Pri bazéne v budove Fakulty telesnej výchovy a športu UK vládne v nedeľu ruch. Všade sa ozýva špliechanie vody, krik, smiech, a áno, občas aj plač. Trénerky rozdeľujú malých plavcov a neplavcov inštruktorkám, tie si ich potom odvádzajú ku schodom do bazéna. „Ahoj, ja som Linda, dnes budeš so mnou plávať, dobre?“ oslovuje mladá žena šesťročného chlapčeka. Posledný pohľad na mamu a už nasleduje inštruktorku do bazéna. Chlapček má pred vodou rešpekt, bojí sa, že nedočiahne na dno. Linda ho upokojuje a vysvetľuje mu, že bude stále pri ňom. Aj tak sa jej drží v bazéne okolo krku ako kliešť. Po pár minútach sa pustí a nechá sa presvedčiť, aby pomocou penového slížika plával na opačný koniec dvadsaťpäťmetrového bazéna. Pre predškoláka je to dosť, ale svojej plaveckej inštruktorke verí a ona zas z neho nespustí oči ani na sekundu. V druhej polovici bazéna sú dráhy, tam plávajú deti, ktoré ašpirujú na súťaže alebo sa ich dokonca aj pravidelne zúčastňujú. Všetko sa zdá byť v norme, no v skutočnosti je veľký bazén plný detí, ktoré na mnohých iných kurzoch plávania odmietli, lebo nie sú „bežné“. U Petry a Dominiky však našli útočisko, nových kamarátov, sebavedomie a priateľskú komunitu ľudí, ktorí ich bezhranične podporujú.

Každý rodič, ktorý má dieťa so špeciálnymi potrebami, dobre vie, aké náročné sú každodenné činnosti, koľko času, peňazí a energie si vyžadujú terapie (ak sa na ne vôbec dostane), dôverne pozná odmietnutie a ako je priam nemožné prihlásiť dieťa na krúžok. Hoci aj na plavecký. Aj preto sa bývalé profesionálne plavkyne a reprezentantky vo vodnom póle rozhodli založiť občianske združenie Víťaz, ktoré by pomáhalo rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodnením a prebudilo v nich lásku k vode. „Keď mi spontánne napadla myšlienka založiť plavecký klub, začala som gúgliť, či vôbec na Slovensku niečo také existuje. Na nete som nič nenašla. A tak som ten nápad odstrčila. Bála som sa, že nie som dostatočne skúsená na prácu so zdravotne znevýhodnenými deťmi, že je v tom veľa zodpovednosti, že je to nebezpečné. No keď som o dva týždne niečo hľadala v skrini a vysypala sa na mňa taška plná plavecko-trénerských kvalifikácií z Anglicka, kde som žila a popri štúdiu sa živila trénerstvom, vzala som to ako znamenie, že mám do toho ísť. Oslovila som kamarátku Dominiku a ona ani sekundu neváhala. Denne jej za to ďakujem,“ hovorí Petra Mokrišová, ktorá v klube zastrešuje komunikáciu s rodičmi a trénermi, koordinuje prípravu tréningov a zháňa dotácie. Dominika Kovačičová zas rieši ekonomické a právne záležitosti, fakturácie, komunikuje s rodičmi. A obe, samozrejme, trénujú deti.

Na prvý tréning v septembri 2020 prišlo šesť detí. „Priznávam, že som pred tým mala poriadne nervy. S Petrou sme nemali žiadne skúsenosti s deťmi so zdravotným znevýhodnením a ja sama ani žiadne iné skúsenosti s deťmi, keďže svoje nemám. Ale hneď, ako sme vstúpili do bazéna, všetok stres opadol a ostala len radosť z vody. Keby sa ma však niekto ešte pred štyrmi rokmi spýtal, akú budúcnosť pre klub vidím, asi by som sama neverila, že sa tak rýchlo rozrastie. Som vďačná za každé jedno dieťa a rodiča, ktorý nám svoje dieťa zverí a preukáže nám tým dôveru,“ usmieva sa Dominika.

