redakcia EVA

Ak aj vás zaujíma, kedy svoj dar vníma ako prekliatie a ako by zmenila svet, keby mohla, a či veštice mávajú pred Vianocami zhon, ste tu správne.

Darinka, začnem otázkou, ktorá je jednoduchá, no ťažko sa na ňu odpovedá: Ako sa máte?

Myslím, že sa mám vskutku dobre, hoci posledné týždne boli ťažšie, lebo ich poznačilo úmrtie v&nbsp;rodine. Snažila som sa byť nápomocná, najmä svojej mame, ktorá mala mozgovú príhodu, no našťastie sa z&nbsp;toho dostala. Som šťastná a&nbsp;vďačná za to, že je to teraz tak, ako to je, že to nie je horšie.

Rok 2024 skončil, ako si ho budete pamätať?

Možno to bolo spôsobené aj spomínaným úmrtím blízkej osoby, no počas tohto roka som prešla náročným procesom transformácie. Prešla som mnohými vecami, pocitmi, zisteniami, a&nbsp;aj to ma posunulo k&nbsp;vďačnosti, o&nbsp;ktorej hovorím. Nebolo to však len počas tohto roka, bol to dlhodobejší proces, tento rok ho akoby zavŕšil. V&nbsp;živote stretnete ľudí, ktorí vám určité veci zrkadlia, ľudí, na základe ktorých sa nám otvoria dary, alebo, samozrejme, aj traumy. Tak to bolo aj v&nbsp;mojom prípade a&nbsp;priznávam, že som následne mnohé kontakty prerušila. Niektorých ľudí som zo svojho života úplne vylúčila a&nbsp;tým som sa aj ja začala meniť.

Za akýsi výsledok tohto transformačného procesu môžeme považovať aj váš nový projekt Karty duše.

Je to tak, transformácia ma naviedla na to, aby som začala čoraz viac&nbsp; vykladať karty, to je to otvorenie darov a&nbsp;tráum, ktoré som spomínala. Po prežití nových skúseností som sa rozhodla vytvoriť nový projekt Karty duše.

Traumy treba spracúvať, nie odsúvať. Ako s&nbsp;nimi narábate vy? Stačíte na ne sama?

Stačila som na ne sama, pretože keď sa mi trauma otvorí, zároveň na ňu vidím a&nbsp;aj cítim odpoveď. Cítim, čo mám zmeniť a&nbsp;prečo sa mi deje to, čo sa mi deje. Prichádzajú mi do života rôzne situácie, či už v&nbsp;manželstve, alebo medziľudských vzťahoch, a&nbsp;tie mi zároveň s&nbsp;bolesťou ukazujú aj nové možnosti, čo je vlastne aj hlavnou témou projektu Karty duše. Súčasťou kariet, teda fotografií, ktoré som nafotila, bude popis a&nbsp;aj rada pre ľudí, ako pracovať s&nbsp;danou emóciou, ktorá je na karte zobrazená. Celý tento projekt sa zameriava na prechod od temnoty k&nbsp;svetlu a&nbsp;k&nbsp;sile lásky. Ľudia sa často stránia hovoriť o&nbsp;negatívnych emóciách. Každý chce prežívať len dobré a&nbsp;slnkom zaliate dni. Preto mnohí ľudia zostávajú na prežívanie ťažkých chvíľ sami a&nbsp;nevedia ich dobre spracovať, čo sa môže pretaviť do rôznych psychických, ale aj fyzických ťažkostí. Cieľom tohto projektu je, aby sa ľudia nebáli prijať aj temnotu, negatívne stránky života, lebo len cez prácu s&nbsp;nimi sa dá vystúpiť do svetla.

Je to tak, akoby sa ľudia naozaj odpojili od negatívnych vnemov, ktoré pritom patria k&nbsp;životu. Nebolo by asi normálne, aby sme boli neustále šťastní a&nbsp;bezstarostní.

Presne tak. A&nbsp;týmto projektom by som rada pomohla preklenúť ťažké a&nbsp;škaredé životné situácie a&nbsp;pocity, s&nbsp;ktorými prichádza do kontaktu každý. V&nbsp;rôznej miere a&nbsp;intenzite, samozrejme, ale nevyhýbajú sa nikomu. Preto Karty duše nie sú určené len ženám, ktoré sú síce emotívnejšie, ale aj mužom, ktorých sa tieto karty a&nbsp;ich posolstvo môžu dotknúť a&nbsp;môžu s&nbsp;nimi súznieť.

V&nbsp;rámci vykladania pracujete s&nbsp;tarotovými kartami. Aký je rozdiel medzi nimi a&nbsp;Kartami duše?

