redakcia EVA

Prečo sa ako vodiace psy cvičia práve labradory? Sedemdesiat percent psov so špeciálnym výcvikom vo svete sú labradory. Títo psíci majú geneticky dané vlastnosti, ktoré sú pri tejto práci požadované. Sú absolútne neagresívni, priateľskí, znášanliví, ochotní pracovať pre človeka v&nbsp;ktorúkoľvek hodinu. Veľmi dôležité je, že&nbsp;dobre znášajú zmeny. Kým sa vodiaci pes dostane k&nbsp;svojmu majiteľovi tri razy vymení prostredie. Najprv je rok vo výchove u&nbsp;dobrovoľníkov, potom je šesť až osem mesiacov u&nbsp;trénera a&nbsp;až potom ide ku klientovi. Verejnosť &nbsp;si často myslí, že ten pes je chudák. Ale opak je pravdou. Labradory si to užívajú. Berú to tak, že nový človek, nová sranda.

A&nbsp;čo vy, tréneri a&nbsp;dobrovoľníci, u&nbsp;ktorých psík strávi prvý rok? Nesmútite za nimi? Nie. Nemám síce deti, ale asi by som to porovnala s&nbsp;tým, keď deti odchádzajú od rodičov. Chceli by ste, aby vaše dieťa ostalo navždy doma? S&nbsp;výchovou vodiacich psov je to rovnako. Vychovávame ich, aby boli sebavedomé, šťastné, pyšné na to, čo všetko dokážu. Úprimne sa tešíme, keď ich odovzdávame, lebo cieľ celej našej práce je, aby sme psíkovi našli ľudského „parťáka“ a&nbsp;boli spolu šťastní.

A&nbsp;čo ich tréneri a&nbsp;vychovávatelia? Aj oni musia mať určité vlastnosti? Pokiaľ ide o&nbsp;dobrovoľníkov, ktorí sa podujmú vychovávať a socializovať šteniatko, ktoré sa má stať vodiacim psom, tí sa nám sami prihlásia. Potom ich kolegyne vyberajú na základe určitých kritérií, ktoré sú fixne dané. Šteniatko napríklad vychovávatelia nikdy nesmú nechať samé doma. Ale inak nemáme tendencie povedať niekomu nie. Dobrovoľníci pre túto prácu nestoja nikde na svete v&nbsp;rade a&nbsp;ich prácu si veľmi vážime. Za ich ochotu im poskytujeme intenzívnu supervíziu doslova dvadsaťštyri hodín. Ak sa pýtate na demografiu, máme rovnako dobré skúsenosti s&nbsp;dôchodcami ako s&nbsp;rodinami s&nbsp;deťmi.

Pokiaľ ide o&nbsp;trénerov, každý z&nbsp;nich musí prejsť celým procesom – to znamená vychovať šteniatko a nie jedno, najlepšie dve, tri, aby sme vedeli, aký je to človek, aj aby sám zistil, či to preňho je. V&nbsp;tomto procese sa človek väčšinou sám vyprofiluje, či chce ísť o&nbsp;krok ďalej. Drvivá väčšina našich trénerov sú teda bývalí dobrovoľníci. Neexistuje, aby k&nbsp;nám niekto len tak&nbsp; prišiel a&nbsp;povedal, že chce byť trénerom. 

Skúsili by ste predsa len definovať akýsi psychologický profil ideálneho dobrovoľníka na výchovu vodiacich psov ... Musí to byť zrelý človek bez akýchkoľvek známok infantilnosti. Pes totiž kopíruje človeka. Mali by mať otvorenú hlavu a&nbsp;chuť učiť sa. Najčastejšie problémy &nbsp;máme s ľuďmi , ktorí si povedia, že už mali niekoľko psov a&nbsp;majú pocit, že to ľahko zvládnu. Najlepší sú naopak tí, ktorí idú do toho s&nbsp;nastavením: jasné, naučte ma to.

A ako sa párujú vodiace psíky s&nbsp;nevidiacimi? V&nbsp;našom prípade prvý kontakt obyčajne prebehne telefonicky. Nevidiaci vyplní základný dotazník o&nbsp;svojom bydlisku – či tam sú&nbsp;chodníky alebo nie, či na okolí žijú túlavé psy a&nbsp;mačky, ako sa aktuálne pohybuje – či sám, s&nbsp;bielou palicou &nbsp;alebo s asistentom, čo žiadateľ o&nbsp;psa zvláda samostatne, a&nbsp;čo nie. Nevidiaci človek musí byť schopný samostatne sa o&nbsp;psa postarať, čo je jeden z&nbsp;dôvodov, prečo sa vodiace psy nedávajú deťom. Nesmie mať problém s&nbsp;alkoholom alebo drogami. Ak klient tieto kritériá spĺňa, nasleduje osobné stretnutie, kde s&nbsp;kolegyňami zhodnotíme, čo sa klient musí naučiť, aby celý proces vôbec mohol začať.

