Trénoval domácich miláčikov celebritám: Matúš dokáže s výchovou psíka aj nemožné!

Čo ťa na práci so psami najviac priťahuje?

Zbožňujem pocit, keď môžem pozorovať zviera, napríklad psa, a snažím sa napojiť na jeho vnímanie. Keď viem, že sme prepojení, a dokážem psíka tvarovať, usmerňovať a učiť nové užitočné návyky – to je neopísateľný pocit. No najlepšie je, keď vidím, že som niekomu zmenil život vďaka tomu, že sme dokázali konkrétneho psíka „začarovať“ na nepoznanie, ako tomu hovorím ja.

Ponúkaš kemp, ktorý trvá takmer tri týždne, cestuješ po celom Slovensku a Česku, kde poskytuješ domáce tréningy. Dá sa od takejto práce vôbec na chvíľu odtrhnúť a oddýchnuť si?

Faktom je, že za posledných päť rokov som precestoval viac než pol milióna kilometrov a zničil tri autá. Najčastejšie k nám chodia psíky z Prahy, Bratislavy a Košíc. No trénoval som psíky aj u klientov doma na Malorke, vo Francúzsku, v Nórsku, Nemecku, vo Švajčiarsku a v Chorvátsku. Koncom tohto mesiaca k nám napríklad príde klient z Kalifornie, ktorý si u nás objednal rotvajlera, ktorého mu cvičíme od šteniatka. Práca je však pre mňa zároveň oddych.

Čiže dá sa týmto remeslom na Slovensku uživiť?

Pred siedmimi rokmi, keď som akadémiu ešte len zakladal, by som tvrdil, že je to takmer nemožné a veľmi náročné. Dnes je už všetko inak. Pozorujem, že u nás na Slovensku vzniká veľmi silná komunita trénerov, ktorí skutočne vedia vycvičiť psíky a celkom slušne sa tým aj uživia. Osobne to robím v prvom rade pre ten úžasný pocit. Ak by moja akadémia nefungovala tak, ako dnes úspešne funguje, robil by som to isté. Našťastie sa mi však podarilo vytvoriť jednu z najúspešnejších akadémií či už na Slovensku, alebo v Česku.

Poďme pekne od začiatku. Akú zodpovednosť vlastne prijímame, keď si kúpime psa? Stačí ho naučiť nejaké základné povely, napríklad sadni, ľahni, alebo treba aj profesionálny výcvik?

Profesionálny výcvik určite nepotrebuje každý domáci miláčik, ale základné vzdelanie áno. Už len obyčajný výcvik na klasických „cvičákoch“ môže pomôcť k lepšiemu životu. Väčšina ľudí si neuvedomuje, že pes je každý deň minimálne na desať rokov obrovská zodpovednosť, a potom sa to niekedy, bohužiaľ, končí tragicky. Útulky sú preplnené úžasnými psíkmi, hoci by to tak vôbec nemuselo byť.

Stáva sa to často?

Tento rok bol u mňa rotvajler, ktorého predchádzajúca trénerka odporučila uspať. U nás sa z neho po troch týždňoch stal zdravý sebavedomý pes pod plnou kontrolou. Všetko je to o cite, rešpektovaní pravidiel prírody a systéme práce. V psovi nikdy nie je chyba, existuje len lenivý, nezodpovedný, prípadne nevzdelaný majiteľ.

Aké chyby robíme najčastejšie pri výchove psíkov? Čítajte na ďalšej strane.

Aké sú teda najčastejšie chyby, ktoré robia majitelia psov pri ich výcviku?

Správna rovnováha vo vzťahu medzi psíkom a majiteľom. Každý majiteľ dokáže dať psíkovi nespočetné množstvo lásky, ale problém nastáva pri rešpekte. Ako sa hovorí, rešpekt si musíš zaslúžiť, preto sa musí postupne a s citom budovať. To ľudia nevedia a to je základným kameňom úrazu väčšiny problémov, ktoré riešim. Psy nevedia zostať samy, keď majitelia odídu do práce, prípadne ničia veci v domácnosti…

Nedostatočný výcvik teda ovplyvňuje mentálne a emocionálne zdravie psov. Môže im správne vedený výcvik pomôcť predchádzať problémom s úzkosťou alebo agresivitou?

Vzdelávanie psíka je založené na mikrodetailoch, čo si veľa ľudí neuvedomuje. Už len naše pocity a emócie veľmi ovplyvňujú jeho útly vek a vývoj, a to nehovorím o našich nevedomých automatizovaných reakciách, ktoré sme si za život vypestovali. Napríklad príliš veľa príkazov a povelov pre psíka bez porozumenia, prípadná neistota alebo, naopak, pokoj a radosť, ktoré vyžarujeme, veľmi ovplyvňujú psíka.

Ako sa líši výcvik šteniat od výcviku dospelých psov? Je pravda, že starého psa novým kúskom nenaučíš?

Pre nás trénerov je, samozrejme, oveľa ľahšie vzdelávať psíka od šteniatka než prevychovávať trojročného huskyho, ktorý uteká majiteľom zo záhrady za susedovými sliepkami. Najväčší rozdiel je v tom, že pri šteniatku máme čistý, nepopísaný papier, kým pri staršom psíkovi je to počmáraný pokrčený papier, z ktorého sa snažíme spraviť umelecké dielo, ktoré sa bude aspoň trochu podobať na skutočný obraz. V našej akadémii sa nám v minulosti podarilo pomôcť majiteľke s osemročným psíkom, ale čím je psík starší, tým je to, samozrejme, náročnejšie a pribúdajú tam určité obmedzenia.

Aké sú najväčšie mýty o výcviku psov, s ktorými sa stretávaš?

