Polyglotka Lýdia Hric Machová ovláda 9 jazykov: Cudzí jazyk sa dokáže naučiť naozaj každý

V akom jazyku sa vám sníva?

V tom, v ktorom som v daný deň najviac komunikovala. Takže keď som išla na výlet do Francúzska, tak sa mi naozaj snívalo vo francúzštine. Keď som bola v Latinskej Amerike, dosť veľa som tam cestovala, tak to bolo po španielsky. Dokonca sa mi snívalo aj v esperante, a to na esperantskom kongrese.

Akú základnú chybu robia ľudia ako samoukovia najčastejšie? Moja taliančina pre samoukov je pri mne doslova mučená, ďalej ako po siedmu lekciu som sa posledných desať rokov naozaj nedostala… Čo robím zle?

Verím, že to pre vás nebolo jednoduché. Povedala by som, že knihy pre samoukov, ktoré máme bežne v kníhkupectvách, neboli písané ľuďmi, ktorí sa niekedy v živote naučili nejaký jazyk ako samoukovia. Často je to ich rodný jazyk alebo sú to učitelia, ktorí sa ho učili inak. Ale učiť sa ako samouk, to si vyžaduje trošku inú prácu s textom a základ je pracovať s nahrávkami. Samozrejme, ak učebnica vôbec nejaké nahrávky má… Tie je potrebné na začiatku si veľakrát napočúvať. Až tak, že človeku lezú na nervy. Ale je to veľmi potrebné, aby som si ten jazyk naozaj nacítila. Texty v učebnici je potrebné prejsť si dôsledne, ja odporúčam metódu spätných prekladov.   

Ak by ste mohli zmeniť aspoň jednu vec pri výučbe cudzieho jazyka na školách, čo by to bolo? Lebo naozaj zo školy vychádzajú študenti, ktorí nehovoria ani jedným jazykom, a už vôbec nie na úrovni B2.

Áno, a úprimne, nečudujem sa, pretože školský spôsob výučby podľa môjho názoru až zamedzuje možnosti naučiť sa jazyk poriadne. Keby som mala povedať, ako by v ideálnom svete mali podľa mňa vyzerať hodiny, reálne učenie jazyka by prebiehalo mimo hodín. Každý sám, doma, by sa učil a na hodinách by v podstate prebiehala len konzultácia ku gramatike a  možnosť konverzácie s učiteľom. Nechcela by som, aby všetci čítali jeden článok a vypisovali si z neho rovnaké slovíčka. Chcela by som, aby si Majka čítala o záhradkárčení a Miško o surfovaní a Peťko o počítačoch, pretože to sú ich záujmy, veci, ktoré ich bavia. A vtedy ten jazyk úplne inak vnímajú, ako keď je to jeden nudný článok o tom, ako si John kupuje lístok na vlak. Takto by sa každý učil svoje slovíčka. A čím viac by čítali a pracovali s textami, tým by sa postupne bežnú slovnú zásobu aj naučili a na hodinách by o tom dokázali konverzovať. Len je to zatiaľ nespojiteľné so školským systémom, v ktorom potrebujeme nejako vedomosti merať podľa jednej stupnice a známkovať ich. Ale éra umelej inteligencie zrejme prinesie aj tu značné zmeny.

Prejdime teraz nejaké mýty, ktoré sa držia ako opar nad učením sa cudzieho jazyka. Ľahšie sa naučí cudzí jazyk ten, kto má hudobný sluch. Je to mýtus alebo fakt?

Mýtus. Ak si niekto myslí, že preto nevie jazyk, lebo nemá hudobný sluch, nie je to tak. Je to len niečo ako pohodlná výhovorka. Nedostatok takého talentu viete vykryť intenzívnejším počúvaním.

Farebné papieriky so slovíčkami po byte?

Nič nimi nepokazíte, ale vlastne ani nezískate. Možno prvý, druhý deň si ich všimnete, a ešte si poviete, super, toto si pamätám, výborné! Ale predpokladám, že po troch dňoch už budete mať voči papierikom slepotu. Bude to len niečo ako jedna z dlaždíc v kúpeľni, ktorú si tiež bežne nevšímate. Pri učení sa slovíčok je veľmi dôležité si ich systematicky opakovať, nie vidieť ich všade okolo.