť, že ju navštevoval v&nbsp;zahraničí na západ od nás – zamilovaný do jednej veľmi sympatickej mladej dámy. Bohužiaľ, dostal košom. Mladá dáma mu totiž povedala, že je asexuálka, čiže osoba, ktorá nemá záujem o&nbsp;fyzickú formu lásky. Na konci maturitného ročníka už však zrejme celkom asexuálna nebola, lebo mala priateľku. Nuž a&nbsp;dnes, v&nbsp;druhom ročníku vysokej školy, je v&nbsp;serióznom vzťahu s&nbsp;chlapcom a&nbsp;vraj sa už hovorí aj o zásnubách.

Keďže patrím k&nbsp;rodičom typu necukrujme realitu, skonštatovala som, že asi doňho nebola až taká paf a&nbsp;jej sexuálne orientácie boli len výmysel, aby ho odpinkala. Syn sa samozrejme urazil. Vraj tomu vôbec nerozumiem. Argumentoval príkladom svojej kamarátky z&nbsp;divadelného krúžku, ktorú ešte minulý rok oslovovali „oni“ a&nbsp;tento rok je už zase ona. Na strednej škole údajne mali aj spolužiaka, ktorý sa identifikoval ako vlkolak, a zároveň biologicky nebol spolužiak, ale spolužiačka, ale&nbsp;dnes je už zase spolužiačka (či je stále vlkolakom syn nevedel, vraj sa jej nepýtal)...

Uf! Musím sa priznať, že toto mi už&nbsp;načisto odpálilo ventil. Nechcem pôsobiť úzkoprso, lebo by som rada verila, že úzkoprsá nie som, ale zrejme som vo veku, keď mi takéto hogo fogo hlava už jednoducho neberie – ani fluktuujúce sexuálne orientácie a&nbsp;identifikáciu s&nbsp;rozprávkovými bytosťami už vôbec nie. Neovládla som sa teda a hlavou mi okamžite prebehli štvavé reči populistických politikov, ktorí v&nbsp;rámci svojich križiackych výprav proti LGBT ľuďom strašia, že čoskoro budeme mať dvadsaťsedem pohlaví, dvadsaťsedem druhov záchodov a&nbsp;ľudia budú mať v&nbsp;občianskom preukaze napísané, že sú ananás. Preboha, čo ak majú predsa len v&nbsp;niečom pravdu?!

Otvorila som teda najlepšieho priateľa Google a hneď na prvú mi po zadaní frázy fluktujúca sexualita vyskočil termín abrosexuál. Podľa britského medicínskeho portálu Medical News Today je abrosexualita typ sexuálnej orientácie, v&nbsp;rámci ktorej sa sexualita človeka rapídne mení a&nbsp;je fluidná. Abrosexuálom sa sexuálna orientácia dokáže prudko zmeniť v&nbsp;priebehu mesiacov, dokonca dní a&nbsp;hodín. Termín je odvodený od gréckeho slova „abro“, ktoré sa dá preložiť ako delikátny, chúlostivý, ale aj ušľachtilý. Podľa Medical News Today spadá abrosexualita pod dáždnik multisexuality.

Zdá sa teda, že ide o „ledžit“, čiže reálny a&nbsp;odborníkmi uznaný fenomén. Potvrdzuje to aj slovenská klinická psychologička PhDr. Lenka Demková. „Sexuálna identita a&nbsp;orientácia sú považované za dynamické a&nbsp;môžu sa počas života meniť. Z psychologického hľadiska nie je sexualita počas celého života jedinca nevyhnutne stabilná,” vysvetľuje PhDr. Demková.

„Často môže byť ovplyvnená rôznymi životnými okolnosťami, skúsenosťami, a to pozitívnymi aj negatívnymi, emocionálnymi stavmi, či dokonca vývojom osobnosti. Preto je možné, že niektorí ľudia prežívajú počas svojho života obdobia, kedy cítia príťažlivosť k obom pohlaviam, čiže bisexualitu, v inom období môžu inklinovať len výhradne k&nbsp;jednému pohlaviu, čo je hetero-, či homosexualita, a môžu dokonca prežívať obdobia úplnej absencie sexuálnej príťažlivosti alebo nízkeho sexuálneho záujmu, čiže asexualitu alebo demisexualitu," pokračuje.

