Vodiace psy sú ako my ženy: Sú empatické, láskavé a majú šiesty zmysel!

Ostávajú vodiace psy s nevidiacim navždy, alebo majú nejaký služobný vek a potom odchádzajú „do dôchodku“?
Nemáme to vyslovene zakotvené v legislatíve, ale odporúča sa, aby psík slúžil do deviatich rokov. Potom ho môže klient umiestniť na dôchodok u rodiny alebo niekoho, koho psík pozná celý život. Alebo môžu psíka dochovať a vziať s k nemu mladšieho psa, ktorý bude aktívne slúžiť. Rada by som však zdôraznila, že pre psa je lepšie, aby si ten dôchodok naozaj užil a išiel do domácnosti, kde už nebude pracovať. Navyše, ak starší psík ostane u nevidiaceho a príde tam nový mladší pes, ten starší psík to zle psychicky znáša. Nerozumie, prečo je už nepotrebný, prečo už nechodí do postroja. Ak klient nemá žiadne možnosti umiestniť psíka a potrebuje našu pomoc, radi s umiestnením psíka pomôžeme.

V akých podmienkach operujú slovenské školy pre vodiacich a asistenčných psov? Aj v porovnaní so zahraničím ...
Finančný príspevok  štátu na psa je v Rakúsku 38,000 Eur, v Nemecku 25,000 Eur. U nás 7,300 Eur. Pritom výchova a výcvik jedného psa stojí najmenej 20,000. Len veterinárna starostlivosť našich psov totiž stojí 33,000 Eur za rok a krmivo 20,000. Hovorí sa, že podľa verejných záchodov a systému sociálnej starostlivosti spoznáte funkcionalitu štátu a ja s tým absolútne súhlasím. Systém na Slovensku podľa mňa vôbec nefunguje tak, ako by mal. Zdravotne postihnutým,  predovšetkým s psychiatrickým ochorením, štát vôbec nevychádza v ústrety – buď sú podľa systému zdraví, alebo pomoc nepotrebujú. Som z toho veľmi smutná, lebo napríklad také panické záchvaty sú veľmi vážna vec. Asi sa to musí stať v rodine štátnych manažérov, aby pochopili, aké to naozaj je.  

Posledná otázka trochu z iného súdka. Vaše trénerky sú samé ženy. Prečo? Nehodia sa na výcvik psov skôr muži, keďže majú prirodzenú autoritu?
Máte pravdu, že v služobnej kynológií, teda pri výcviku policajných, či vojenských psov môže prísť táto mužská autorita vhod. Ale my v tejto sfére nechceme, aby pes počúval na slovo. Učíme ich, aby boli láskavé a empatické, rozvíjame v nich jemnosť. Čiže sú presne také ako my ženy.

Ako ste sa práve dočítali, podpora štátu vodiacim psom je nepostačujúcu. Preto ktorákoľvek výcviková škola na Slovensku vrátane tej bratislavskej určite ocení, ak sa im rozhodnete venovať svoje dve percentá z daní.