Tarot vám dáva energiu, ktorú nacítim a&nbsp;vyložím. Pri Kartách duše ide o&nbsp;moje prežité emócie, čo je pre mňa samo osebe dosť citlivá téma. Pravdupovediac, dlho som premýšľala, či mám ísť takto s&nbsp;kožou na trh, stretla som sa aj s&nbsp;reakciami nepochopenia, pýtali sa ma, prečo sa takto hrám… Ale to nie je hra. Sú to karty pre duchovný rozvoj. Je to moja výpoveď, osobná, bolestivá, ale pretransformovaná na tú skúsenosť, ktorú by som rada odovzdala ďalej. Bola by som rada, keby výsledkom práce s&nbsp;týmito kartami bola „únia duše“, čo je v&nbsp;podstate radosť.

Čo to konkrétne znamená?

Uvediem jeden príklad – smrť blízkeho človeka. Bolí vás to, ale musíte žiť ďalej. Väčšinou je to však bolesť ega z&nbsp;toho, že ste niekoho stratili. Lebo milovať ho môžete aj tak, stále, do konca života, duša je nekonečno a&nbsp;nie je obmedzená ani v&nbsp;priestore, ani v&nbsp;čase. Lenže ego bolí, pretože už tu nie je s&nbsp;vami fyzicky. Je to veľmi ťažké, je to náročné, ale duša stále ide a&nbsp;musí ísť ďalej. Lebo len keď to spracujeme, prepustíme, prijmeme tak, ako to je, aj keď so všetkou bolesťou, ktorá k&nbsp;tomu patrí, potom môžeme ďalej fungovať v&nbsp;spojení s&nbsp;vlastnou dušou. Vtedy prichádza svetlo a&nbsp;spolu s&nbsp;ním uvedomenie.

Kedysi mi jedna pani, ktorá tiež vykladala tarotové karty, povedala, že tarotové karty vycítia, keď ich človek skúša a&nbsp;neverí im. Je to podľa vás pravda?

Áno, je to pravda. Aj keď som neistá ja a&nbsp;neverím si, nemôžem viesť výklad, karty ma nepustia. Samozrejme, karty reagujú aj na to, keď ich chce človek provokovať a&nbsp;testovať ich, či naozaj niečo „vedia“. Viedla som veľa výkladov, pri ktorých boli ľudia zvedaví, čo dokážem, a&nbsp;najskôr neverili, že by som dokázala naozaj nacítiť ich dušu. Lenže nemusia mi povedať ani slovo, stačí, keď povedia – prežívam toto a&nbsp;toto, pozrite sa mi na to. Vidím ich aktuálny stav, ich emócie aj energie. Je asi prirodzené, že nie každý tomu verí, beriem to a&nbsp;aj ich chápem a&nbsp;sú aj takí, ktorí sa na vykladanie kariet začnú dívať inak až potom, keď sa im to, čo karty prezradia, splní.

Viem o vás, že rada pečiete, je to pre vás aj istý druh psychohygieny popri vykladaní kariet, ktoré asi človeku odčerpá pomerne veľa energie…

Áno, je to presne tak. Uzemňuje ma to a&nbsp;je to pre mňa relax. Pri vykladaní kariet nie som väčšinou „tu“. Pracujem s&nbsp;energiami, potrebujem sa nacítiť na inú frekvenciu, pracujem hlavou. Pri pečení som tu a&nbsp;teraz, pracujem manuálne a&nbsp;vytváram niečo hmatateľné z&nbsp;hmoty. Tým, že idem z&nbsp;jedného do druhého, sa mi to vyvažuje.

Keď vykladáte karty, vidíte aj trápenie a&nbsp;bolesť, ťažké situácie. Ako sa vám darí oslobodiť od starostí iných a&nbsp;nebrať si ich do svojho súkromného života?