O novom plaveckom klube, kde sa venujú každému dieťaťu individuálne, sa v komunite rodičov začalo hovoriť čoraz viac a do dnešného dňa cezeň preplávalo vyše sto detí. Ako hovorí Petra, nikdy sa nestalo, že by dieťa do klubu neprijali, aj keď sa kapacity rokmi poriadne zvyšovali a dievčatá museli vyšperkovať svoje organizačné schopnosti, aby sa im podarilo umiestniť každého záujemcu. Na jednej výučbovej hodine plávania je pritom v bazéne až sedemnásť trénerov, teda jeden na dieťa. „Práve preto je náš plavecký klub jedinečný a jediný na Slovensku, keďže poskytuje taký veľký počet individuálnej výuky plávania pre zdravotne znevýhodnené deti a mládež. Navyše, tento rok sme rozšírili prenájom plavárne na FTVŠ o ďalšie plavecké dráhy a tiež sme si prenajali plaváreň Mladosť, kde si naši výkonnostní plavci zdokonaľujú štýl, naberajú kondíciu a pripravujú sa na preteky,“ vysvetľuje. V klube Víťaz tak našli svoj plavecký domov deti s Downovým syndrómom, poruchami autistického spektra, detskou mozgovou obrnou, dokonca aj s Williamsovým-Beurenovým syndrómom či s telesným hendikepom arthrogryposis multiplex. „Každé dieťa je individuálne a každé potrebuje iný prístup. Keď k nám príde nové dieťa, usilujeme sa psychologicky prečítať jeho povahu a podľa toho aj priraďujeme trénera ku každému dieťaťu. Spoločne sa snažíme nájsť ideálny pár dieťa plus tréner, aby bola spokojnosť na každej strane. Keď takýto pár vznikne, všetky strany sú šťastné, dieťa krásne spolupracuje, napreduje a na výuku sa teší celá rodina,“ vysvetľuje Petra. Na dievčatách je sympatické, že hoci ku každému plavcovi pristupujú individuálne, nikdy deti neberú inak. A už vôbec nie, že by mali nejakú nevýhodu. „My máme v plaveckej dráhe nejaké deti so zdravotným znevýhodnením? Ja nikde žiadne nevidím! Deti sa cítia prirodzenejšie, keď k nim pristupujete normálne než vyhýbavo či neisto. Cítia vás. Naši plavci sú naša hrdosť, sú to naše veľké šikovné deti a hlavne sú to ľudia, ktorí ani sami netušia, ako veľa dávajú oni nám, ako nás dobíjajú. Decká sú veľmi zábavné, spoločenské, máme kopu nezabudnuteľných zážitkov. Sme skrátka zohratá partia,“ hovorí Petra. A Dominika dodáva: „My naše deti berieme ako „bežné“, škatuľkovať ich kvôli diagnóze do nejakej kategórie nie je vôbec správne. V bazéne sme kamaráti, ale zároveň sa učíme vzájomnému rešpektu, najmä keď trénujeme vytrvalostných plavcov.“

<a rel="noopener" href="https://eva.pluska.sk/gal/ludia/mali-velki-vitazi-trenerky-plavania-petra-a-dominika-davaju-sancu-detom-na-ktore-sa-zabuda" target="_blank">FOTO V NAŠEJ GALÉRII TU</a>

Pravdaže, nie všetky deti, či už „bežné“, alebo tie so zdravotným znevýhodnením hneď na prvú skočia do bazénu a za hodinu sa naučia plávať. Niektoré sa zoznamujú s vodou kratšie, iné potrebujú na adaptáciu viac času. Trénerky s tým počítajú, na deti nevyvíjajú nátlak, nenútia ich ponoriť sa, ak sa malí plavci boja. Vo vode sa zahrajú, skúšajú rôzne pomôcky na plávanie, hľadajú spoločne cestu, ako prekonať prvotný strach. „Predstavte si, že máte vkročiť do lode, ktorá ma sklené dno. Taktiež sa budete držať okraja alebo človeka vedľa vás, kým nezistíte, že to dno je pevné a máte istotu pohybu na lodi. Niektoré deti potrebujú čas spoznať priestor bazéna, teplotu vody, preskúmať možnosti zostupu a výstupu z vody, hĺbku dna, nehovoriac o novej osobe, ktorá ich má sprevádzať. Pomalšími krokmi zájdeme ďalej. Mnohokrát to môže vyzerať, že dieťa sa len hrá, alebo sa drží okraja a rúčkuje, ale aj toto je proces zoznamovania sa v priestore a získavania istôt,“ hovorí Petra. „Najmä je to však o dôvere. Ak dieťa nedôveruje trénerovi, je zložité dostať ho do vody. Preto vždy, keď k nám príde nováčik, tréner sa s ním rozpráva a snaží sa s ním skamarátiť, to však môže trvať aj niekoľko tréningov. Nikdy však na deti netlačíme, aby sme v nich zbytočne nevyvolali strach z vody,“ dodáva Dominika. 

