Veronika, ako sa máš?
Ahoj, mám sa výborne, ďakujem. Momentálne prežívam veľmi pozitívne obdobie. Nedávno som sa vrátila zo zahraničia, kde vždy načerpám veľa energie, inšpirácie a nápadov.
Miluješ cestovanie, prezradíš nám, na aký cestovateľský zážitok spomínaš najradšej?
Ufff, o tých by som vedela rozprávať a smiať sa na nich hodiny! Ak si mám vybrať jeden, bolo to pred dvomi rokmi. Cestovala som do Washingtonu za svojou najlepšou kamarátkou, ktorá sa tam vydala. Pôvodný plán bol zostať 10 dní a vrátiť sa pekne domov. No ako hovorím, môj život je nevyspytateľný a hlavne ja.
Nenastúpila som do lietadla a namiesto toho som si kúpila letenku do Californie a išla prekvapiť sestru, ktorá tam žije cca 15 rokov. Ona si, chúďa, myslela, že som už doma a stresovala sa, prečo sa neozývam. Ja som však bola na ceste za ňou a o niekoľko hodín som jej zaklopala na dvere. Nikdy nezabudnem na jej výraz v tvári, keď otvorila (smiech). Mám to aj natočené a vždy sa na tom veľmi zabávam.
Vďaka Svadbe na prvý pohľad sa z teba stala relatívne známa osoba. Spoznávajú ťa ľudia na ulici?
Áno, musím však povedať, že často na to zabúdam a niekedy mi nedochádza, prečo na mňa ľudia uprene hľadia a obzerajú sa za mnou. Niekedy je to trochu nepríjemné, keď si začnú medzi sebou niečo šepkať a ja vôbec netuším, čo hovoria. A potom sú tu tie milé okamihy, keď sa mi prihovoria a vyjadria svoje sympatie a že mi držali palce. Stalo sa mi aj, že sa chceli so mnou odfotiť. Dokonca som dala už aj svoj prvý autogram (smiech).
Pokračovanie na ďalšej strane.