No podľa všetkého nie som ani jediná, kto mal o&nbsp;fluidnej sexualite pochybnosti. Súčasná dobrá kamarátka môjho syna – Chorvátka Jasmina študujúca v&nbsp;Brne, ktorá sama patrí medzi sexuálne menšiny a nikdy neskrývala, že je lesba, si napríklad myslí, že predstavovaním nových sexuálnych orientácií a&nbsp;ich derivácií sa iba zbytočne víri verejná mienka a komplikuje už aj tak komplikovaný život LGBT ľudí. Väčšina ľudí totiž podľa nej prakticky od detstva vie, či sú hetero, gej, bi alebo trans. 

Na moju otázku, či si myslí, že fluidná sexualita by mohla byť len akýmsi módnym výstrelkom, Jasmina bez zaváhania odpovedala: „Samozrejme. Niektorí ľuďom je tak veľmi dobre, že už nevedia, čo od dobroty. Pokojne sa identifikuj ako mango-sexuál, ak chceš, ale prosím ťa netvrď o&nbsp;sebe, že si sexuálna menšina!“ rozčuľuje sa gej študentka.

Klinická psychologička PhDr. Lenka &nbsp;Demková však upozorňuje, že to nie je ani zďaleka také čierno-biele. „V prípade fluídnej sexuality sa nejedná o rozhodnutie či voľbu jedinca. Je to skôr prirodzený proces, ktorý súvisí s emocionálnymi, biologickými, psychologickými, sociálnymi i vzťahovými aspektami v živote človeka. Ak sa o sexuálnych identitách či orientáciách intenzívne hovorí, či už v pozitívnom alebo aj negatívnom kontexte, niektorí ľudia môžu byť náchylnejší k zamýšĺaniu sa, či pochybovaniu o vlastnej identite. To však neznamená, že človek dokáže svoju sexuálnu orientáciu alebo identitu vedome zmeniť len preto, že ide o populárnu či módnu tému,” upozorňuje &nbsp;klinická psychologička.

Potvrdzuje to aj moja známa Helena z&nbsp;Bratislavy (meno som jej kvôli zachovaniu anonymity zmenila), ktorá časť života prežila v&nbsp;intímnom vzťahu so ženou, no dnes žije s&nbsp;mužom, dokonca sa im nedávno narodilo dieťa. Ľudia ju často považujú za bisexuálnou, ale Helena sa necíti bi. 

„Rozumiem prečo to ľudia vidia takto a&nbsp;v&nbsp;podstate im to ani nevyvraciam, lebo je to asi ťažko pochopiteľné. Ale ja mužov a&nbsp;ženy ako sexuálnych partnerov nestriedam. Keď som žila vo&nbsp; vzťahu so ženou, identifikovala som sa ako gej a&nbsp;nemala som sexuálny styk s mužmi. Až mnoho rokov po rozchode s&nbsp;bývalou partnerkou som stretla svojho súčasného partnera a&nbsp;zamilovala sa doňho. A&nbsp;opäť platí, že mu poza chrbát nespávam so ženami. Žijeme ako klasický heterosexuálny pár a&nbsp;za heterosexuálnu sa aj považujem,“ vysvetľuje Helena. &nbsp;

Na otázku, čo mohlo spôsobiť radikálnu zmenu jej sexuálnej orientácie, má tak trochu sarkastickú odpoveď. „To je, ako keby si sa pýtala, prečo bola nejaká kamarátka najprv zamilovaná do Ondreja a&nbsp;teraz je zamilovaná do Dušana. To, do koho sa zamilujeme, si predsa cielene nevyberáme, jednoducho sa to stane. A&nbsp;rozhodne to nie je to otázka nejakej módy alebo momentálnej spoločenskej nálady,“ dodáva Helena. 

