Zrejme by sme márne hľadali kontroverznejšiu ženskú umelkyňu prvej polovice 20. storočia, než akou bola Tamara de Lempicka. Svet provokovala svojimi obrazmi, otvorenou sexualitou, aférami a škandalóznym životným štýlom a svoju povesť – nech už bola vnímaná s nevôľou alebo, naopak, s nekonečným obdivom – si rada vychutnávala. Nikto v podstate presne nevie, kde a kedy sa narodila. Pravdepodobne to bolo vo Varšave alebo v Moskve v roku 1898. Ani to však nie je isté, pretože Tamara, vlastným menom Maria Górska, si rada uberala alebo pridávala vek podľa toho, ako sa jej to práve hodilo. Narodila sa do zámožnej a kultivovanej poľsko-francúzsko-ruskej rodiny Górskych. Rodičia vo Varšave aj starí rodičia v Petrohrade ju vo veľmi skorom veku uviedli do aristokratickej spoločnosti, formovali jej umelecké cítenie a všemožne sa usilovali o privilegovanú výchovu na súkromných školách. Po rozvode rodičov žila striedavo v Petrohrade a na dievčenskej škole vo švajčiarskom Lausanne. Cez prázdniny navštevovala bohatú tetu Stephanie, ktorá ju rozmaznávala drahými darčekmi a zásobovala najnovšími modelmi šiat. 

Tamare sa prepych páčil, no súkromnú školu pre bohaté dcéry vnímala ako trest. Napokon, keď dômyselne nafingovala chorobu, aby sa škole vyhla, sa nad ňou stará mama zľutovala a vzala ju z privátneho dievčenského internátu rovno na veľkú cestu po Taliansku. Vo dvojici navštevovali múzeá a galérie, stretávali sa s elitou a naplno si užívali večierky. Tamara začala postupne získavať predstavu o tom, ako by mal jedného dňa vyzerať aj jej život v dospelosti. Boli to však práve diela renesančných starých majstrov, do ktorých sa v Taliansku zamilovala a ktoré ju definitívne nasmerovali na umeleckú cestu.

V šestnástich rokoch sa Tamara zaľúbila do prominentného poľského právnika Tadeusza Lempickeho, ktorý vyzeral k svetu, a zdalo sa, že má aj potenciál. Bohatý strýko zaplatil svadbu, rodina zabezpečila poriadne veno, ale mladému páru sa v manželstve veľmi nedarilo. Počas revolúcie Tamarini najbližší príbuzní emigrovali do zahraničia a onedlho Ta­deusza zatkla vo vlastnom dome a uprostred noci tajná polícia. Tamara prišla o strechu nad hlavou a len vďaka konexiám rodiny a vlastnému šarmu sa jej podarilo manžela dostať z väzenia. Podľa historikov však zrejme potrebovala viac než len šarm, aby manžela prepustili, a táto nepríjemná skúsenosť ju traumatizovala na dlhé roky. Našťastie, obom a ich malej dcérke Kizette sa podarilo ujsť z Ruska cez Dánsko a Londýn do Paríža. A práve Paríž, na začiatku dvadsiatych rokov taký slobodný a dekadentný, bol pre spoločenskú Tamaru skutočnou školou života.

Hoci mladá rodina pri expresnom úteku zanechala väčšinu cenností v Petrohrade a život na vysokej nohe si viac nemohla dovoliť, Tamara okamžite zahorela láskou k mestu svetiel. Kým Tadeusz predával rodinné klenoty, aby mali z čoho vyžiť, a neúspešne striedal jedno zamestnanie za druhým, jeho mladá manželka obchádzala parížske bary, reštaurácie a salóny. Mala šťastie, že k jej známym patrila aj aristokratická vrstva, ktorá rovnako ako Lempickí ušla počas revolúcie z Ruska. A tak Tamaru vítali aj medzi smotánkou, v ktorej si rýchlo našla nových priateľov. Večer, keď uložila dcérku do postele, nechala Tadeusza doma a vrhla sa do víru nočného života. V tom čase bol Paríž centrom bohémov, umelci sa v ňom cítili slobodne, nech mali akúkoľvek sexuálnu orientáciu, drogy nikto nepovažoval za problém a tancovalo sa až do rána.

 Hoci Tamara manželovi vysvetľovala, že ide len s priateľmi do nového kabaretu alebo do opery, často sa domov vracala až na svitaní s kopou výhovoriek. Mladá žena, ktorá sa vydávala ešte ako tínedžerka, prahla po zábave a dobrodružstve. Tamara objavovala samu seba, svoju sexualitu, bola odviazaná a rozhodnutá vyskúšať všetko, čo Paríž môže bohémke ponúknuť. Tadeusz pravdaže nebol Tamarinými mileneckými avantúrami s mužmi aj so ženami nadšený, ale keďže sa ako živiteľ rodiny neosvedčil a sám často hľadal mimomanželské spestrenia, v jej očiach stratil šmrnc. Napokon rezignoval na Tamaru aj na hľadanie zamestnania.