Potom sa urobí takzvaná SWOT analýza (strenghts, weaknesses, opportunities and threats – silné stránky, slabé stránky, príležitosti a&nbsp;ohrozenia, poznámka redakcie) klienta aj psíka, v&nbsp;rámci ktorej zisťujeme, ktorý psík je vhodný pre ktorého klienta.

Čo s v rámci tej SWOT analýzy skúma? To isté, keď si veľké firmy vyberajú manažérov? V&nbsp;súlade musí byť napríklad dynamika. Pomalého psa nedonútite, aby chodil rýchlo a&nbsp;naopak. Sú psy, ktoré vodia fantasticky, ale vydržia maximálne hodinu a&nbsp;pol denne, preto nemôžu ísť k&nbsp;človeku, ktorý ho potrebuje na štyri hodiny denne. Môžu však byť skvelým spoločníkom pre staršieho človeka, ktorý ide raz denne do obchodu, na poštu a&nbsp;zvyšok dňa budú spolu polihovať. Submisívnejší psík môže ísť k&nbsp;jemnému človeku a&nbsp;naopak psovi, ktorý potrebuje silnú ruku, hľadáme dominantnejšieho človeka. Niektoré psy sú maznavé, hovoríme im plyšáci , iné sú skôr samotárske a&nbsp;podľa toho im vyberáme človeka. Párujeme psa a&nbsp;človeka s&nbsp;podobným temperamentom. &nbsp;Vždy hovorím, že nevidiaci a&nbsp;vodiaci pes sú také zmiešané manželstvo, navyše sa nemôžu rozviesť.

Ostávajú vodiace psy s&nbsp;nevidiacim navždy, alebo majú nejaký služobný vek a potom odchádzajú „do dôchodku“? Nemáme to vyslovene zakotvené v&nbsp;legislatíve, ale odporúča sa, aby psík slúžil do deviatich rokov. Potom ho môže klient umiestniť na dôchodok u&nbsp;rodiny alebo niekoho, koho psík pozná celý život. Alebo môžu psíka dochovať a&nbsp;vziať s&nbsp;k&nbsp;nemu mladšieho psa, ktorý bude aktívne slúžiť. Rada by som však zdôraznila, že pre psa je lepšie, aby si ten dôchodok naozaj užil a&nbsp;išiel do domácnosti, kde už nebude pracovať. Navyše, ak starší psík ostane u&nbsp;nevidiaceho a&nbsp;príde tam nový mladší pes, ten starší psík to zle psychicky znáša. Nerozumie, prečo je už nepotrebný, prečo už nechodí do postroja. Ak klient nemá žiadne možnosti umiestniť psíka a&nbsp;potrebuje našu pomoc, radi s&nbsp;umiestnením psíka pomôžeme.

V&nbsp;akých podmienkach operujú slovenské školy pre vodiacich a asistenčných psov? Aj v&nbsp;porovnaní so zahraničím ... Finančný príspevok &nbsp;štátu na psa je v&nbsp;Rakúsku 38,000 Eur, v Nemecku 25,000 Eur. U&nbsp;nás 7,300 Eur. Pritom výchova a&nbsp;výcvik jedného psa stojí najmenej 20,000. Len veterinárna starostlivosť našich psov totiž stojí 33,000 Eur za rok a&nbsp;krmivo 20,000. Hovorí sa, že podľa verejných záchodov a&nbsp;systému sociálnej starostlivosti spoznáte funkcionalitu štátu a&nbsp;ja s tým absolútne súhlasím. Systém na Slovensku podľa mňa vôbec nefunguje tak, ako by mal. Zdravotne<s> </s>postihnutým, &nbsp;predovšetkým s&nbsp;psychiatrickým ochorením, štát vôbec nevychádza v&nbsp;ústrety – buď sú podľa systému zdraví, alebo pomoc nepotrebujú. Som z&nbsp;toho veľmi smutná, lebo napríklad také panické záchvaty sú veľmi vážna vec. Asi sa to musí stať v&nbsp;rodine štátnych&nbsp;manažérov, aby pochopili, aké to naozaj je. &nbsp;

Posledná otázka trochu z&nbsp;iného súdka. Vaše trénerky sú samé ženy. Prečo? Nehodia sa na výcvik psov skôr muži, keďže majú prirodzenú autoritu? Máte pravdu, že&nbsp;v&nbsp;služobnej kynológií, teda pri výcviku policajných, či vojenských psov môže prísť táto mužská autorita vhod. Ale my v&nbsp;tejto sfére nechceme, aby pes počúval na slovo. Učíme ich, aby boli láskavé a&nbsp;empatické, rozvíjame v nich jemnosť. Čiže sú presne také ako my ženy.

Ako ste sa práve dočítali, podpora štátu vodiacim psom je nepostačujúcu. Preto ktorákoľvek výcviková škola na Slovensku vrátane tej bratislavskej určite ocení, ak sa im rozhodnete venovať svoje dve percentá z daní. 

Vodiace psy sú ako my ženy: Sú empatické, láskavé a majú šiesty zmysel!

Výber pre vás