Podľa klinickej psychologičky PhDr. Lenky Demkovej má väčšina ľudí už v&nbsp;období mladej dospelosti, teda veku vo veku 20 až 30 rokov, svoju sexuálnu identitu relatívne zastabilizovanú, no zmeny akou prešla Helena sú bežnejšie, než sme si ochotní pripustiť. „Pochybnosti ohľadom sexuálnej identity či túžby po experimentovaní sú z psychologického pohľadu v dnešnej dobe relatívne bežné a normálne, a to aj u sexuálne zrelých a dospelých ľudí. Túžba skúšať nové veci, či pochybovanie o predchádzajúcich presvedčeniach môže súvisieť aj so životnými zmenami ako napríklad rozvod, strata partnera, emocionálna blízkosť s osobou rovnakého alebo opačného pohlavia, so sebapoznávaním alebo aj túžbou po autenticite a slobode v prežívaní vlastnej sexuality,” vysvetľuje klinická psychologička.

Sexuálna orientácia, či sexuálna revolúcia?

Nuž a práve táto posledná veta mi nasadila ďalšieho chrobáka do hlavy. Čo, ak je to práve túžba po autenticite a&nbsp;slobode, čo vedie k&nbsp;fluidnej sexualite? Čo, ak je to prejav jednoduchej túžby byť sám sebou a&nbsp;odpor k&nbsp;vtesnávaniu do prísne vymedzených medzí rodových stereotypov? Možno, keby sa od žien dodnes neočakávalo, že budú pasívne, starostlivé, ochotné, úslužné a&nbsp;budú sa stále usmievať, a&nbsp;od mužov, že budú dominantní, silní, rozhodní a schopní, ľudia by nemuseli pátrať po svojej sexuálnej identite. Mohli by sa totiž cítiť komfortne vo svojej vlastnej koži, či už je to koža mužská alebo ženská...

Klinická psychologička PhDr. Lenka Demková pripúšťa, že jedno s&nbsp;druhým môže súvisieť. „Odmietanie tradičných rodových rolí a stereotypov môže byť jedným z dôvodov, prečo dnes ľudia viac skúmajú a spochybňujú zaužívané predstavy o vlastnej sexualite a identite. Človek, ktorý sa cíti byť obmedzovaný prísnymi rodovými rolami, môže v rámci túžby po slobode začať viac skúmať a experimentovať aj v otázkach svojej sexuality a identity a tento proces môže byť vnímaný ako forma vzbury proti tradičným sociálnym normám." PhDr. Demková však zároveň dodáva, že experimentovanie je skôr prirodzená súčasť hľadania vlastnej autenticity a sexuálnej identity. Inými slovami, nemusí ísť nutne o protest voči statusu quo. 

„V prípade neistoty alebo zmätku v súvislosti s vlastnou sexuálnou identitou je vždy užitočné konzultovať túto oblasť so psychológom alebo psychoterapeutom, ktorý dokáže pomôcť v procese sebapoznania a sebaakceptácie,” radí PhDr. Lenka Demková.&nbsp;„Identita a sexualita sú totiž vážne a citlivé témy, ktoré výrazne ovplyvňujú psychické zdravie."

Nuž a&nbsp;ja dodávam, že to isté platí aj ľudí ako ja, čiže „staré kabele!, ktorým niektoré sexuálne novinky už jednoducho „neberie hlava“. Ak máte pocit, že celkom nerozumiete sexuálnej identite vlastných detí a nedajbože aj celkom cudzích ľudí, nehľadajte potvrdzujúce skreslenia na internetovej dezinfo scéne ani u&nbsp;populistov a&nbsp;skúste sa radšej spoliahať na stanoviská odborníkov.

Sexuálna orientácia nie je fixná a môže sa zmeniť: Je to reálny fenomén alebo len trend?

Výber pre vás

Sexuálna orientácia nie je fixná a môže sa zmeniť: Je to reálny fenomén alebo len trend?

Súvisiace články

Súd s oplzlým Gérardom Depardieu pokračuje: K tomuto sa bez HANBY priznal!

Roger a Mirka Federerovci ukázali svoje 4 deti v plnej kráse! Tej podobe nebudete veriť!

Päť znamení, ktoré patria k najšťastnejším: Nájdete sa medzi nimi?

Boris Kollár má doma NOVÚ ženu: Laura sa nechala ostrihať a už teraz má..! FOTO

Pamela Anderson prekvapila stylingom, ktorým sa rady necháme inšpirovať: Ako LADY! foto

Vedeli ste, že Adela Vinczeová má STARŠIU sestru? Šokujúce, čím sa ŽIVÍ

HOROSKOP na posledný marcový víkend: Býkov čaká vytúžené uznanie, Ryby zas..

Výber pre vás