redakcia EVA

Začalo sa to nenápadne. Malý zložený papierik medzi stránkami knihy, ktorú som si nechala na stole v kaviarni. Najprv som si myslela, že je to nejaký leták, ale keď som ho otvorila, srdce mi poskočilo.

„Viem, ako sa na seba pozeráš do zrkadla, keď si myslíš, že ťa nikto nevidí. A viem, že pod tým výzorom dobrej ženy drieme divoká šelma. Raz ťa budem držať za boky a počuť, ako mi vzdycháš do ucha…“

Čítala som to znova. A znova. Moje vnútro horelo. Bola som vydatá, môj život bol až nudne bezpečný. A toto bolo... presne to, čo som nechcela, ale potrebovala.

Listy sa množili a s nimi aj moja túžba

Ďalší list bol v mojej kabelke. Iný v balíku z e-shopu. Potom som ho našla vo výťahu medzi poschodiami. Začínala som byť posadnutá. Písal ako niekto, kto ma pozná do hĺbky. Vedel, čo nosím, aké parfumy striedam, čo čítam pred spaním. A každý list bol odvážnejší.

„Raz ti roztiahnem nohy na stole v kancelárii a ukážem ti, o čo všetko si celý čas prichádzala.“

Začala som sa inak obliekať. Nosila som čipkované nohavičky, len pre prípad, že by ma sledoval. Namiesto nudy som zrazu každý deň žila v opojení napätia a očakávania.

Ten deň si pamätám presne. Dostala som ďalší list – no tentoraz s pokynom.

„O 15:15. Druhé poschodie. Dámske toalety v obchodnom centre. Príď. A ak nie – skončí to navždy.“

Ruky sa mi triasli. Nevedela som, či mám utekať, alebo sa tešiť. Ale vedela som, že pôjdem. Vošla som dnu. Vôňa mydla, slabé neónové svetlo. Zrkadlá, v ktorých som zbadala jeho odraz. Bol to on. Ten, ktorého som vídavala na terase kaviarne, pri výťahu, v mojom kníhkupectve. Tmavé vlasy, ostré lícne kosti, pohľad ostrý ako britva.

„Takže si prišla,“ povedal ticho.

„To si bol ty? Celý čas?“

„Áno. A vieš, čo chcem.“

Nepamätám si, kto sa pohol prvý. Zrazu boli jeho pery na mojich. Jeho ruky na mojich bokoch. Stiahol mi pančuchy, rukami prešiel medzi stehná. Bola som mokrá. Viac než kedykoľvek predtým.

„Povedz, že ma chceš,“ zašeptal mi do ucha, keď si ma otočil chrbtom k sebe. „Chcem ťa. Celého,“ dostala som zo seba a zaklonila hlavu, keď sa ma dotkol presne tam, kde som chcela.

V tom mi roztiahol nohy a vošiel do mňa prudko, bez otázok. Tvrdé ťahy. Tlmené stony. Rýchle tempo. Moje prsty sa zarývali do steny, jeho dych mi ohrieval krk.

„Urobím ťa, tu a teraz…“ sykol. A spravil to. Spolu so mnou. Vykríkla som mu od slasti do ramena.

Stáli sme tam, opretí o seba, zadýchaní. „Bol si celý čas len fantáziou…“ šepla som. Pobozkal ma na čelo. „Možno práve preto si si ma tak veľmi priala.“ Otočil sa a odišiel. Bez slova

Na druhý deň… nič. Žiadny list. Žiadna správa. Jeho číslo vymazané. Profil na Instagrame zmizol. Volala som mu. Písala. Márne.

Myslela som si, že som stretla niekoho, kto ma vidí. Kto ma cíti. Miesto toho som ostala s prázdnym telom, rozbitým srdcom a jedinou otázkou v hlave: „Prečo?“

Každý jeho list ma VZRUŠOVAL viac a viac: Nakoniec sme si to ROZDALI na..

Výber pre vás

Každý jeho list ma VZRUŠOVAL viac a viac: Nakoniec sme si to ROZDALI na..

Súvisiace články

Zakázaná VÁŠEŇ v oblakoch: Sára si to rozdala s cestujúcim priamo na PALUBE LIETADLA!

NEČAKANÝ záver nočnej zmeny vo wellness: Barbora rozhodne nečakala, že to takto SKONČÍ

Zakázaná VÁŠEŇ v ateliéri: Keď Katka podľahla Adamovi, veľmi to OĽUTOVALA

Výber pre vás