Asi všetci sa zhodneme na tom, že keď sa spomenie redaktorka z Reflexu televízie Markíza Kristína Kövešová, napadne nám odvaha. Keď ju vidíme v jej bežných vyhrotených situáciách, ako niekoho naháňa, konfrontuje, vyšetruje, aj nás zamrazí, bojíme sa o ňu aj za ňu a bojíme sa aj preto, že nám pripomína, koľko zla číha všade okolo nás. My ju však považujeme za odvážnu ešte z jedného vyššieho, menej hmatateľného dôvodu: Kika verí v dobro. Je také jednoduché nad celou ťažobou tohto sveta mávnuť rukou a byť skeptický cynik, ktorý sa neunúva vecami trápiť a riešiť ich. Keď nikomu neveríte, za každým rohom vidíte to najhoršie a na nádej ste sa dávno vykašľali, niet väčšieho pohodlia. Nemusíte sa snažiť ani budovať lepšiu budúcnosť. Ale je naozaj odvážne veriť v niečo tak pevne, že dokážete čeliť aj bolesti, aj ranám, aj tomu škaredému a skúšať v mene tej svojej viery bojovať.

A v tomto by sme sa Kikou mali všetci inšpirovať. O. k., možno my ostatní nemáme gule na to, aby sme naháňali mafiánov s mikrofónom, ale tak ako ona môžeme – vlastne v týchto chvíľach musíme – veriť. A robiť pre dobro toľko, koľko dokážeme.

Keď sme dohodovali fotenie, bola si čerstvo po návrate z Ukrajiny. Kedy padlo rozhodnutie, že pôjdeš do terénu?

Hneď ako sa začala vojna. Už pred niekoľkými rokmi som bola v Donbase, kde som monitorovala konflikt, čiže hneď ako to celé vypuklo, som napísala riaditeľovi: Ak bude treba, idem. V podstate okamžite sme sa vybrali na hranicu a potom na ukrajinskú stranu. Sledovali sme situáciu, ktorá sa tam odohrávala. Samozrejme, ni­kto z nás nečakal, že bude vojna, bol to šok. Keď prídeš na hraničný priechod Vyšné Nemecké – Ubľa, a vidíš tam stovky ľudí, ktorí utekajú, keď ju prejdeš a odrazu zažiješ poplachy, všade vojaci, výbuchy dvesto kilometrov od slovenských hraníc… Je to náročné. Najmä to koncentrované utrpenie ľudí.

Ty sa však všeobecne venuješ témam, ktoré sú psychicky ťažké. Máš už nastavený nejaký systém, ako si po takýchto obrazoch vyčistiť hlavu, „dobiť sa“?

Vidím veľmi veľa zla. Pravidelne mi píšu rôzne obete a aj na Slovensku sa naozaj deje množstvo svinstiev. Tú bolesť druhých cítim, som empatický človek, takže stane sa mi, že aj ja si poplačem, aj ja sa hnevám na to, ako to u nás často nefunguje. Je dôležité myslieť aj na svoje duševné zdravie. Keby som to nedokázala do istej miery filtrovať, zničilo by ma to. Keďže teda vidím veľa zla, potrebujem vidieť aj veľa dobra. Keď sa stretávam s ľuďmi, ktorí ubližujú, musím sa stretávať aj s dobrými ľuďmi. Takže v súkromí mám práve také to duchovné, čisté prostredie, mám rada pokoj, lásku a relax a, naopak, nemám rada hádky a krik. Mám to takto rozdelené.

Stalo sa ti niekedy, že ťa nejaký prípad prevalcoval? Či už pre súcit, alebo aj pre hnev.

Ako novinárka sa v prvom rade musím neustále snažiť byť objektívna, na to stále myslím. Všetky informácie, ktoré zverejníme, musím mať potvrdené, v opačnom prípade by som skončila. To znamená, že mám vždy nad sebou kontrolu viacerých ľudí a nie som na to sama. Emočne však ťažko znášam, keď mi svoje príbehy rozprávajú sexuálne zneužívané deti alebo keď nám v náručí umierajú týrané zvieratá. Takisto teraz na Ukrajine, keď sme videli deti, ktoré matky niekam odovzdávali, len aby ich zachránili, bolo to ťažké. Na druhej strane, stále musím myslieť na to, že som novinárka a že na tie veci treba poukazovať práve preto, aby sme to mohli zmeniť. Keď zažívam s obeťou jej bolesť a potom sa nám toho človeka, ktorý ju zneužil, podarí zavrieť a ona mi príde poďakovať alebo jej rodičia mi povedia, že konečne môže chodiť von, vtedy to má význam. To ma opäť dobije tou správnou energiou. Ten pocit je na nezaplatenie.

