Máte pocit, že váš partner žije s mobilom a nie s vami? Skúste TOTO alebo sa zbaľte a utečte!

Je taká veľká množina pokušení, rozhodnutí, vnemov, externých vplyvov, ktoré narúšajú naše vzťahy a telefóny im v tom viac pomáhajú, než zabraňujú. No a o novodobej závislosti od nich ani nehovoriac. Používanie mobilného telefónu na skrátenie času alebo odreagovanie sa stalo veľmi bežnou súčasťou nášho života. Telefóny však pravidelne vyťahujeme aj vtedy, keď by sme ich mali nechať odložené, keď sa stretávame s priateľmi alebo s partnerom po celom dni. Sú naše skutočné vzťahy odsúdené na zánik, alebo sa dá táto doba vzťahovo-ľadová ešte zastaviť? Phubbing je možno pojem, o ktorý ste doposiaľ nezavadili, no po jeho vysvetlení ho budete vedieť spoľahlivo priradiť k niektorým jedincom z vášho okolia, pretože jeho vplyv na naše medziľudské vzťahy je čoraz zjavnejší. Pojem „phubbing“ vznikol spojením slov „phone“ a „snubbing“, teda telefón a ignorovať. Ak sa vám teda stalo, že sa s niekým rozprávate zoči-voči a on v tom momente vytiahne mobil a obráti svoj zrak k displeju – to je presne ono. Interakcia s vami zrazu nie je priorita. Zvykli ste si na to? A dobrovoľne? Alebo nebodaj robíte to isté?

„Občas sa naozaj cítim priesvitná. Keď sa ho na niečo pýtam a odpoveď neprichádza. Neprítomný pohľad zabodnutý do displeja a dočkám sa maximálne citoslovca alebo pazvuku, ktorý má pripomínať súhlas, hoci netuší, na čo sa vlastne pýtam,“ opisuje svoj život s phubbingovým partnerom Stanka. „Už dlhšie ma tento spôsob spolunažívania nebaví. Viem, priateľ má prácu, počas ktorej nestíha mobil do ruky ani vziať a chce trochu vypustiť paru, oddýchnuť si, ale doma si to doslova všetko kompenzuje. Video za videom, nepamätám si, kedy sa ma naposledy spýtal, aký som mala deň. Nespomínam si, kedy ma naposledy počúval, keď som mu o svojich zážitkoch či problémoch v práci začala hovoriť sama od seba. Prestali sme chodiť za priateľmi či do spoločnosti. My, čo sme sa dali dokopy pri tancovaní salsy, čo sme mali naplánovaných niekoľko víkendov dopredu. Nič okrem videí na Instagrame ho nezaujíma a ničí ma to. Žijeme spolu a zároveň každý zvlášť a on odmieta priznať, že má, a teda aj máme problém. Lebo nie je normálne, aby som na otázku, na ktorú potrebujem odpoveď, používala WhatsApp, keď sedím vedľa neho na sedačke v našej obývačke,“ dodáva nešťastná Stanka.

Bary, kaviarne a reštaurácie boli odjakživa miestami stretávania sa, zábavy, živých debát a ľudskej vzájomnosti. Čo sa robilo v piatok večer? Šlo sa von žiť, tancovať, zabávať, rozprávať, smiať, piť, užívať… To nie je nostalgické opustenie sa už dlhšie dospelej redaktorky, ale holý fakt. Takýchto piatkov je čoraz menej a vidíme to všade okolo seba. Čoraz častejšie sa stretávame s tým, že ľudia síce sedia a trávia čas spolu, ale sú prilepení k obrazovkám svojich mobilov a úplne sa ignorujú. Pri stoloch je ticho. Ich jedinou komunikáciou je, keď si navzájom ukazujú niečo, čo ich zaujíma v telefóne. Ešte horšou situáciou je, ak je toto ticho aj doma. Tam, kde sme si kedysi hovorili o tom, kto mal aký deň, aká je šéfka beštia alebo o tom, čo podnikneme cez víkend a prečo sú tie topánky v zľave, o tom, čo bytostne potrebujeme. Kým jeden z dvojice je zhypnotizovaný svojím telefónom, druhý čaká na trochu pozornosti, aby sa mohli o niečom porozprávať, podotýkam, skutočne porozprávať, nastáva začiatok konca.