Jana Chrappová

Stretli sme sa na káve. Mala za sebou náročný týždeň. Práve dokončili natáčanie ďalšieho dielu šou Tvoja tvár znie povedome. Niekedy vraj netuší, aký je práve deň.

„Žijem hekticky, ale šťastne. Som trocha vorkoholik,“ prezradila hneď na začiatku nášho rozhovoru. Pri práci však zažíva pozitívny stres. Ak ju niečo zneistí, tak len ona sama, lebo je perfekcionistka. Jej profesionálny prístup producenti a režiséri oceňujú a aj vďaka tomu dostáva zaujímavé herecké príležitosti nielen u nás, ale i v zahraničí. Mohlo by sa zdať, že sa na scéne objavila len prednedávnom, keď ju u nás široká verejnosť začala vnímať najmä z televíznej obrazovky, no Liv má za sebou množstvo pracovných skúseností.

Vyštudovala herectvo v Bratislave. Počas školy hrala v Radošinskom naivnom divadle, neskôr prešla do Slovenského národného divadla, kde pôsobila desať rokov. Potom sa rozhodla, že ostane na voľnej nohe. Jej kariéra sa rozbehla do viacerých svetových strán. Zahrala si v mnohých filmoch a seriáloch – spomeňme Rapl, Živé terče, 12 opíc, Žandári z Luhačovíc, Ten, kto ťa miloval, Metanol, Les mŕtvych, Perinbaba, Druhá šanca alebo zatiaľ nedokončený film o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Liv stvárňuje rôznorodé postavy.

Ako herečka sa nedá zaškatuľkovať, je prirodzená v komédii aj v dráme. Preto má široký herecký záber. Jeden režisér o nej povedal, že dokáže stelesniť postavu tak dokonale, že s ňou doslova fyzicky splynie. Je to presne tak. Čo rola, to celkom iná Liv, no pritom stále tá istá talentovaná slovenská herečka.

Čím to je, že herečka z malého Slovenska prerazí takto v zahraničí? Okrem talentu tam musí byť ešte niečo navyše.

Som skrátka svetobežník a dobrodruh. V štrnástich som odišla z domu. Chcela som sa oslobodiť, postarať sa o seba bez podpory rodičov. A mám rada výzvy, preto skúšam nové veci a prekračujem hranice svojho komfortu. Veľa cestujem, spoznávam nové krajiny a najmä sa učím cudzie jazyky. Páči sa mi, keď môžem nimi rozprávať, alebo v nich hrať. Vždy sa mi ľahko učili. Či to bola angličtina, francúzština, alebo taliančina. Som komunikatívna, rada sa s ľuďmi rozprávam. Možno aj to zavážilo.

Bude to aj tým, že sa s tebou musí dobre spolupracovať. Pôsobíš ako nekonfliktný, milý človek.

Niekto to ocení, to je pravda. No mám aj skúsenosť, že so skromnosťou sa ťažšie presadzuje. Niektorým otvára dvere arogancia. Osobne tomu nerozumiem. Je to taký fenomén dnešnej doby.

Aj jazyky ti idú výborne. Máš veľmi dobrý prízvuk.

Ďakujem. Vychutnávam si to. Baví ma intonácia a farbenie v jednotlivých jazykoch. Mám dobrý sluch, tak si ich viem napočúvať. Pozerám filmy, počúvam pesničky, komunikujem. Dokonca sa mi zahraničné texty učia ľahšie ako slovenské. V niektorých rolách nechávajú režiséri aj priznaný akcent. V Česku majú zasa radi, keď hovorím po slovensky. Dokonca som hrala aj po česky s ukrajinským prízvukom.

Ktoré skúsenosti ťa najviac posunuli?

Veľa som sa naučila v Prahe, keď som pôsobila v hereckej skupine u Nancy Bishop, americkej kastingovej režisérky. Úžasné bolo natáčanie amerického seriálu 12 Monkeys od režiséra Davida Grossmana. Bolo príjemné skúsiť produkciu s veľkým rozpočtom, pri ktorej je všetko zabezpečené. No musím povedať, že mám rada aj slovenské projekty. Dokážeme z mála robiť kvalitné veci. Rada spomínam aj na nakrúcanie zatiaľ nedokončeného filmu o Štefánikovi.

Kedy prišiel ten moment, keď si si uvedomila, že herectvo je tvoja cesta?