Peniaze z predaných šperkov sa pri luxusnom životnom štýle rýchlo rozkotúľali, a tak sa Tamara rozhodla študovať umenie, investovať do súkromných učiteľov maľby a skúsiť sa uživiť ako portrétistka. Ako prví jej pózovali členovia rodiny, dcérka Kizette, manžel Tadeusz, potom susedia, priatelia, milenci a milenky, neskôr miestna a exilová noblesa, spisovatelia, vedci, modelky, prostitútky, princovia aj biznismeni. Tamarine obrazy niesli jej pôsobivý rukopis, dostávali sa do časopisov a konečne v roku 1925 aj na prestížnu Medzinárodnú výstavu modernej umeleckopriemyselnej výroby. Pre Tamaru, ktorá za šesť mesiacov namaľovala úctyhodných 28 výstavných diel, znamenala táto príležitosť obrovský prelom v kariére. Napriek tomu Tamarinu tvorbu kritici spochybňovali a zosmiešňovali. Jej obrazy nazývali frivolnými, bez hĺbky, vhodnými len do reklamných letákov. No nie každý extravagantnú maliarku vnímal takými prísnymi očami. Tamarine obrazy sa onedlho dočkali komerčného úspechu a uznania v Európe aj v Amerike a ona sa tak stala jednou z najpredávanejších a najžiadanejších umelkýň svojej doby. 

Každý túžil mať portrét od de Lempickej, ktorá vraj svoj prvý milión zarobila ešte pred tridsiatkou. Aby sa odmenila, za každé dve predané plátna si kúpila jeden diamantový náramok. „Maľovala všetkých – bohatých, slávnych, tých najlepších – a konečne sa dočkala uznania kritikov, spoločenskej slávy a značného bohatstva,“ hovorila v memoároch o svojej mame dcéra Kizette. Sama mala s matkou komplikovaný vzťah – Tamara ju so sebou síce brávala na výlety, hoc aj do Monaka, ale len preto, aby nevinne pôsobiaca dcérka dotvárala k femme fatale matke estetický kontrast. Pre všetky fantastické večierky, ktoré de Lempicka organizovala vo svojom dome, dcérku takmer nevídala. A že to boli večierky! Sporo odeté služobníctvo ponúkalo dobroty na vlastnom tele, prípadne si Tamara najímala modelky, na ktoré naaranžovala kanapky a ovocie, a vyzývala hostí, aby porovnali, z ktorých častí tela najlepšie chutia. Drogy boli na dennom poriadku a miešali sa aj do kokteilov. Obsluha bola často rovnako podgurážená ako hostia a podľa pamätníkov si ju zrejme vyberali najmä podľa toho, či bola ochotná zúčastniť sa na akýchkoľvek sexuálnych or­giách. Tamara oveľa neskôr hovorievala: „Žijem na okraji spoločnosti a pravidlá normálnej spoločnosti predsa neplatia pre tých, ktorí žijú na jej okraji.“

Ak by existoval v dvadsiatych rokoch minulého storočia Instagram, Tamara de Lempicka by bola jeho Kim Kardashian. Bola krásna, mala v sebe prirodzenú ctižiadostivosť, šírila okolo seba ten správny glamour inšpirovaný Gretou Garbo a hoci netúžila po priateľstve s Hemingwayom či Gertrudou Stein, ktorých považovala za strašidelne nudných, obklopovala sa inými osobnosťami. Do jej okruhu známych patrili Jean Cocteau, Elsa Schiaparelli či Colette. Obdivovala atraktívne a úspešné ženy a jej obrazy ich boli plné. Jedným z jej najikonickejších je autoportrét Tamara v zelenom Bugatti z roku 1929, ktorý sa stal symbolom sebavedomia a nezávislosti modernej ženy éry art déco. 

Tamara zobrazila samu seba v kožených rukaviciach a s prilbou na hlave, ako sedí za volantom luxusného auta, aj keď v tom čase šoférovala len starý žltý Renault. Lenže de Lempicka túžila okolo seba vybudovať auru splnených spoločenských ambícií a prevratného bohatstva, nech už bola pravda akákoľvek. Jej manžel Tadeusz však mal jej úletov dosť, presťahoval sa do Varšavy a podal žiadosť o rozvod. Tamara niesla rozvod ťažko, považovala ho za zradu, ale dlho netrúchlila. Keď ju oslovil barón Raoul Kuffner, aby namaľovala jeho milenku, veľmi rýchlo ju nahradila. Pravdaže, najskôr dokončila sľúbený obraz. O dva roky neskôr ju barón požiadal o ruku a Tamara súhlasila pod podmienkou, že sa jej manželský život nebude viazať na žiadne spoločenské konvencie a naďalej si bude môcť užívať radovánky tak ako dosiaľ. Tesne pred tým, než vypukla druhá svetová vojna, sa manželia zbavili nehnuteľností v Európe a nastúpili na loď do Ameriky. O dva roky neskôr sa podarilo ujsť aj Tamarinej dcére Kizette.

