Nina Nová

Vitamínu D sa hovorí aj slnečný vitamín. Toto synonymum si vyslúžil vďaka tomu, že vitamín D naše telo vyrába v spolupráci so slnečným žiarením (s lúčmi UVB). Tento druh žiarenia sa však v našich končinách vyskytuje iba počas teplých mesiacov a&nbsp;telo si nedokáže vitamín D vyrobiť do zásoby. Pritom je nesmierne dôležitý nielen na správne vstrebávanie a&nbsp;využívanie vápnika v tele, ale aj na fungovanie imunitného a&nbsp;kardiovaskulárneho systému.

Vitamín D tvorí komplex zlúčenín a&nbsp;nachádza sa takmer v&nbsp;každej bunke nášho tela. Medzi najdôležitejšie kalcinofenoly (zlúčeniny) patrí vitamín D2 (ergokalciferol) a&nbsp;vitamín D3 (cholekalciferol). D2 sa vyskytuje predovšetkým v&nbsp;rastlinách a&nbsp;po tom, ako sa&nbsp;dostane do ľudského organizmu, sa mení na ľahšie vstrebateľný D3. Ibaže množstvo D2 v&nbsp;rastlinách je zanedbateľné.

Vitamín D sa nachádza aj v&nbsp;niektorých potravinách, napríklad v&nbsp;kravskom mlieku, vo vajíčkach alebo syre, ale tiež v&nbsp;relatívne malom množstve. Riziko nízkej hladiny vitamínu D je nižšie u&nbsp;ľudí, ktorí pravidelne konzumujú rybí olej alebo jedia vo väčších množstvách treščiu pečeň, sardinky a&nbsp;lososa.

Odporúčaná denná dávka vitamínu D je trochu komplikovaná téma. Stanovená je síce na 5 mikrogramov pre dospelých a&nbsp;10 mikrogramov pre deti, tehotné a&nbsp;dojčiace ženy, ale podľa novších odporúčaní sa na adekvátnu imunitnú odpoveď organizmu voči vírusom, infekciám a&nbsp;ďalším nepriateľom odporúča 20 až 25 mikrogramov vitamínu D. Povedané inak, v&nbsp;litri krvi by sme mali mať 100 – 125 nmol vitamínu D, väčšina z&nbsp;nás má však menej ako 50 nmol/liter. Nedostatok vitamínu D má pritom ďalekosiahlejšie dôsledky než jeho nadbytok či predávkovanie. Kým jeho nadbytok sa môže prejaviť dehydratáciou, zápchou, vracaním a&nbsp;svalovou slabosťou, jeho nedostatok spôsobuje rednutie kostí, zvýšenú kazivosť zubov, pomalé hojenie rán, vypadávanie vlasov a&nbsp;nedostatočné fungovanie imunity.

„Céčko“ alebo „déčko“?

Napriek tomu na podporu imunity užívame v&nbsp;prvom rade vitamín C. Ukázal to aj náš prieskum, podľa ktorého väčšina populácie Slovenska (71 %) pravidelne užíva výživové doplnky na podporu imunity. Väčšina z&nbsp;opýtaných pritom berie vitamín C (71,6 % opýtaných), nasleduje vitamín D (52,1 %), zinok (26,3 %),železo(16,3 %), probiotiká (14,5 %), bylinné a rastlinné extrakty ako echinacea, beta glukán či ginko (14,4 %), vitamín B12 (13,7 %) a vitamín B6 (13,2 %). Ostatné doplnky získali menej ako 10 %.&nbsp;

„V porovnaní s výsledkami predchádzajúcich prieskumov sa diapazón účinných zložiek javí širší. Z toho by sa dalo usúdiť, že spotrebitelia sa viac orientujú v problematike a snažia sa vybrať si čo najvyhovujúcejší prípravok. Stále však prekvapuje masové užívanie vitamínu C, ktorý by nemal byť problém získať v dostatočnom množstve zo stravy, keďže máme v podstate neobmedzené možnosti konzumácie čerstvého ovocia a zeleniny,“ skonštatoval Adrián Doboly z&nbsp;Natures.&nbsp;„Oveľa dôležitejšie je užívanie vitamínu D, a to predovšetkým v období s nedostatkom slnečného svetla. Potrebné množstvo vitamínu D je vtedy ťažké zadovážiť iba zo stravy.“

„Céčko“ alebo „déčko“: Ktorý vitamín je pre nás dôležitejší v zimnom období?

Výber pre vás

„Céčko“ alebo „déčko“: Ktorý vitamín je pre nás dôležitejší v zimnom období?

Súvisiace články

Ostala vám po vyberaní znamienka nepekná JAZVIČKA? Takto sa jej zbavíte!

Krivky a lá Jennifer Lopez: Inšpirujte sa jej kompletným jedálničkom

Tajomstvo aromaterapie: Uľaví od migrény, pomáha chudnúť

Výber pre vás