Šárke a Borisovi vraj bolo od začiatku jasné, že sú stvorení jeden pre druhého. Keď sa zoznámili, mali len štrnásť rokov, takže ich zamilovanie všetci brali len ako také detské okúzlenie či prchavú tínedžerskú lásku. Veď to ich prejde, počúvali doma. „Ale hoci to znie ako klišé, my sme si hneď na začiatku vraveli, že si s nikým iným nevieme predstaviť byť. A že chceme byť už navždy spolu,“ prezrádza Šárka. „Mali sme naozaj nádherný vzťah. Nehádali sme sa, nemali sme žiadne veľké spory, naše rodiny sa poznali a absolútne sme si dôverovali. Bola som za to neskutočne vďačná – a stále aj som.“

Pokračovanie na ďalšej strane.

Zamilovaný pár si našiel spoločný podnájom a trávil spolu všetok voľný čas, a tak sa okolie postupne začalo pýtať, či náhodou nie sú v pláne aj zásnuby. „Pre nás to však nebolo veľmi dôležité, vedeli sme, že spolu chceme ostať do konca života, no akosi sme sa do svadby nehrnuli. Mala som to však poistené a jednej zo svojich sestier som ukázala, aký typ prsteňa sa mi páči – to keby sa jej náhodou Boris pýtal,“ spomína s úsmevom Šárka. Napokon sa to stalo celkom nečakane. Vo vzduchu bolo babie leto, keď Boris pokľakol a požiadal Šárku o ruku. Bez váhania povedala áno a začalo sa pre ňu najkrajšie obdobie života. No ešte skôr ako si stihli naplánovať termín svadby, prekvapila Šárka Borisa nádhernou správou – čaká bábätko. Čakala ich krásna, bezstarostná budúcnosť. Čo už by sa len mohlo teraz stať?

Radosť však netrvala dlho a&nbsp;snúbenci sa museli čoskoro vyrovnať so zdrvujúcou správou: Šárka o&nbsp;bábätko v&nbsp;prvom trimestri prišla. Ale povedali si, že to spolu nejako zvládnu. Hlavne že sa ľúbia a&nbsp;sú spolu takí šťastní. „Si najskvelejšia na svete,“ napísal Boris minulý rok 29. októbra správu svojej milovanej polovičke ešte pred tým, ako nastúpil na ľad proti rakúskemu tímu. „Aj ty si,“ odpovedala mu na správu Šárka. Správu si prečítal, no už nestihol odpísať. Bol čas nastúpiť na ľad. Ani jeden z&nbsp;nich dvoch nemohol tušiť, že to boli posledné slová, ktoré si mohli vymeniť.

„Bola som doma a&nbsp;zápas som ako jeden z&nbsp;mála nesledovala. Práve som jedla v&nbsp;kuchyni, keď mi zavolal Borisov otec. Povedal mi, že Boris na ľade skolaboval, ale že ho oživili a&nbsp;prevážajú do nemocnice. Bolo to hrozné, ocitla som sa v&nbsp;šoku a&nbsp;nevedela som, čo robiť. Celá nervózna som chodila po dome, písala som Borisovi a&nbsp;dúfala, že mi odpíše. Vôbec som tomu nerozumela a&nbsp;dúfala som, že to nie je pravda.“ Boj 24-ročného hokejistu o&nbsp;život v&nbsp;tom čase už sledovalo celé Slovensko, médiá boli v&nbsp;strehu a&nbsp;čakali na nové správy. Jeho najbližší sa okamžite dopravili do nemocnice, no pohľad na Borisovo telo napojené na prístroje neveštil nič dobré.

„Keby som k&nbsp;nemu nešla, neprežila by som to. Naozaj. Zbláznila by som sa, keby som pri ňom nemohla byť. A&nbsp;tak som ho hladkala, rozprávala som mu, dokonca mi sesternica kúpila voňavku, ktorú mal na mne najradšej. Pýtala som sa sestričky, či by ju mohol cítiť – predsa bol na ventilácii. Odpovedala, že áno a&nbsp;že mám robiť všetko, o&nbsp;čom si myslím, že mu môže pomôcť. Aj som to robila, všetko.“ Rodina Šárke dokonca pomohla zohnať kňaza, ktorý im dal neoficiálne požehnanie, aby sa stali manželmi a&nbsp;ich duše boli prepojené navždy. Oficiálne to však urobiť nemohol – Boris už nebol pri vedomí.Tri dni nato prišiel verdikt, ktorý bol síce v&nbsp;scenári už od začiatku, no predsa mu nechcel nikto uveriť. Borisovo telo už nevládze a&nbsp;nadišiel jeho čas. Na zdrvujúci moment sa Šárka pamätá už len matne. Zložila sa na zem, začala kričať, chytil ju amok. Museli sa o&nbsp;ňu postarať lekári.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Bolesť pretavila na dobrú vec

Na prvú jasnú myšlienku sa pamätá až oveľa neskôr. „Ustavične som rozmýšľala, prečo musím tak trpieť. Prečo sa toto vôbec stalo? Prežívala som obrovskú bolesť, obrovský šok a&nbsp;žiaľ, no vtedy som si ani len nemohla uvedomiť, ako mi to všetko zmení život. Zároveň sa vo mne ozývalo, že taká tragédia by sa nemala stať už nikomu inému. Pamätám sa, že som hovorila svojmu otcovi, že musíme založiť nejakú neziskovku, ktorá by pomohla športovcom predchádzať podobným situáciám.“ A&nbsp;tak vzniklo Dobré srdce Borisa Sádeckého, nezisková organizácia, ktorá šíri osvetu o&nbsp;zdraví športovcov.

