Polyglotka Lýdia Hric Machová ovláda 9 jazykov: Cudzí jazyk sa dokáže naučiť naozaj každý

Učenie sa jazyka podľa seriálu – áno alebo nie?

Určite áno, ale bez slovenských titulkov, keď tak s titulkami v tom jazyku, v ktorom ide aj audio. Nie je však na to vhodný úplne hociktorý seriál.

Áno, lebo ak si človek pozrie The Crown, zistí, že sa to naozaj nedá…

The Crown milujem a som veľká fanúšička tohto seriálu, ale ako hovoríte, nie je to seriál ideálny na učenie jazyka, je plný archaizmov a zložitých konštrukcií. Skúste si niečo s modernejším jazykom, niečo súčasné, žáner, ktorý vás baví. Pre ženy odporúčam napríklad Sex v meste, na ňom som si napríklad zlepšila francúzštinu, alebo Zúfalé manželky. Sú tam pomerne jednoduché konflikty, ktoré sa opakujú. V jednom diele vznikne dráma a v druhom a treťom o nej hovoria ďalšie postavy. Čím jednoduchšia seriálová zápletka, tým lepšie sa človek naučí jazyk, lebo si veľa neznámych slov domyslí.

Máte ročnú dcérku, už nastala výučba cudzieho jazyka?

Áno, primárne sa s dcérkou rozprávam po anglicky, niekedy po slovensky, keď sme v prítomnosti Slovákov. Pre mňa je dôležité, aby vedela po anglicky, pretože s ňou chcem cestovať, už dokonca aj v tomto roku, tak aby vedela vnímať, keď bude v prostredí s cudzím jazykom. Zároveň ma to baví a je mi to prirodzené. Ak u nej neskôr budem vidieť záujem učiť sa aj ďalší jazyk, keď bude mať povedzme štyri roky, skúsime to so španielčinou, s poľštinou alebo nemčinou.

Akosi predpokladám, že človek, ktorý hovorí toľkými jazykmi ako vy, aj rád cestuje. Je to tak?

Milujem cestovanie. Veľa jazykov som sa učila práve kvôli tomu, aby som mohla cestovať. A potom som cestovala aj preto, aby som mohla tie jazyky využívať. Mám to teda prepojené.

Je to pekný začarovaný kruh. V akých krajinách sa cítite tak dobre ako doma?

Úplne doma sa cítim len na Slovensku, a preto som aj zostala na Slovensku, hoci som precestovala štyridsať krajín. Nikde som si nevedela predstaviť, že by som tam žila. Vždy ma to ťahalo domov. Aj keď teda musím povedať, že v súčasnej spoločensko-politickej situácii na Slovensku sa už cítim trošku menej doma a sledujem, že veľa iných ľudí z môjho okolia rozmýšľa o tom, že sa vysťahuje. A priznám sa, že už to napadlo aj mne, a to mám našu krajinu veľmi rada.

Keď na chvíľu zabudneme na jazyky, učenie, podnikanie, čo vás ešte tvorí a čo máte rada?

Teraz je to veľmi intenzívne rodinný život s mojou dcérou Luckou. Mala som šťastie, že sa mi podarilo pred tým, než som sa stala matkou, podnikať a vytvoriť si pre seba prácu snov. Venovala som sa tomu deväť rokov intenzívne, teraz je to fungujúca firma s dvanástimi ľuďmi a funguje aj bez toho, aby som v nej denne bola. Takže sa môžem plnohodnotne venovať dcére a rodine. Som za to veľmi vďačná. Je to trošku menej intenzívne a monotónnejšie obdobie, ale istým spôsobom ma to napĺňa. No naďalej sa neustále vzdelávam v oblasti podnikania, rodičovstva, najnovšie aj AI a snažím sa o tom viac naučiť. Dosť v tomto období reflektujem na to, čo chcem, kam smerujem a čo chcem dosiahnuť. Teraz mám na to čas.