Zuzana a Laura prerazili s láskyplným biznisom: Mladé mamičky na ne nedajú dopustiť!

Aké predsudky majú Slovenky o materstve? S čím sa stretávate najčastejšie?

Zuzka: Nie sú ani tak úplne predsudky, je to skôr snaha o dokonalosť. Toto je problém súčasnosti, ktorý v našom okolí aj práci pozorujeme a vidíme. Každá chce byť najlepšia mama. Najdokonalejšia, najupravenejšia, dojčiť na požiadanie, byť fit, pokojná, usmiata, cvičiť hneď po pôrode, navariť pre rodinu, upratať, mať umyté vlasy, a keď náhodou niečo z toho nestíha, už má pocit zlyhania a pripadá si ako zlá mama. Toto je veľký problém.

Laura: Navyše kopa tehotných žien si myslí o materstve niečo iné než to, čo sa reálne v materstve deje. Jednoducho ich predstavy sa skoro nikdy nestretnú s realitou takou, aká je…

Najčastejšie tvrdenie, s ktorým som sa po vyslovení obavy v súvislosti s materstvom stretla, bolo – naučíš sa, zvládla to každá, zvládneš aj ty. Vnímala som to ako banalizáciu mojich pocitov, ktorá viedla k ešte väčšej obave. Ako s tým radíte pracovať a pristupovať k týmto prirodzeným obavám ženy, ktorá vlastne netuší, do čoho sa s tehotenským bruškom rúti?

Zuzka: Ženy sa musia informovať a pripravovať na šestonedelie minimálne tak, ako aj na pôrod. To by bolo veľmi veľkým prínosom. Viem, že je to dnes náročné, lebo zdrojov a informácií je množstvo, napriek tomu sa stretávajú zo zľahčovaním svojich obáv. Aj tak o tom však netreba prestať hovoriť, netreba sa o to prestať deliť. Zároveň si myslím, že by sme ako ženy mali pracovať na stanovovaní svojich hraníc, čo je okej a čo nás dokáže zasiahnuť na úrovni sebalásky.

Laura: Ja som, naopak, tá, čo vás bude presviedčať, že to spolu zvládneme, no nie je to zahováranie alebo prázdne chlácholenie, ale skôr vyjadrenie nádeje, že sa to mamičke so správnou pomocou podarí zvládnuť.

Čo si teda myslíte o tvrdení, že materinské pudy sa napokon prejavia u každej ženy a každá žena v sebe má predurčenie a talent byť matkou?

Zuzka: My ženy sme také jedinečné bytosti! Nedovolila by som si to paušalizovať. Tým, že v rámci nášho projektu pristupujeme ku každej s rešpektom, nebudem hovoriť, že každá žena má byť matkou. Tvrdím, že každá žena má byť v prvom rade spokojná, či je matka, alebo nie, a má sa sama so sebou cítiť dobre. Keď sa tak cíti, je to v poriadku. A keď nie, poďme hľadať príčinu, kde je zádrh. Mala som 22 rokov, keď som porodila svoje prvé dieťa, istým spôsobom som to brala ako moju súčasť. Nemusela som sa učiť, ako milovať svoje dieťa, pre mňa to bolo prirodzené. No viem, že to tak nemá každá matka.

Laura: Presne tak. Priznávam, že som nikdy nechcela mať deti, a hoci dnes mám dve, musela som sa učiť byť mamou. Pre mňa to bolo celé veľmi náročné. Od začiatku som bola slobodná mamina. Keď som prvýkrát držala v rukách svoju prvorodenú dcéru, nechápala som, čo s ňou mám robiť. Učila som sa veľmi dlho, ako byť mamou a ako postupovať. Zuzka mi vedela od začiatku poradiť, spoznali sme sa, keď som bola tehotná, mala som v nej oporu a upla som sa na to. Myslím, že veľa žien to tak má. Porodia dieťa, nie úplne chápu, čo sa im to deje, a učia sa každým dňom starať sa oň, milovať ho... A potom sú tie, čo sa narodia so všetkými schopnosťami a sú mamou od prvého momentu.