V detstve som chcela byť skôr zverolekárka alebo lekárka. Keď som párkrát zažila nemocnicu, pre­šlo ma to. Chodila som do tanečno-divadelnej školy v Prešove v Divadle Jonáša Záborského. Tam som zakúsila, aké to je byť na pódiu a počuť potlesk divákov. Bola som trémistka, no niečo to vo mne zanechalo. Ale ten pravý moment prišiel, keď ma rodinná známa, priateľka mojej mamy, herečka Libuška Šafránková, zobrala do divadla. Keď som videla, ako hrá a ako jej ľudia po predstavení gratulujú, ako sa s ňou každý fotí, uvedomila som si, že sa mi to páči. Tá atmosféra bola nenapodobiteľná, bolo to dych vyrážajúce. Tam sa to začalo.

Byť známou osobnosťou so sebou prináša okrem pozitívnych reakcií aj tie negatívne. Dotýka sa ťa kritika? Nemyslím teraz tú konštruktívnu, ale skôr hejt.

Treba si uvedomiť, že ide často o ľudí, ktorí si zakladajú profily len preto, aby mohli druhých nenávidieť. Sami majú nejaký problém. Ak by si prešli konkrétnou skúsenosťou, ktorú máme my herci, alebo aj ktokoľvek iný, koho kritizujú, tak by to nerobili. Mňa negatívne komentáre mrzia len kvôli mojej dcére, lebo viem, že ju to zraňuje. Vysvetľujem jej však, že ide prevažne o nešťastných ľudí, ktorí namiesto toho, aby riešili seba a vybudovali si vlastné plnohodnotné životy, žiarlia na úspech druhých doma vo svojej komfortnej zóne na počítači s dobrou wi-fi.

Je podobný tlak na hercov aj v zahraničí?

V USA je to divokejšie. Navyše, tam je obrovská konkurencia. Veľa talentovaných umelcov čaká na svoju príležitosť, zatiaľ čo si zarábajú napríklad ako čašníci. V našej brandži sú také zvláštne momenty. Zažila som, že keď zaujmete režiséra, tak si vás doslova uchmatne, dostanete príležitosť, ktorá vám neskôr vygeneruje ďalšie spolupráce. Býva to nepredvídateľné.

Teraz viac pôsobíš na Slovensku, aj vďaka natáčaniu seriálov, ale aj šou Tvoja tvár znie povedome. Ako si užívaš tento projekt?

Páči sa mi, že musím prekonávať samu seba. Milujem to. Je to príležitosť, ktorá mi poskytuje priestor objaviť, aké sú ďalšie moje možnosti a schopnosti. A zisťujem, že sú nedozerné. Každý to tak môže mať. Vždy som chcela robiť veľké veci. Mala som pár rokov dlhú pauzu, keď som sa intenzívne venovala rodine, no teraz si to naplno užívam. Ale v súkromí mi povinností neubudlo, len dcéra je už staršia, tak si na prácu viem vyhradiť viac času.

V rozhovoroch sa netajíš tým, že ju vychovávaš sama.

Áno, ostali sme samy. Vzťah mi nevyšiel, ale neľutujem. Oslobodila som sa, otvorilo mi to veľa možností.

Spomínaš už po druhýkrát „oslobodenie“. Musela si sa o pocit slobody v živote viac usilovať?

Keď ma niečo veľmi zväzuje, trápim sa. Musím sa odpojiť. Inak by som to nedala, nielen psychicky, ale aj fyzicky. Keď necítim slobodu, chradnem. Byť slobodná mi dáva možnosť ísť ďalej, napredovať, zlepšovať sa. Ak ma niekto drží v mantineloch, odchádzam. Musím síce začať od nuly, no to ma neodrádza, naopak, ešte viac ma to ženie dopredu.

Ako si sa našla v úlohe mamy?

Som rada mamou. Aj keď je to niekedy náročné. Neviem byť prísna. Mám s Beky skôr kamarátsky vzťah. Priznávam, veľa povoľujem a poľavujem. Nie som autoritatívna, snažím sa s ňou dohovoriť, vysvetľujem a postupne obrusujem hrany. Byť zásadová, keď toľko pracujem, nie je jednoduché. Najviac milujem byť mamou, keď ma moja tínedžerka počúva. (Smiech.) No keď mi hovorí, čo mám ja robiť, alebo mi dohovára, mám nervy. No som tu pre ňu len ja, tak sa snažím byť trpezlivá.

