Každý jeho list ma VZRUŠOVAL viac a viac: Nakoniec sme si to ROZDALI na..
29. 3. 2025, 15:15
Najprv to boli len letmé odkazy. Anonymné listy s erotickými fantáziami, ktoré v Lenke prebúdzali nespútaného leva. Kto ich písal? Prečo ich posielal práve jej? A odkiaľ vedel, čo presne potrebuje počuť?
Prvý list
Začalo sa to nenápadne. Malý zložený papierik medzi stránkami knihy, ktorú som si nechala na stole v kaviarni. Najprv som si myslela, že je to nejaký leták, ale keď som ho otvorila, srdce mi poskočilo.
„Viem, ako sa na seba pozeráš do zrkadla, keď si myslíš, že ťa nikto nevidí. A viem, že pod tým výzorom dobrej ženy drieme divoká šelma. Raz ťa budem držať za boky a počuť, ako mi vzdycháš do ucha…“
Čítala som to znova. A znova. Moje vnútro horelo. Bola som vydatá, môj život bol až nudne bezpečný. A toto bolo... presne to, čo som nechcela, ale potrebovala.
Listy sa množili a s nimi aj moja túžba
Ďalší list bol v mojej kabelke. Iný v balíku z e-shopu. Potom som ho našla vo výťahu medzi poschodiami. Začínala som byť posadnutá. Písal ako niekto, kto ma pozná do hĺbky. Vedel, čo nosím, aké parfumy striedam, čo čítam pred spaním. A každý list bol odvážnejší.
„Raz ti roztiahnem nohy na stole v kancelárii a ukážem ti, o čo všetko si celý čas prichádzala.“
Začala som sa inak obliekať. Nosila som čipkované nohavičky, len pre prípad, že by ma sledoval. Namiesto nudy som zrazu každý deň žila v opojení napätia a očakávania.
Kto to bol?
Ten deň si pamätám presne. Dostala som ďalší list – no tentoraz s pokynom.
„O 15:15. Druhé poschodie. Dámske toalety v obchodnom centre. Príď. A ak nie – skončí to navždy.“
Ruky sa mi triasli. Nevedela som, či mám utekať, alebo sa tešiť. Ale vedela som, že pôjdem. Vošla som dnu. Vôňa mydla, slabé neónové svetlo. Zrkadlá, v ktorých som zbadala jeho odraz. Bol to on. Ten, ktorého som vídavala na terase kaviarne, pri výťahu, v mojom kníhkupectve. Tmavé vlasy, ostré lícne kosti, pohľad ostrý ako britva.
„Takže si prišla,“ povedal ticho.
„To si bol ty? Celý čas?“
„Áno. A vieš, čo chcem.“