Keď vidím niečo negatívne, viem aj prečo sa to stane, alebo dokážem danému človeku povedať, na čo si má dávať pozor. Nevnímam to už ako konkrétny výsledok, že toto a&nbsp;toto sa musí zákonite stať, skôr mu dám radu, na čo má zamieriť svoju pozornosť. Napríklad aj keď vidím partnerský trojuholník, ktorý môže spôsobiť problémy, upozorním na to. Nesúdim nikoho, to nie je v&nbsp;mojej kompetencii, ale keď vidím hrozbu, že by niečo mohlo prasknúť, poviem, aby si dali pozor a&nbsp;postavili sa tomu čelom. V&nbsp;tú chvíľu sa to môže zdať ako výsostne negatívna situácia, no s&nbsp;odstupom času človek zistí, že mu to veľa dalo a&nbsp;vnieslo mu to do života nadhľad. Vie, prečo sa stalo to, čo sa stalo a&nbsp;že to tak asi naozaj malo byť. Hovorím, samozrejme, o&nbsp;duchovných veciach, naopak, o&nbsp;úrazoch či nehodách výklady nevediem. Keď sa ma nejaký klient spýta, napríklad aj na zdravie, viem povedať, kde je problém, kde cítim energetické oslabenie v&nbsp;tele, vidím aj diagnózy či napríklad pri zosnulých, aká bola príčina ich smrti. Vidím, aký bude výsledok operácie a&nbsp;upozorním aj vtedy, keď si myslím, že by mal pacient zmeniť lekára. Chcem ľudí ochrániť od negatívneho a&nbsp;viesť výklad čo možno najpozitívnejšie. Snažím sa, aby klient odo mňa odchádzal spokojný, pokojný a&nbsp;vyrovnaný. Nie aby bol utrápený, zamyslený a&nbsp;v&nbsp;konečnom dôsledku ľutoval, že sa na to dal.

V&nbsp;akých chvíľach cítite satisfakciu a&nbsp;dobrý pocit zo svojej práce?

Takých chvíľ je veľa. Najsilnejšie sú vtedy, keď vykladám práve o&nbsp;zdraví a&nbsp;dokážem človeka upokojiť. Mám klientky, ktoré majú alebo mali rakovinu a&nbsp;keď mi napíšu, že sa karty nemýlili a&nbsp;ich výsledky naozaj dopadli dobre, a&nbsp;ďakujú mi, že som ich upokojila, to je pre mňa najviac. Rovnako, ako keď zažívam mimoriadne živý výklad, keď sa mi klienti otvoria, vidím do nich a&nbsp;dokážem hovoriť o&nbsp;tom, čo zažili a&nbsp;pozitívne ich nasmerovať do budúcnosti. Často si pritom aj poplačú, lebo zistia, že mi môžu dôverovať. Keď plačú, viem, že som sa dotkla ich duše.

Máte tento dar od detstva, ako sa rokmi vyvíjal a&nbsp;ako ste ho zveľaďovali?

Áno, narodila som sa s&nbsp;tým, no to zveľaďovanie v&nbsp;pravom zmysle slova prišlo prirodzene s&nbsp;už spomínanou transformáciou. Dary sa mi otvorili spolu s&nbsp;traumami a&nbsp;nasledoval pád ega. To, samozrejme, bolelo, ale zároveň ma to veľmi duchovne posunulo vpred. Veľmi dobre viem o&nbsp;svojich negatívnych stránkach a&nbsp;viem, na čom musím sama popracovať, v&nbsp;konečnom dôsledku je to v&nbsp;podstate vždy práca s&nbsp;vlastným egom, ktoré treba korigovať, a&nbsp;vnímať viac vecí dušou. Myslím, že to bol veľmi prirodzený vývoj, ktorý súvisel aj s&nbsp;prácou s&nbsp;ľuďmi. Napríklad to, čo som videla v&nbsp;kartách pred dvoma rokmi, už vidím inak. Už vidím iné veci. Alebo napríklad mám karty, s&nbsp;ktorými pracujem, a&nbsp;zrazu cítim, že ich musím na nejaký čas odložiť a&nbsp;vziať si iné.

Kedy je teda tento váš dar, naopak, prekliatím?

Darom je vždy, lebo som zaň veľmi vďačná a&nbsp;som rada, že práve ja mám možnosť niečo také vôbec cítiť, vidieť viac ako ostatní a&nbsp;pomáhať iným. Na druhej strane prekliatie je to vždy, keď si nájdem novú priateľku a&nbsp;vidím, že nemá so mnou čisté zámery a&nbsp;nie je úprimná. Keď sa na človeka nacítim, viem, čo cíti a&nbsp;aj čo si myslí. A&nbsp;to nie je vždy príjemné, verte mi. Vtedy je to pre mňa naozaj prekliatím, pretože sa ma to veľmi dotýka a&nbsp;rozmýšľam, čo s&nbsp;tým – či priateľstvo ukončiť, alebo s&nbsp;tým nejako pracovať, alebo toho človeka jednoducho prijmem aj s&nbsp;tým, že so mnou nemá čisté plány. Rovnako je nepríjemné, keď mám, najmä v&nbsp;snoch, znamenia, o&nbsp;blížiacej sa smrti blízkeho človeka. Nedá sa tomu zabrániť, len to vopred viem, a&nbsp;prijať to, je veľmi ťažké. Celkovo, keď ide o&nbsp;mojich blízkych a&nbsp;nacítim niečo negatívne, čo mojej rodine hrozí, je to zvláštny pocit.

