Dámske silonky oslavujú 75. narodeniny: 5 FAKTOV, ktoré ste o nich NETUŠILI!

Umelé vlákno silon patrilo k prvým veľkým objavom významného českého chemika a vynálezcu Otta Wichterleho, ktorý vdýchol život nielen silonkám, ale aj prvým kontaktným šošovkám. Začiatkom roku 1940 nastúpil k Baťovi do laboratória v Zlíne a už o rok neskôr vynašiel umelé vlákno silon, z ktorého sa tkali prvé pančuchy a ponožky.

Otto Wichterle však nebol jediný, kto pracoval na vývoji syntetického vlákna, ktoré by nahradilo dovtedy používaný hodváb. V roku 1939 predstavila americká chemická firma DuPont prvé exempláre nylonu, z ktorého neskôr vyrobili prvé nylonky. Šéfovia firmy s nimi prišli na Svetovú výstavu v New Yorku a ženy sa za nimi išli doslovva pobiť. Do konca roku 1941 sa predalo 64 miliónov párov. Z vynálezu sa však Američanky netešili dlho, keďže Amerika vstúpila do vojny a textilné fabriky namiesto pančušiek začali vyrábať padáky a vojenské stany.

Medzitým sa zastavila aj výroba silonu v Zlíne. Firma Baťa sa totiž obávala, že vynálezu Otta Wichterleho sa zmocnia nacisti, a tak sa rozhodla výrobu dočasne zmraziť a vrátiť sa k umelým vláknam až po vojne. Výroba silonu sa nakoniec obnovila až za komunizmu v roku 1950. Komunistická verchuška, samozrejme, Ottovi Wichterlemu nedala za silonky žiaden kredit. Hlavným výrobcom pančuchového tovaru sa stala fabrika Elite Varnsdorf, ktorá zásobovala silonkami celý východný blok a zároveň patrili k jednému z najúspešnejších vývozných artiklov bývalého Československa smerom na západ.

Väčšinu dnešných žien a dievčat zrejme ani nenapadne, že pančuchami, o ktorých bola doteraz reč, sa myslia pančuchy, ktoré sa pripínali na podväzkový pás. Pančuchové nohavice totiž nastúpili na scénu až v polovici šesťdesiatych rokov, keď sa začali nosiť minisukne, čo urobilo z podväzkového pásu prakticky nepoužiteľný artikel a odprevadilo ho do ríše sexuálnych hier a fantázií.