Každý jeho list ma VZRUŠOVAL viac a viac: Nakoniec sme si to ROZDALI na..

Nepamätám si, kto sa pohol prvý. Zrazu boli jeho pery na mojich. Jeho ruky na mojich bokoch. Stiahol mi pančuchy, rukami prešiel medzi stehná. Bola som mokrá. Viac než kedykoľvek predtým.

„Povedz, že ma chceš,“ zašeptal mi do ucha, keď si ma otočil chrbtom k sebe. „Chcem ťa. Celého,“ dostala som zo seba a zaklonila hlavu, keď sa ma dotkol presne tam, kde som chcela.

V tom mi roztiahol nohy a vošiel do mňa prudko, bez otázok. Tvrdé ťahy. Tlmené stony. Rýchle tempo. Moje prsty sa zarývali do steny, jeho dych mi ohrieval krk.

„Urobím ťa, tu a teraz…“ sykol. A spravil to. Spolu so mnou. Vykríkla som mu od slasti do ramena.

Stáli sme tam, opretí o seba, zadýchaní. „Bol si celý čas len fantáziou…“ šepla som. Pobozkal ma na čelo. „Možno práve preto si si ma tak veľmi priala.“ Otočil sa a odišiel. Bez slova

Na druhý deň… nič. Žiadny list. Žiadna správa. Jeho číslo vymazané. Profil na Instagrame zmizol. Volala som mu. Písala. Márne.

Zrútila som sa.

Myslela som si, že som stretla niekoho, kto ma vidí. Kto ma cíti. Miesto toho som ostala s prázdnym telom, rozbitým srdcom a jedinou otázkou v hlave: „Prečo?“