„Nechceme, aby bola neziskovka nejaká extra aktívna vec, stačí nám, aby sa osveta šírila aspoň pasívne. Chceme dať do povedomia viacero dôležitých vecí či už formou sociálnych sietí, projektov, alebo seminárov. Samozrejmosť sú pravidelné lekárske prehliadky, na ktoré apeloval aj Boris. Ďalej je to podanie prvej pomoci, keďže sa to dnes vyučuje len navonok a&nbsp;v&nbsp;krízovej situácii málokto vie, ako ju aj správne podať. Myslím, že práve takýto projekt dosiaľ na Slovensku chýbal.“ Šárke a&nbsp;celej neziskovej organizácii s&nbsp;ním pomáha firma Taargeta. Semináre, počas ktorých sa snažia hráčom priblížiť, čo robiť v&nbsp;krízových situáciách a&nbsp;hlavne ako dbať o&nbsp;svoje zdravie, sa už začínajú vyplácať. „Nedávno sa stalo, že na zápase skolaboval esbéeskár. Hráči z&nbsp;Michaloviec, ktorí týždeň predtým absolvovali tento seminár s&nbsp;nami, okamžite dávali dole prilby a&nbsp;utekali za ním. Boli tam skôr než zdravotníci. Urobili všetko, čo mali, dali mu základnú prvú pomoc a&nbsp;to mu zachránilo, neskôr aj s&nbsp;pomocou lekára život,“ rozpráva Šárka. Zlyhanie srdca, ale aj organizmu, najmä počas profesionálnych, ale aj amatérskych športových podujatí, nie je ani zďaleka rarita.

„Na seminároch máme prezentáciu, v&nbsp;ktorej sa venujeme aj tomu, ako často sa to deje, a&nbsp;sú tam tri plné slajdy mien hráčov, ktorí skolabovali. Sama by som tomu neverila, kým sa to nestalo Borisovi. Myslela som si, že sú to ojedinelé prípady, no v&nbsp;spolupráci s&nbsp;firmou Taargeta sme sa dostali k&nbsp;údajom, že to tak nie je. Tí, ktorí prežili, mali to šťastie len vďaka rýchlo podanej prvej pomoci. Vtedy totiž záleží naozaj na sekundách. Aj tie rozhodujú.“ Sama Šárka si uvedomuje, že práve tie sekundy mohli Borisovi zachrániť život, no nikoho za to neobviňuje, práve naopak. Chce, aby bolesť, ktorá ju zožierala dlhé týždne a&nbsp;s&nbsp;ktorou sa ešte stále usiluje vyrovnať, nezažil nikto iný. „Neviem, či sa niekedy budem cítiť na to, aby som si pozrela záznam zo zápasu. Keď si predstavím, že tam niekto mohol byť, dať mu pomoc, no nikto nevedel ako, privádza ma to len k&nbsp;obrovskej bezmocnosti. Radšej sa pozerám na naše spoločné veci, na fotky, spomínam na zážitky. Aj keď odišiel a&nbsp;moje budúce deti nebudú už jeho deťmi, budú ho poznať. Budem im o&nbsp;ňom rozprávať a&nbsp;napriek tomu, že tu už nie je, bude stále veľkou súčasťou môjho srdca. Má v ňom špeciálne miesto.“

Snúbenica hokejistu Sádeckého: Takto pomáha športovcom!

bh

Plus TV

Samo Tomeček rozospieval námestie: Počúvajte, aký hit vytiahol!

Vau, to je krása! Trblietavá riasenka je must have produkt sviatočného líčenia

Čo si obliecť na vianočný večierok či silvestrovskú párty? Štýlové tipy od Zalanda!

Výber pre vás

Snúbenica hokejistu Sádeckého: Takto pomáha športovcom!

bh

Súvisiace články

Je tu najväčšia módna udalosť roka EVA CHARITY BAZAAR: LV, Dior, Gucci, Chanel and co. od 1 €

Jana celú dobu KLAMALA: Martin sa jej po šou ozval a ona...

Geissenovci sú ATRAKCIOU pre Slovákov: Ako ich vítajú?

ČOŽE?! VIACERÝM fanúšikom Let's Dance sa nepáči, že vyhral Koleník! Je to vraj..

Plus TV

Samo Tomeček rozospieval námestie: Počúvajte, aký hit vytiahol!

Vau, to je krása! Trblietavá riasenka je must have produkt sviatočného líčenia

Čo si obliecť na vianočný večierok či silvestrovskú párty? Štýlové tipy od Zalanda!

Výber pre vás