Čo je podľa teba pri výchove dievčaťa kľúčové?

To je zaujímavá téma. Často nad tým premýšľam. Dievčatá to budú mať čím ďalej tým náročnejšie. Tlak na ne je silný. Potrebujú veľa uisťovania, aby všetko zvládli. V dobe Instagramu majú čo robiť, aby rozpoznali realitu od klamu. Beky často vysvetľujem, že dievčatá tak v skutočnosti nevyzerajú a že každý nemusí vlastniť všetko, čo vidí na sociálnych sieťach. A potom sa musia pripraviť aj na vzťahy s mužmi. Keď absentuje otec, potrebujú o to viac lásky od druhého rodiča. Neskôr sa môžu vo vzťahu popáliť. Nemajú modelový príklad mamy a otca, nevedia, ako by sa mal muž k žene správať. Samozrejme, problém je, aj keď sú síce obaja rodičia, no ich vzťah je patologický. Dievčatá majú potom tendenciu hľadať si podobných partnerov. Učím Beky, že vo vzťahu musí okrem lásky byť aj dôvera a vzájomný rešpekt. A človek musí byť najskôr spokojný sám so sebou. Na sebavedomí treba pracovať, ak nám ho prirodzene nevštepili v detstve.

Ty si to mala ako? Lebo na jednej strane máš byť prečo sebavedomá, ale pôsobíš pokorne, akoby opatrne.

Sebadôveru som si musela budovať. Keď mi ako malej v tanečnej škole tlieskali, nič som necítila. Nevedela som si to vychutnať. Aj preto stále prekračujem hranice svojho pohodlia. Chcem byť príkladom pre svoju dcéru. Aby raz bola nezlomná, verila si a mala ambície.

Mám pripravených aj pár „povrchných“ otázok, ale asi sa k nim nedostaneme.(Smiech.)

Ja som taký „overthinking“ typ, priveľmi premýšľam, stále analyzujem, riešim. Kedysi som veľa rozoberala svoju minulosť. Nosila som si ju so sebou. Potom som si uvedomila, že som hlavou mimo a neprežívam naplno prítomnosť. Tak som sa musela naučiť s vecami vyrovnať, uzavrieť ich. Na druhej strane sú pre mňa všetky tie skúsenosti a emócie s nimi spojené skvelým zdrojom inšpirácie pri hraní.

Čo by si pracovne ešte chcela dosiahnuť?

Chcem produkovať a režírovať. To by ma bavilo. S režisérom Davidem Stejskalem sme napísali scenáre k dvom projektom, hľadáme koproducenta a verím, že sa niečo z toho podarí.

A čo osobné sny?

Byť spokojná sama so sebou. Som veľmi sebakritická. Pripúšťam si veci. Mala by som život brať viac s ľahkosťou. Čím som staršia a naberám viac skúseností, tým je to, samozrejme, lepšie. Aj v priateľoch som si upratala. Ich okruh sa zúžil. Niektorí ma oberali o energiu. To platí aj pre partnerov. Som už opatrná.

Ako ťa ovplyvnili predchádzajúce vzťahy?

Bývala som z tých nepodarených vždy veľmi sklamaná, dlho som sa pre ne trápila. Trpela som aj tým, že nemám pri sebe blízkeho človeka. Ale potom som si uvedomila, že netreba nasilu niekoho hľadať. Keď príde ten správny čas, tak sa niekto objaví. Bolo to oslobodzujúce. Na partnera sa musím vedieť spoľahnúť, musím mu dôverovať, chcem cítiť, že mu na mne záleží a že je zodpovedný.

A je teraz taký v tvojom živote?

Prežívam veľmi pekný vzťah. Priateľ je Američan, býva v L. A., ale aj na Slovensku, má tu obchodné aktivity. Nastavujeme si žitie. Bola som za ním a teraz je on v Bratislave. Venuje sa okrem iného aj biznis koučingu. Naučil ma tiež nebáť sa a viac si veriť. Hovorí, že ak si človek plní svoje povinnosti, má v živote systém, je disciplinovaný a nezlenivie, tak sa mu bude dariť.

Máš nejaké neresti, slabosti, ktorým rada prepadávaš?