Trénerky si za roky pôsobenia spomínajú na mnoho prípadov, keď sa z neplavca stal niekoľkonásobný víťaz v plávaní na špeciálnych olympiádach. Alebo na dieťa, ktoré sa bálo, že naň dopadne čo i len kvapka vody a dnes pláva samostatne, s radosťou a sebavedomo. Aj Barbora, ktorá tréning spolu s ostatnými rodičmi sleduje z galérie nad bazénom, mala spočiatku strach, ako jej osemročný autistický syn Martin zvládne prvý tréning. Do Víťaza preto prišla s malou dušičkou. „Nové prostredie, množstvo cudzích ľudí, voda, ktorú bude mať aj na tvári a určite si bude uprostred bazéna pýtať uterák, aby si ju zotrel. A pôjde vôbec do bazéna? Doma doň nikdy nechcel vstúpiť. Myšlienky mi lietali na všetky strany,“ spomína si Barbora. Jej synček je však mimoriadne ambiciózne a perfekcionistické dieťa, takže bol veľmi odhodlaný prvý tréning zvládnuť na jednotku. „Keď poňho prišla trénerka, prežívala som pocity ako na majstrovstvách. Prekračovala som z nohy na nohu a čakala. Keď vošiel do bazéna, v tej chvíli som chcela urobiť mexickú vlnu, ale nebolo s kým,“ smeje sa Martinova mamina.

„Po prvej hodine plávania sa ma spýtal: ‚A kde mám trofej? Žiadnu som nedostal!‘,“ dodáva s úsmevom. Martinko ku koncu prvej plaveckej sezóny plával už v skupine pokročilých plavcov v plaveckej dráhe, dnes sa učí plavecké techniky, získava čoraz lepšiu kondíciu, dokonca má tréningy niekoľkokrát do týždňa. Barbora za úžasný progres vďačí Petre, Dominike a inštruktorkám, ktoré v Martinovi prebudili lásku k vode. Ale nielen za to je vďačná. „Plávanie malo pre jeho správanie neskutočný prínos. Martin je nadpriemerne inteligentný autista, jeho mozog je často veľmi preťažený. No pri plávaní dokáže hlavu celkom vypnúť a aj keď je po tréningu fyzicky unavený, zároveň je spokojný, upokojený, šťastný. Teší sa z úspechov a je strašne pyšný na to, že pláva s „veľkáčmi“ a sám chce medailu. A voda na tvári mu zrazu neprekáža – skáče do vody, ponára sa. To bolo pre nás v minulosti nepredstaviteľné,“ opisuje Barbora. Zároveň dodáva: „Plávanie a to, ako sa Maťo posunul míľovými krokmi vpred, mi ukázalo, že ak sa sústredíš na jeden cieľ, všetky prekážky prekonáš. No a ja sama som pochopila, že na začiatku som niesla zbytočne veľa negatívnych emócií a obáv.“ Podobne ako ona, aj ostatní rodičia sa nemotkajú okolo bazéna a nevstupujú do tréningového procesu, ale sledujú plávanie svojich ratolestí z galérie. Je to preto, aby sa deti lepšie sústredili. „Často sa stávalo, že dieťa zbadalo maminku alebo tatinka a už nechcelo ísť do vody. Keď má v bazéne svoju trénerku, koncentruje sa na ňu. No a rodičia zas ocenia, že sa môžu poprechádzať po nábreží a spraviť si chvíľku iba pre seba,“ vysvetľuje trénerka Dominika. Spomína však na prípad chlapca, ktorý sa veľmi bál ísť do vody a napriek tomu, že sa snažili strach prekonať, rozprávať sa a hrať, nič nefungovalo. Práve vtedy pomohlo, keď si rodičia obliekli plavky a do bazéna šli aj s dieťaťom. Časom strach odišiel a chlapec dnes skvele pláva. „Vždy, keď je vo vode, kričí na mňa cez celý bazén, aby som videla, ako mu to ide. Nie je nič krajšie, ako radosť dieťaťa.“ Podľa jej kolegyne Petry je prítomnosť rodiča prospešná najmä počas adaptácie, aby sa malý plavec cítil istejšie. „A najmä na pretekoch je to na nezaplatenie. Vtedy deti dajú zo seba maximum, aby ukázali, aké sú jedinečné, aby zaslúžene dostali pochvalu od najbližších. Samozrejme, medaila je svetlom ich práce a úspechu.“

A sme pri medaile. Petrini a Dominikini plavci sa pravidelne zúčastňujú športových súťaží a odnášajú si z nich cenné kovy. Každý rok organizujú Špeciálne olympiády Slovensko plavecké preteky, na ktorých súťažia všetky deti, ktoré dokážu odplávať 25 metrov. „Deti sa na ne úžasne tešia a keď získajú medailu, tá radosť je neopísateľná. Vtedy vieme, že to, čo robíme, má zmysel – najmä, keď vidíme progres dieťaťa, ktoré sa povedzme bálo vojsť minulý rok do bazéna a dnes je na stupni víťazov,“ teší sa Dominika. S Víťazom však chodievajú starší plavci každý rok do Brna na európske preteky zdravotne znevýhodnených detí a mládeže Emil Open. „Je to úžasné podujatie športovcov, kde sa stretávajú zástupcovia až zo sedemnástich európskych krajín. Tento rok súťažilo 826 športovcov, viete si to predstaviť? Na uvítacom ceremoniáli hrdo nesieme zástavu Slovenska, vyzerá to ako taká malá olympiáda a veru po piatich pretekárskych dňoch odtiaľ každý náš plavec odchádza s medailami na krku. Preteky však nie sú len o stupienku víťazov, ale o tom, čo nám a deťom dávajú. Keď vidím deti i rodičov s úsmevom, keď nás dieťa objíme, keď sú trénerky spokojné a rady sa na tréningy vracajú... Jedno bez druhého by nefungovalo,“ dopĺňa Petra.