Vaše deti asi ťažko utaja, čo bolo v&nbsp;škole, však?

(Smiech.) Tak to naozaj nehrozí. Vidím aj do svojich detí. Viem, že sa to mnohým môže zdať desivé, a&nbsp;viem, že majú predo mnou rešpekt, nikto nechce byť „priesvitný a&nbsp;čitateľný“. No ja som normálny človek a&nbsp;snažím sa fungovať ako všetci ostatní, len je to pre mňa o&nbsp;čosi ťažšie. Okamžite vycítim pretvárku, ktorú neznášam, a&nbsp;preto mám napríklad len zopár priateľov a&nbsp;blízkych. Dnešný svet je jednoducho taký.

Nedá sa to „vypnúť“? Povedať si – dosť, teraz nie, nechcem to vidieť…

Nie, nedá. Je to automatické. Pozriem sa na človeka a&nbsp;vidím, či to, čo hovorí, korešponduje s&nbsp;tým, čo cíti a&nbsp;čo si myslí, alebo nie. Mám veľmi silné zásady, som veriaca a&nbsp;svoju dušu by som nikdy nezapredala za nejaké pozemské veci. Dnes je už málo ľudí, ktorých svet je postavený na pravých hodnotách, takže priznávam, že sa často cítim ako „mimoň“.

Čoraz viac sa skloňuje eventuálna jadrová hrozba, hrozba tretej svetovej vojny, spoločnosť je polarizovaná. Nájsť niečo pozitívne komplexne je čoraz ťažšie. Zároveň nás čaká nový rok, nechcem sa pýtať, aký bude alebo nebude, to závisí od každého z&nbsp;nás, no čo by sme mohli všetci urobiť, aby bol lepší?

Začať od seba, a&nbsp;to by sme mali urobiť naozaj všetci. Cítiť viac dušou, nie egom. No ľahšie sa to povie, než vykoná. Napríklad starať sa o&nbsp;vzťahy. Sme svedkami toho, ako rodiny nedržia spolu, rozdeľujú ich peniaze, silné egá. Spoločnosť akoby už nebola založená na tom, že všetci sme ľudia a&nbsp;toto máme spoločné… Nie, nie je to tak. Bolo by dobre, keby sme si naozaj uvedomili, že všetci tu máme nejaký vymedzený čas, mali by sme si ho vážiť, vážiť si samých seba a&nbsp;viac si navzájom pomáhať. A&nbsp;keď už si nechceme pomáhať, tak si aspoň neubližujme. Spoločnosť je postavená na tom, kto je lepší a&nbsp;kto má viac, kto koho oberie… Tieto energie sú veľmi neprijateľné. Preto by som rada na ľudí apelovala, aby naozaj začali od seba, aby viac vnímali srdcom a&nbsp;nežili toľko v&nbsp;matérii. Aby ľudia budovali kvalitné vzťahy – rodinné aj priateľské, aby ich nenechávali len tak vyhniť. Vediem aj výklady, v&nbsp;ktorých vidím, ako sa matka so synom nerozpráva dlhé roky, a&nbsp;to je niečo strašné a&nbsp;pre mňa nepochopiteľné. Silná duša a&nbsp;vľúdnejší svet, s&nbsp;menšou mierou nenávisti medzi ľuďmi, zrady a&nbsp;pokrytectva, to je to, čo všetci potrebujeme. Toto je navyše téma, ktorú aj často riešim v&nbsp;rámci svojho youtubového kanála Láskyplné Srdce.

Podľa toho, čo ste povedali, sa natíska otázka, či je to ego, kto je nepriateľ duše...

Nie je nepriateľom, lebo skrz ego duša rastie, skôr ho treba vedieť správne používať. Myslím, že ego je veľmi dobrý priateľ, čo sa dosahovania osobných úspechov týka, je dobrý spoločník pre nezlomnosť a&nbsp;cieľavedomosť, keď človek kráča za niečím, čo je jeho snom. No zároveň ho treba mať pod kontrolou, aby sa to nezvrtlo negatívnym smerom. Lebo ego chce moc, chce mať ľudí pod kontrolou, hrať pretvárku a&nbsp;falošnú identitu dokazovania si, že ja som viac ako ty. Aby sa to napokon neotočilo proti duši.

Veštica Darina, ktorú vyhľadávajú aj slovenské celebrity: Viem, čo si ľudia myslia, aj čo...

redakcia EVA

Výber pre vás