Je ich veľmi veľa, napríklad ten o kŕmení psov surovým mäsom. Vraj sú potom agresívne a podobné nezmysly. No s jedným z najväčších mýtov bojujeme už nejaký čas a je to veľmi vážne. Je to presvedčenie, že psíka sa dá vycvičiť jedine pomocou pozitívnej motivácie. To je čistý nezmysel. Takto príroda stáročia nefunguje a ani nikdy nemôže fungovať. Celý vzdelávací proces musí byť s citom správne vybalansovaný na základe pozitívnych, ale aj negatívnych emócií.

Čo to znamená?

Negatívne emócie, samozrejme, správne vyvážené a upravené pre každého jedinca, robia zo psíka zdravo sebavedomú jedinečnú povahu. Nie je možné, aby psík dokázal sebavedomo fungovať len na základe pozitívnych prístupov. Správanie treba korigovať na základe balansu vo výcviku. Treba odmeňovať žiaduce správanie, no zároveň usmerniť to nežiaduce. Ak by každý pristupoval ku psíkovi s podobnou filozofiou, dnes by sme nemuseli riešiť nezmyselné lieky pre psíky na Silvestra, pretože sa boja delobuchov, alebo by bol každý psík odvolateľný aj z extrémnych situácií, ako je napríklad srnka pohybujúca sa v lese.

Ako môže výcvik psov prispieť k zlepšeniu vzťahu medzi psom a jeho majiteľom?

Tak ako správne vzdelávanie detí. Tie je potrebné a nevyhnutné vzdelávať od raného veku a podobne by to malo byť aj pri zvieratách. Snažíme sa ľuďom ukazovať, že správnym výcvikom od šteniatka sa im so psíkom uľahčí celé spolunažívanie.

Takže pes by mal byť vychovávaný ako partner človeka alebo ako jeho podriadený vo svorke?

Vzťah medzi psíkom a jeho majiteľom by mal byť založený na správne nastavenej rovnováhe. Rovnováha medzi láskou a rešpektom je ten najlepší vzťah. Budujem to v každom psíkovi, ktorý sa mi dostane do rúk. Či už to je pracovný záchranársky pes, policajný alebo len domáci miláčik. Vždy psíka naučím správnym návykom a následne jeho majiteľa naučím, ako ho správne v tomto smere viesť.

Spolupracuješ s horskou službou, políciou, armádnymi zložkami... Líši sa výcvik takýchto psov od výcviku bežných domácich miláčikov alebo má každý pes potenciál stať sa „pracujúcim“ alebo „profesionálnym“ psom?

Takéto vzdelávanie je diametrálne odlišné a veľmi náročné, aj keď princípy sú stále tie isté. Matka príroda nám to pekne a jednoducho zariadila. Pracovný psík musí mať v prvom rade vhodnú povahu a kľúčové je tvarovať ju a budovať hlavne odolnosť proti extrémnym situáciám, ako sú napríklad lavíny v Tatrách alebo streľba v rušnom prostredí. Tak ako u ľudí platí, že nemôže byť každý športovec, platí to aj pri zvieratách. Každý máme predispozíciu na niečo iné.

Hovoríš, že veríš na život bez vôdzky. Aké benefity to má pre majiteľa a aké pre psa?

Znamená to oveľa kvalitnejší život pre psíka aj krajšie prechádzky pre majiteľov. Samozrejme, vždy a všade je bezpečnosť na prvom mieste. Ak si nie ste istí, že máte svojho psíka pod plnou kontrolou, musí byť na vôdzke. Je dôležité brať ohľad aj na ostatné psíky, ktoré sa vonku pohybujú, a veľa ľudí je práve v tomto neohľaduplných.

Takže je to síce pekné, ale nie je to pre každého.

Azda na každej jednej prechádzke vo veľkomeste minimálne raz počujem vetu: „On nič nespraví, on sa chce hrať.“ Potom sa stane nejaká nepríjemná situácia. Každý chceme pre psíka to najlepšie, ale aj to, aby bol v bezpečí, napríklad aby ho nenapadol iný psík, ktorý je počas prechádzky pustený navoľno a nedá sa kontrolovať. Myslím si, že už sme dostatočne vyspelý národ na to, aby sme sa riadili základnými pravidlami vzájomného rešpektu. Ak chcete svojmu psíkovi priniesť tú najväčšiu radosť – voľnosť na prechádzke –, ale zároveň chcete mať plnú kontrolu, vieme vám tento sen splniť práve u nás.

Napokon rukami ti prešiel aj nejeden celebritný pes. Máš s ich tréningom nejaké špeciálne skúsenosti?

Čo sa týka celebritných psíkov, vnímam ich úplne rovnako ako každého iného psíka, ktorý k nám prišiel. Trénoval som psy ľuďom ako Peter Pann, Dominika Myslivcová, Rytmus, Aneta Chovanová, Filip Tůma a Nela Pocisková, NatyKerny, Eva Strážnická (Zelníková), Anna Kadeřávková, moji zákazníci sú známi politici, moderátori, športovci ako pán Šmicer, Jan Snopek a jeho úžasná žena Barbora a ďalší. S niektorými mám veľmi dobrý kamarátsky vzťah doteraz. Barke a Janovi som cvičil niekoľkých buldočkov, naučili sme ich jazdiť na skejtborde, naposledy to oni pri prechádzkach povýšili na novú úroveň – ich francúzsky buldoček Ivan s nimi už absolvuje aj cyklistiku. Jan ho nosí v ruksaku na bicykli a Ivan si pestré výhľady naokolo veľmi užíva. Napríklad Dominikin pes s nami absolvoval túru v Tatrách. Ľudia sa čudovali, že nesiem v ruksaku jej buldočka Fendiho.

Autor: Nina Frisby