OZ Víťaz však nie je iba o plávaní. Funguje ako komunita rodičov, detí, trénerov a inštruktorov a všetkých priateľov. Na plavárni sa väčšina z nich pozná, niektoré deti sa stretávajú aj na iných krúžkoch či cvičeniach, našli si kamarátov a rodičia zas oporu. Trénerky ich všetkých považujú za svoju druhú rodinu. „Za tie štyri roky sme sa veľmi posunuli, zdokonalili v profesii manažovania klubu, zžili sme sa s rodinami, spoznali ich životné príbehy. Doslova sa naučili plávať v týchto vodách. Bodaj by sme dokázali spraviť pre ne ešte viac, ako robíme,“ usmieva sa Petra. Obe dievčatá pritom majú vlastné zamestnania na plný úväzok a rodiny, vzťahy, väzby. Ako zvládajú work-life balance? „Sú veci, ktoré musíte robiť a potom tie, ktoré vás napĺňajú, bavia a dávajú zmysel. Manažovanie klubu patrí do tej druhej skupiny. Nesmierne ma poteší, keď rodič priamo pochváli trénerku, ktorá si poctivo oddrie prácu s dieťaťom vo vode. Vďaka veľkému záujmu trénerov klub existuje a sama ich často chválim a ďakujem im, že ich máme. Nedávno mi jedna mamička napísala, citujem: ‚Robíte skvelú prácu pre naše deti, veľmi si to vážime, o to viac v súčasnosti, keď sa všetci tvária, ako by tieto deti a dospelí ani neexistovali a ak náhodou aj áno, tak sa každý tvári, že to nie je jeho problém.‘ Dojalo ma to,“ hovorí Petra. A Dominika dodáva: „Víťaz ma naučil väčšej pokore a tolerancii. Ľudí neškatuľkovať, ale každého považovať za rovnocenného partnera. Najkrajší kompliment je, keď za mnou po tréningu príde dieťa, objíme ma a dá mi pusu a ja vidím, že sa mu plávanie páčilo.“ Petra a Dominika majú pred sebou ešte veľa plánov a projektov. Chýbajú však financie. „Aktívne sledujeme aktuálne dotácie a granty a vždy keď vyskočí nejaká zaujímavá ponuka pre rozvoj klubu, podávame žiadosť. Naposledy sme získali dotácie na akciu na Zlatých pieskoch, kde sme pre deti a rodiny usporiadali športovo-zábavný deň pri toboganoch. Bolo to veľmi vydarené podujatie s účasťou päťdesiatich rodín s deťmi so zdravotným znevýhodnením. Nedávno sme žiadali o dotácie na plavecké pomôcky a hračky do vody, momentálne čakáme na schválenie. Nie každú dotáciu, o ktorú požiadame, sa nám podarí získať, dokonca ich bolo viac zamietnutých ako schválených, ale my sa nevzdávame. S Dominikou sme vďačné za to, čo máme, čo sme dokázali vybudovať za tie roky poctivej práce a určite v tom chceme pokračovať. Najväčšie poďakovanie však patrí našim trénerkám a dobrovoľníkom. Bez nich by náš klub nemohol fungovať. Ďakujeme!“ <a rel="noopener" href="https://eva.pluska.sk/gal/ludia/mali-velki-vitazi-trenerky-plavania-petra-a-dominika-davaju-sancu-detom-na-ktore-sa-zabuda" target="_blank">FOTO V NAŠEJ GALÉRII TU!</a>

Malí veľkí víťazi: Trénerky plávania Petra a Dominika dávajú šancu deťom, na ktoré sa zabúda

Výber pre vás

Malí veľkí víťazi: Trénerky plávania Petra a Dominika dávajú šancu deťom, na ktoré sa zabúda

Súvisiace články

Veštica Darina, ktorú vyhľadávajú aj slovenské celebrity: Viem, čo si ľudia myslia, aj čo...

FOTO Nelly Furtado svoje telo MILUJE a kilá nerieši! Čo odkazuje fanúšikom?

(ROZHOVOR) Manželia Maťa a Honzo Kavalírovci: Priniesli sme život do umierania

Ktoré znamenia si prilepšia v roku 2025? Ryby majú pred sebou výzvy, zato Býk...

Najdôležitejšie novoročné predsavzatie? Žiadne si tento rok nedávať!

Výber pre vás