Zuzana a Laura prerazili s láskyplným biznisom: Mladé mamičky na ne nedajú dopustiť!

Asi sa vás to pýta veľa žien, ale predsa ma to zaujíma – aké boli vaše šestonedelia?

Zuzka: Prvé šestonedelie bolo veľmi skoré, bola som po cisárskom reze, ťažko som sa zotavovala a moja situácia bola náročná, čo sa týka partnerského vzťahu. Skôr som sa zameriavala na svojho vtedajšieho partnera, otca mojej dcéry, než na seba a na dcéru. Teda počas prvého šestonedelia som riešila nevery a partnerské spolužitie. Nemala som naozaj priestor na oddych, bonding, na seba, vhupla som do niečo nie príjemného, čo už som žila, a pokračovala som v tom. Ani neviem, ako som to zvládla. Pri druhom synovi som bola sama a už som bola vtedy slobodná matka, paradoxne, mala som pokoj v duší. Bývala som vtedy s maminou a pomáhala mi. Hoci som cítila smútok zo samoty a bolo pred Vianocami, bolo to krásne šestonedelie.

Laura: Keď sa mi narodila Tara, aj ja som bola slobodná mamina a bolo to šestonedelie ťažké na spracovanie aj po extrémne náročnom pôrode, no doma okolo mňa skákali rodičia, moja stará mama, starali sa o mňa a ja som sa mohla zotavovať. Dostalo sa mi plnej podpory a mohla som sa sústrediť na malú. Pri Matiasovi to už bolo iné, mala som dcéru aj manžela a bolo sa treba starať už aj o domácnosť. Nebol priestor na šestonedelie.

Zuzka: No a nakoniec sa narodila Mia, duša nášho projektu, a to už, natvrdo povedané, ani nebolo šestonedelie, ale potlačenie všetkých emócií a toho, že som slobodná matka troch detí po treťom cisárskom. Staršie deti som vozila na denné tábory, od deviatich dní som mala Miu v nosiči, bol to kolobeh odsávania, dojčenia, prikladania a uspávania troch detí na etapy s nulovou podporou otca. No aspoň som si na vlastnej koži vyskúšala, aké je potrebovať pomoc, a naučila som sa o ňu požiadať. Všetka hanba a ego museli ísť absolútne bokom a to bola zaujímavá a veľmi potrebná skúsenosť.

V istom zmysle je to zázračné obdobie a skúsenosť s ním je neprenosná. Čím vás znova a znova fascinuje?

Laura: Skôr by som povedala, že ma fascinujú deti a ich mamy, ktoré (nielen) pri tejto práci stretávam. Prvé týždne majú všetky úplne rovnaké potreby – papať, kakať, spinkať a mamu. No tým, že každá mamina je iná, potrebuje každá iné veci a to, ako sa premieňa zo ženy na mamu, to je pre mňa fascinujúce sledovať. Ten moment uvedomenia, že je niekto od nich totálne závislý, akoby sa im zmenili oči.

Zuzka: Mňa to takisto fascinuje z hľadiska samotnej ženy – všetky prejdeme pôrodom, je to vlastne stále ten istý proces, ale každá ho prežije inak a má z neho iné pocity. Prechádzaš do šestonedelia a ako ťa pôrod, tvoj štart a ľudia, ktorí pri tom boli, ovplyvnia aj do tohto obdobia. Každá sa cíti inak. Niektoré sú ako po well­nesse a niektoré ako totálne trosky, ktoré treba pozbierať a poskladať nanovo. Zo sebavedomej ženy sa môže zrazu v priebehu pár minút stať ustráchaná myš. V šestonedelí čelíme aj tomu, ako nás pôrod každú inak dokáže poznačiť na tele aj na duši.

Pritom ženy matky sú pod tlakom prakticky od momentu, keď sa spermia spojí s vajíčkom, v mnohých prípadoch dokonca ešte skôr, najmä pokiaľ sa týmto dvom bunkám do spojenia nechce. Potom príde pôrod, dieťa a pre ženu absolútne nepoznaný druh strachu a stresu… Ako sa z toho nezblázniť?

Laura: Vytvárať si čo možno najmenej iného stresu. Každá zmena je v tomto prípade stres. Aj keď maminy sledujú na Instagrame, čo by malo spĺňať bábätko či ony, čo majú mať doma – nepozerajte to, keď ucítite čo len náznak diskomfortu.

Zuzka: Ako základ v tomto vidím uvedomiť si, že sme každý úplne iný. To, čo vyhovuje tebe, nemusí vôbec vyhovovať mne. Začať sa spoznávať ako mama, ako človek, čo vlastne chcem, ako to chcem. Uvedomovať a pomenúvať si to v sebe už v pôrodnici – počúvať svoju intuíciu. Deti nie sú tabuľkové, deti sa rodia rôzne, každé je iné a naozaj je dobre dať pri nich na svoju intuíciu.