Lesk a bieda Las Vegas: Mesto hriechu oslavuje a sľubuje, že sa polepší. A možno aj nie!

Lebo toto miesto si to pýta, lebo tu sa to smie, tu sa to teda musí. Neurazíte Vegas! Čo ak má svojich bôžikov ľudských neduhov a popustených mravov, ktorých hnevu sa neradno vystaviť? Hoď ten dolár do debny a potiahni páku, stav na červenú a pokojne sa daj oddať jedným z Elvisov. Marilyn Monroe ti pomôže vybrať závoj a obrúčky z akéhokoľvek kovu. Je to načuchraný gýč na entú, ktorý vás šokuje a vzápätí začne baviť. Opantáva. Stovky spomínaných Elvisov aj Marilyn Monroe, kúzelníci, najväčšie spevácke mená, umelci, talentovaní zúfalci čakajúci na svoje objavné svetlo reflektorov, krátke, ešte kratšie aj žiadne sukne, najväčšia koncentrácia štíhlych ľudí v Amerike, lesk, ligot, stroboskopy, hopsajúca aj divoko striekajúca voda vo fontánach… Celý svet v malom, zmenšený, a pritom nafúknutý do okázalosti. Na bulvári Las Vegas, ktorý sa nevolá inak ako Strip, sa to všetko odohráva. Samotný názov je výstižný, znamená nielen striptíz alebo pás. Na tejto hlavnej triede dlhej necelých sedem kilometrov sa sústreďuje všetko, pre čo do Vegas každoročne prichádza okolo štyridsať miliónov návštevníkov z celého sveta. Vegas nie je len synonymum zakázaného hriechu, je to časopriestor, ktorý dokonale stvárňuje „americký piatok“. V Amerike je totiž neprípustné nevybrať sa v predvečer víkendu (alebo aj v predvečer začiatku manželského spolunažívania) za zábavou. Ak, pravdaže, nepracujete. Vegas v tomto uspokojí aj tých najnáročnejších a navyše nemá kalendár – piatok je tam každý deň.

Vyhodenie z kopýtka a bezbrehá zábava sú teda s Las Vegas prepojené akoby pupočnou šnúrou. Len niekoľko desaťročí po jeho založení v roku 1905 sa stali jedným z hlavných zdrojov jeho obživy. Najskôr, začiatkom 30. rokov 20. storočia, bolo potrebné zamestnať robotníkov, ktorí sa potili pri stavbe slávnej Hooverovej priehrady nad mestom. Vyrástli tam rôzne zábavné podniky, herne a bary, ruka v ruke s dievčatami a alkoholom, ktorý sa tam predával aj počas prohibície. Štát Nevada okamžite vycítil tučné zisky a už v roku 1931 šikovne zlegalizoval hazard a akékoľvek hry, ktoré šikovne rýchlo a kopcom plnili pokladnice. Federálna vláda sa potom opakovane pokúšala zasiahnuť do divokého rozvoja Las Vegas, ale vždy bez výraznejšieho úspechu a z Vegas sa stalo útulné útočisko najrôznejších kriminálnikov a gangstrov, ktorí úradovali zo svojich obľúbených hotelov mesta, ktorému nie je nič sväté. Ani jadrové zbrane nie. Keď totiž americká armáda v 50. rokoch testovala atómový arzenál v nevadskej púšti, v miestnych baroch sa miešali atómové kokteily s výhľadom na „hríbové mraky“ alebo, ak chcete, rádioaktívne oblaky.

Aj toto je Vegas, bejby! Kedysi aj s rakovinou grátis v cene vstupenky a s uvítacím drinkom… Impozantné hotely, javiská, najmä tie muzikálové, a v neposlednom rade kasína, ku ktorým akosi automaticky patrí ten známy zhnusený výraz tváre Nicolasa Cagea z kultového filmu Leaving Las Vegas. Živé múzeum besnej éry 90. rokov so zmenšeninami, ale aj s napodobeninami všetkého, čo vo svete púta nefalšovanú pozornosť. Obdivovať môžete napríklad hotel Luxor, ktorý je replikou Cheopsovej pyramídy, hotel Paris s dokonalou Eiffelovou vežou, New York-New York so Sochou slobody alebo romantický Venetian, ktorým preteká rieka s plávajúcimi gondolami a so spievajúcimi gondoliermi.