Tamaru za oceánom počastovali prívlastkom barónka so štetcom a okamžite ju uviedli do spoločnosti. Najskôr žila v prepychovej vile v Beverly Hills, potom ju zlákal New York, kde sa mohla stretávať s najväčšími hviezdami svojho času. Klebetila so svojou osobnou ikonou Gretou Garbo, maľovala Tyrona Powera aj príslušníkov newyorskej elity. Tamara sa v Amerike stala rovnako žiadanou ikonou, akou bola v Paríži. Hoci svoje práce vystavovala v renomovaných galériách, v Spojených štátoch amerických sa jej neskoršie maľby nestretli s takým úspechom, aký si vysnívala. Postupne si osvojovala nové techniky a štýly maľovania a mnoho starších diel prepracovala do súčasnejšej podoby, ale ovocie to neprinieslo. Keď jej v roku 1961 zomrel manžel, Tamara predala, čo mohla, vrátane množstva nehnuteľností v Amerike aj v Európe a sama sa vydala na dlhú plavbu okolo sveta. Napokon sa úplne stiahla do ústrania. Odsťahovala sa k dcére do Texasu, odtiaľ do Mexika, kde žila na pokojnej usadlosti ďaleko od spoločenského ruchu a opulentných večierkov. Keď v roku 1980 zomrela, jej posledným želaním bolo, aby popol rozsypali nad kráterom sopky Popocatepetl. Rodina to spravila veľkolepo – pomocou vrtuľníka.

V sedemdesiatych rokoch považovali de Lempickej tvorbu za zastaranú a gýčovú, no ak aj k nej boli znalci umenia nemilosrdní, pre iné umelecké smery zostala aj po smrti nezabudnuteľnou osobnosťou. Nielen pre to, čo a ako maľovala, ale najmä vďaka odvahe, s akou poukazovala na ženskú sexualitu. Na konci osemdesiatych rokov záujem o Tamaru prudko vzrástol a stúpa dodnes. Jej obrazy zbiera Madonna, Barbra Streisand, Wolfgang Joop, Donna Karan a Jack Nicholson, objavili sa vo videoklipoch a reklamách, na prebaloch kníh, jej životný príbeh sa pretavil do muzikálu na Broadwayi, nehovoriac o návrhároch, ktorí v Tamariných obrazoch dodnes hľadajú kus inšpirácie. Módny dom Gucci sa na jej odvážne farby a geometrické tvary odvolával vo viacerých kolek­ciách vrátane prehliadky na jeseň/zimu 2012, podobne ako Yves Saint Laurent, Dior, Versace či Ralph Lauren. Diela Tamary de Lempickej, z ktorých mnohé už prekročili storočnicu, sú dodnes vzácnymi zberateľskými kúskami. Ten najdrahší, Portrét Marjorie Ferry, sa predal pred pár rokmi za 22 miliónov dolárov. Tamara de Lempicka by bola z takej správy určite nadšená. Ako povedal viceprezident aukčnej spoločnosti Sotheby’s Nick Deimel: „Lempicka si vytvárala vlastný imidž, podobne ako to dnes robia ľudia na sociálnych sieťach. To je jeden z dôvodov, prečo tak veľmi rezonovala u ďalších generácií dizajnérov a umelcov. Nebola to však len umelkyňa, ale nezávislá žena, matka, manželka a milenka.“

Tamara de Lempicka: Ikonická maliarka bola kontroverzná, dobové celebrity ju ale milovali

bh

Plus TV

Uniklo meno víťazky Ruže pre nevestu? Nikto nečakal TOTO meno! Je to...

Neuveríte čo nosí DUA LIPA v kabelke: je veľmi poverčivá!

Ivanka Gáborík a jej módny trik: Pozrite, ako oživila nudný outfit

Výber pre vás

Tamara de Lempicka: Ikonická maliarka bola kontroverzná, dobové celebrity ju ale milovali

bh

Súvisiace články

Jeanne Damas: Trendy nepozná, nosí to isté a všetci sú z nej aj tak hotoví!

Jablonského sexi tanečnica Lenčešová: Romantika pri mori so statným HOKEJISTOM! (foto)

Manažérka influencerov Nicole Mikuš Zahlbruckner: Najväčšie peniaze točia tí najsvedomitejší

Bianca Censori opäť prestrelila: Na nákupy išla NAHÁ a bez Kanyeho!

Horoskop na začiatok AUGUSTA: Rak pozor na vyhorenie, Býka čaká...

WOW, to vážne takto vyzeral? Svalnatého fešáka by ste možno v mladosti nespoznali!

Wow, Lady Gaga žiari ŠŤASTÍM: V Paríži sa prevalilo, že je ZASNÚBENÁ!

Plus TV

Uniklo meno víťazky Ruže pre nevestu? Nikto nečakal TOTO meno! Je to...

Neuveríte čo nosí DUA LIPA v kabelke: je veľmi poverčivá!

Ivanka Gáborík a jej módny trik: Pozrite, ako oživila nudný outfit

Výber pre vás