Ako sa vaše priateľstvo začalo?

Marika: Akurát sme to rátali, že sa poznáme už 20 rokov. Stretli sme sa v reklamnej agentúre, kde sme obe robili, a&nbsp;spojili nás naše protiklady.

Marika: Ja mám obe ruky ľavé, Lula má obe pravé! Je veľmi šikovná, praktická, vyrieši veci. A má na to aj techniku, všetky príklepové vŕtačky a iné nástroje. Ja som ten rojko, ona je nohami na zemi. Lula: Ale ty to perfektne naplánuješ! Áno, ja som ten praktik, ale ona je to krásno. A&nbsp;vidí tú krásu všade – v dizajne, móde, v ľuďoch.

A čo máte, naopak, spoločné?

Marika: Práve ten cit pre krásu. Lula má dom, ktorý si sama naplánovala, postavila, zariadila. Vie zrenovovať nábytok! Máme spoločnú kreativitu, že aj ja vidím potenciál toho nábytku, ale ona ho dokáže zobrať a zrekonštruovať. A celkom dobre sa nám spolu cestuje – boli sme spolu v New Yorku, v Miláne. Lula: Dizajn a architektúra, tam sa pekne prelíname. A Mary má ešte jeden bod, taký menší, blonďavý, ktorý nás spája. Marika: Áno, moja dcéra Mia sa s Lulou veľmi kamoší.

Čím sa inšpirujete?

Marika: Na Lule, samozrejme, obdivujem to, čo nemám. Páči sa mi, že je taká tichá voda, ktorá však konzistentne ide svojou cestou, a naozaj je to jediná žena, ktorú poznám, čo si postavila dom. Má vytvorený jasný názor na to, ako chce žiť, a aj tak žije. Ja sa občas dám ovplyvniť niekým iným. Teraz sa mi páči, že začala študovať na vysokej škole a ešte si vybrala aj tému životného prostredia, ktorou môže ovplyvňovať budúcnosť. Lula: To krásno, ktoré vidí všade, vie pekne sprostredkovať. Napríklad nečítam veľmi sociálne siete, ale čítam Marikin Instagram. Život si krásne upratala a popri práci sa dokáže venovať tomu, čo ju napĺňa – móde, dizajnu. A&nbsp;vidím, že je pritom naozaj šťastná. Je úžasné, že s&nbsp;tým človekom nikdy nestratíte niť. Že vždy, keď sa stretneme, dokážeme niekoľko hodín „klábosiť“ a nevieme sa dorozprávať. Marika: To je taký typ priateľstva, ako sa hovorí, že s niektorými ľuďmi aj keby si sa desať rokov nevidela a opäť sa stretnete, pokračujete, kde ste prestali.

Priateľstvá sa rokmi menia. V čom vnímate rozdiel oproti časom, keď ste sa len spoznávali?

Lula: V každom období človek rieši iné životné výzvy. Prešli sme problémami v práci, vo vzťahoch, prežívali sme spolu každú krízu. A teraz je to také ustálené, vyrovnané, každá už máme život uložený. Marika: V tom zrelšom veku človek zváži, čomu venuje čas. Mám nejakú limitovanú energiu, ktorú môžem niekam dať, tak to selektujem. Uvedomujem si hodnotu času a toho, s kým ho strávim. To je rozdiel oproti mladšiemu veku, keď skončíme tam, kde nás vietor zaveje. Na dlhoročných priateľstvách je super aj to, že hoci dnes sme iné, než sme boli pred 20 rokmi, stále nachádzame styčné body.&nbsp;

Máte témy, v ktorých sa nezhodnete?

Lula: Zvykli sme sa doťahovať na pracovných veciach, keď občas spolu tvoríme – či by sa nedalo toto písmenko posunúť o dva milimetre, prípadne či by mi Marika nemohla dať kratšie slovo, lebo by sa viac hodilo do grafiky. Ale čo sa týka hodnôt, sme na jednej vlne a máme spoločné aj to, že chceme vecami hýbať a nejakým spôsobom sa pričiniť o to, aby sa svet zlepšoval. Chceme k tomu aktívne prispievať. Marika: Áno, Lula sa ponorila do témy ekológie a u mňa, keďže mám dcérku so sluchovým postihnutím, je práve toto dlhodobá téma. Mám pocit, že svojou komunikáciou prispievam k jej odtabuizovaniu a ľahšej akceptácie “uškových” detí v spoločnosti.

Tonbo Diary a Lula Kmecová v novej Eve: Čo nás spája?

Výber pre vás

Tonbo Diary a Lula Kmecová v novej Eve: Čo nás spája?

Súvisiace články

Naty Pažická a Marta Fandlová v novej Eve: Čo nás spája?

Výber pre vás