Ktorú časť toho celého považuješ za najnáročnejšiu?

Keď sa nám nedarí vymôcť spravodlivosť. Teraz napríklad skončil jeden muž, ktorý zneužil 25 dievčat, v domácom väzení. Pre mňa je nepochopiteľné, ako je možné, že nie je vo väzbe. Ako je vôbec možné, že mu dajú náramok a je doma? Mne potom volajú tie dievčatá, že Kikuš, prečo? Jedno mi povedalo, že chcelo ísť svedčiť, ale keď je vonku, tak už nejde. U nás na Slovensku veľa vecí nefunguje, systém, tie štátne inštitúcie, ktoré by fungovať mali.

A po tom všetkom veríš v spravodlivosť u nás?

Verím v Boha. V dobro, v spravodlivosť vo všeobecnosti, takú vyššiu, karmickú. Verím, že dobro vždy zvíťazí a láska je tá najsilnejšia veličina, aká existuje. Že na Slovensku žije veľa dobrých a slušných ľudí, ktorí musia bojovať za spravodlivosť, aby začala fungovať. Že všetko dobro aj zlo sa nám v živote vráti, aj keď to môže byť v inej podobe, než čakáme. Či je spravodlivosť na Slovensku? Hmm… Nechcem povedať, že nie, aby som všetkých nedemotivovala. Ale nemôžem povedať ani áno. Verím, že ju musíme spoločne vymôcť.

Jedna stránka je naháňať zločincov a podvodníkov, druhá rozprávať sa s tými, ktorí zažili traumu. Ako balansuješ, aby si získala výpovede a zároveň ich nenútila prežívať to znova?

V princípe to funguje tak, že nikdy za nimi nejdem prvá. Nikdy im nehovorím, aby mi šli o tom porozprávať, nepýtam sa ich na to, v žiadnom prípade im nechcem ubližovať. Ale oni pravidelne vyhľadávajú mňa, každý týždeň mi napíše nejaká obeť, nejaké dieťa... Väčšinu prípadov ani nemedializujeme, veľakrát sa im snažím iba poradiť, ako ísť na políciu či ako hľadať terapeuta. Už sa mi stalo, že mi napísalo dieťa, my sme to riešili s mamou a tá potom sexuálnemu zneužívaniu zabránila. Deväťdesiat percent prípadov teda neuvidíte vonku, ale ak obeť povie, že chce kauzu medializovať, pretože nekoná polícia alebo cirkev, nekonajú tí, ktorí by konať mali, samozrejme, súhlasím a poskytnem im priestor. Väčšinou nezverejňujeme ich tváre ani mená, aby sme ich chránili. Na Slovensku je totiž často obetiam ubližované a sú konfrontované s tým, prečo to povedali, prečo akože tomu pánovi farárovi takto zničili život. Som hrdá na to, čo robíme s podcastom Profil zločinu, tie baby tam chcú rozprávať a ich príbehy potom dodávajú odvahu aj ďalším obetiam. Nikdy by som ich do toho netlačila, ale keď sa spýtam, prečo do toho šli, povedia mi: „Vieš, ja už nič neurobím, ale nechcem sa viac cítiť ako obeť. Bola som obeť dlhé roky a nechcem, aby sa to stalo ďalším deťom.“ Pre mňa sú to skutoční hrdinovia a ja som len taký prostriedok. Veľmi si ich vážim, sme ako taká rodina, stále sme v kontakte.

Určite stále pozorujeme, že obetiam verejnosť neverí, nespráva sa citlivo a prívetivo. Ako si myslíš, že s tým môžeme do budúcna pohnúť?