Ľúbim slaninu, niet nad kvalitnú domácu. A keď potrebujem energiu, dopĺňam ju sladkým, najmä čokoládou. Sem-tam, keď som smutná, si kúpim niečo na seba, len tak pre radosť. Ale s rozumom, iba keď viem, že si to môžem dovoliť.

Tvoja pleť musí zniesť niekedy viac mejkapu. Máš nejaký tip, ako si ju udržiavať zdravú?

Masáž tváre je najviac. Umelecké maskérky ma naučili jednu skvelú fintu, o ktorú sa rada podelím. Mokrý uterák zohriaty v mikrovlnke a následne priložený na pleť. Ja som to povýšila tak, že ho namočím do harmančekového čaju, alebo pridám pár kvapiek éterického oleja. Pleť je po chvíli ako znovuzrodená. Používam tiež krémy s vitamínom C a CBD krém na pleť.

Témou tejto EVY je wellness, wellbeing. Kedy máš ty svoju pohodu?

Milujem masáže. Konkrétne thajské. Mám svoje obľúbené masérky, ku ktorým chodím pravidelne a tie dokážu priam zázraky s telom. Najlepší wealth a wellbeing je pre mňa na pláži – more, piesok a slnko. Najlepšia bezdrôtová nabíjačka. Teda Wealth on the beach. Môj priateľ o tom napísal knihu. Rada si aj pospím. Mám málo spánku. Keď môžem, tak si ho doprajem. Veľa čítam, rada sa zahĺbim do príbehov. Počúvam hudbu. Tá mi lieči dušu. Teraz pracujem na debutovom albume s Eugen Botos (jazzfunkový multiinštrumentalistova a hudobník). Plním si sny. Je ten správny čas.

Kniha: Práve čítam Wealth on the beach. Páči sa mi aj Kvantový doktor (Amit Goswami). Čítam motivačnú literatúru, príbehovky a hlavne knihy v angličtine a francúzštine.

Film: Je ich veľa. Skvelé filmy boli na festivale V4, kde som bola v porote po boku Agnieszky Holland. Poliaci robia výborné filmy. Páčia sa mi aj francúzske a talianske. Americká produkcia bez debaty. Som za komerciu, ale aj art.

Herec: Brad Pitt, Leonardo DiCaprio, Marlon Brando, Jean Dujardin. Aj mladí talentovaní herci, ako napríklad Timothee Chalamet.

Herečka: Žijúce legendy Sophia Loren, Catherine Deneuve, Meryl Streep, Frances McDormand. Moje ročníky: Lea Seydoux, Adele Exarchopoulos.

Destinácia: More, piesok, slnko, loďka… Taliansko, Francúzsko, Amerika. Zbožňujem Budapešť. Praha je môj druhý domov.

Miesto: Pri mojej dcére, s priateľom, s blízkymi priateľmi. Kdekoľvek, kde sa cítim dobre.

Žena, ktorú obdivujem: Moje obidve babičky a mama. Silné a neoblomné ženy. Napriek nepríjemným situáciám sa v živote nevzdali ísť ďalej, byť motivované, inšpirované inšpirujúce, pracovať na sebe, napredovať, milovať a zamilovať sa, veriť si a opätovne dôverovať.

Parfum: Lancôme-Miracle, La prairie-Silver Rain, Lanvin-Eclat d’Arpege, Marc Jacobs-Perfect. Páčia sa mi aj niektoré mužské parfumy. A rada by som raz vytvorila vlastný.

Foto Martin Tomečko Mejkap Tomáš Vida / Dermacol Vlasy Nikolas Tichý / Gold Professional Haircare Styling Miroslava Danielová.

Herečka Liv Bielovič: Sebadôveru som si musela budovať!

Výber pre vás

Herečka Liv Bielovič: Sebadôveru som si musela budovať!

Súvisiace články

Pripravte sa na skvelý október: 3 znamenia zažijú absolútne šťastné dni!

Minulý rok sa Kaley Cuoco ROZVIEDLA a zažila najťažšie chvíle, teraz čaká DIEŤATKO!

Adela podstúpila OPERÁCIU: Po TOMTO zákroku vyzerá úžasne!

Pevná pleť vďaka kameňom: Masáž Gua Sha vyrysuje dokonalé kontúry tváre!

Výber pre vás