Závisí to aj od toho, kde sa pohybuješ. V niektorých častiach Slovenska, v malých mestách akoby sa zneužívanie ticho tolerovalo. Už som zažila aj to, že so zneužitým dieťaťom rodičia nechceli ísť na políciu, aby nemali v meste „hanbu“. Alebo na tú políciu šli a tam im povedali: „To naozaj chcete, aby o tom všetci vedeli, chcete ju voziť na výsluchy?“ Mali by sme okamžite odsúdiť každý trestný čin, obetiam pomáhať a stáť pri nich, počúvať ich, nezneisťovať. Pochopiť ich a dať im podporu.Z tých všetkých podnetov, ktoré ti z celého spektra tém prichádza, ako si nakoniec vyberáš, do čoho sa pustíš?Intuitívne. Ono je toho tak neuveriteľne veľa, mne za deň príde na Instagrame vyše tristo správ plus ešte maily plus ľudia na ulici. Tak by som chcela všetkým pomôcť, ale deň má len 24 hodín. Zvládam naraz asi tri kauzy. Niektoré robíme mesiace, niektoré roky, vždy idem intuitívne a hľadá si ma to samo. Teraz riešime zneužívanie v cirkvi, čo je pre mňa osobne ťažké – som veriaca a viem, že je množstvo skvelých kňazov. Je však neuveriteľné, ako to niektorí predstavitelia ututlávajú kvôli dobrému menu. Popritom sme začali riešiť nelegálny biznis, čo sa týka Ukrajiny, je tu podozrenie z obchodovania s ľuďmi a intenzívne sa venujem aj týraným ženám. A, samozrejme, dlhodobo riešim psíky, to je moja téma.

Mnohí vyslovujú obavy, že keď s utečeneckou krízou nevyhnutne prídu aj komplikácie a negatívne aspekty ako práve tento, úvodná vlna solidarity, ktorú máme teraz, opadne.

Vo vojne vždy trpia civilisti a deti najviac. Sama som videla neuveriteľné množstvo bolesti. Mali by sme stále myslieť na ľudskosť, malo by to byť v našej DNA – pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Na druhej strane si treba zachovať racionalitu a sledovať aj tie negatívne aspekty.

Ako vyzerá celý proces, kým z témy máš niečo, čo môže ísť von?

Najprv mi príde tip. Ten si musím preveriť, získať informácie, stretnúť sa s tým človekom a zistiť, či to je pravda. Potom, kým niečo odvysielam, potrebujem získať dôkazy. Tie mám niekedy za niekoľko týždňov, ale môže to trvať aj rok-dva. Keď mám dôkazy, svedectvá, výpovede, čo sú hodiny a hodiny materiálu, oslovujem kompetentné úrady, políciu, sociálku, kohokoľvek, kto je v tom zakomponovaný. Ak príde k trestnej činnosti, sme povinní ju nahlásiť a potom čakáme, aby pol páchateľ potrestaný a dostavilo sa zadosťučinenie. Je to zdĺhavý proces, ktorý sa môže natiahnuť na roky, a ja si dám „odfajknuté“, keď je v base.

Kedy si sa rozhodla, že sa vydáš cestou investigatívy?

Keď som si uvedomila, že médiá dokážu pomáhať.

Predtým si pôsobila v ľahších formátoch a reláciách… Ako si odtiaľ človek vybuduje sieť relevantných zdrojov a kontaktov a prejde do úplne iného sveta?

Rozhovormi s ľuďmi. Chodením s otvorenými očami a otvoreným srdcom. Pobytom v teréne, vonku, komunikáciou s každým človekom, ktorého stretneš.

Pri fotení si sa smiala, že na fotke nechceš pôsobiť ako pyšná princezná, lebo potom sa ťa ľudia boja… Máš pocit, že pre tú drsnú a nebojácnu stránku z reportáží nepoznajú pravú Kristínu?

Určite. Jasné, v práci mi ide o to, aby boli všetci tí kriminálnici spravodlivo potrestaní, som v teréne, na razii, na sledovačke… Tam je to novinárčina, kde si musím tú racionalitu veľmi držať. Ale často sa mi stáva, že ľudia majú pocit, že aj v súkromí som tá tvrdá žena, pričom to tak vôbec nie je. Mám celý byt biely, všade mám anjelikov, rada cestujem, som práveže veselá, vtipná, vysmiata! A aj dosť citlivá, empatická. Ak máš pocit, že prídeš ku mne domov a budem ťa naháňať s mikrofónom, tak to určite nie. (Smiech.)

Kristína Kövešová: Spravodlivosť si musíme spoločne vymôcť!

Výber pre vás

Kristína Kövešová: Spravodlivosť si musíme spoločne vymôcť!

Súvisiace články

HOROSKOP na koniec mesiaca: Blíženci sa majú na čo tešiť, Býk POZOR!

Kristína Kövešová na titulke časopisu EVA: Odhalili sme jej nežnú stránku!

Jana Hrmová ukázala PRIATEĽA: Pozrite na toho vysokého fešáka!

MÁJOVÁ EVA je už v predaji: Na titulke žiari krásna Kristína Kövešová!

VEĽKÝ MÁJOVÝ HOROSKOP: Bude to "jazda" bez obmedzení!

Výber pre vás