„Odmalička som bola úzkostlivé dieťa a&nbsp;veľmi skoro som začala mať pocit, že nie som dosť dobrá. Mala som osem rokov, keď som sa hanbila za svoje bruško a&nbsp;snažila som sa ho zakrývať opaskom,“ spomína na začiatky svojho trápenia Valentína, ktorej problém sa začal s&nbsp;pribúdajúcim vekom ešte viac prehlbovať. Na prahu puberty však jej démoni udreli naplno. „Trénovala som atletiku a&nbsp;nikdy nezabudnem, keď som bola na jednom sústredení, kde nás merali a&nbsp;vážili, a&nbsp;keď som zišla z&nbsp;váhy, jeden pán mi povedal, že ak chcem zlepšiť svoj výkon v&nbsp;behu, musím upraviť podiel tuku v&nbsp;tele. To bol pre mňa moment, keď som o&nbsp;sebe začala najviac pochybovať. Hľadala som knihy o&nbsp;chudnutí a&nbsp;začala sa fixovať len na svoju váhu. Spadla som do cyklu, z&nbsp;ktorého sa už nedalo vystúpiť. Potraviny ako maslo či sladkosti sa stali strašiakom a sústredila som sa na všetky aktivity, pri ktorých viem spáliť kalórie,“ približuje brunetka, ktorá však okolo seba mala milujúcu rodinu.

Tá si všimla, že s&nbsp;ňou niečo nie je v&nbsp;poriadku. „Vedela som, že to vidia a&nbsp;trápia sa. Veľmi sa mi snažili pomôcť a&nbsp;dokonca so mnou otec šiel za lekárkou. Čo dnes sama vidím ako problém a&nbsp;s&nbsp;ktorým som sa rozhodla bojovať, je, že nielen verejnosť, ale aj lekári tento problém bagatelizovali. Vraj je normálne, keď dospievajúce dievča nechce jesť, a&nbsp;počúvala som vety ako ,Je to len vek, chce sa páčiť chlapcom, toto obdobie prejde...‘ Aj moja mama mala počas dospievania obdobie, keď so sebou nebola spokojná, a preto to brala len ako niečo dočasné. Môj problém sa tak len odsúval a&nbsp;bral na ľahkú váhu, až napokon moja mentálna anorexia prerástla do bulímie.“

Strach, úzkosť a&nbsp;beznádej „Mala som 16 rokov, keď to začalo byť neúnosné a&nbsp;šli sme k&nbsp;psychologičke. Hoci sa mi snažila dohovoriť, ja som vo svojom vnútri pomoc prijať nechcela, hoci som vedela, že ju potrebujem ako soľ. Hovorila som si, že ma nikto neprinúti pribrať, čo bol môj veľký problém. Mama sa snažila byť so mnou doma, variť mi, ale ja som mala strach z&nbsp;každého hltu. Veľa som v&nbsp;tom období klamala a&nbsp;robila hlúposti, na ktoré sa mi dnes nespomína ľahko,“ nazerá do minulosti Valentína, ktorá v&nbsp;tom období začala mávať silné úzkostné stavy, depresiu a&nbsp;z&nbsp;jej tela doslova odchádzal život. Bola vysilená, a&nbsp;tak musela ísť bokom milovaná atletika a&nbsp;všetko, čo jej dovtedy robilo akú-takú radosť. „Pripadala som si úplne bezmocná a&nbsp;mala som dokonca veľmi&nbsp;čierne myšlienky. Aj to bola jedna z príčin, prečo som si začala uvedomovať, že toto nie je život, aký chcem mať. Ochorenie mi nepomáha cítiť sa dobre, ale, naopak, ničí ma.“

Správna motivácia „Prvý veľký impulz, že niečo musím zmeniť, prišiel práve od trénera atletiky. Zatelefonoval mi a&nbsp;veľmi láskavo so mnou hovoril. Povedal, že síce nevie, čo sa so mnou deje, ale že ak sa uzdravím, bude veľmi rád, ak sa vrátim k&nbsp;športu, keďže sme spolu mali veľké plány. V&nbsp;tom čase mal asi 70 rokov a&nbsp;viem, že o&nbsp;žiadnej anorexii nemal ani poňatia, no veľmi ma to dojalo a&nbsp;podporilo.“ Valentína dnes vie, že najdôležitejšie je uvedomiť si, že sa chce liečiť a&nbsp;vyliečiť. „Moja cesta za zdravím však nebola rýchla. Dokopy trvala päť rokov. Mala som psychiatričku, nasadili mi antidepresíva, mala som psychoterapiu, nutričnú terapiu… Skrátka, hľadala som cesty. Dnes viem, že je extrémne dôležité mať odbornú pomoc, lebo sama by som to nezvládla. Je to veľmi závažné ochorenie, podobne ako závislosti od drog či alkoholu, keďže majú veľmi podobný priebeh.“ Valentína sa snažila nájsť vo vlastnom liečení aj hlbší zmysel a&nbsp;začala ju poháňať vpred myšlienka, že raz bude schopná pomôcť iným.

„Povedala som si, že keď sa naučím prekonať úzkosť a zjesť chlebík s džemom na desiatu, čo pre mňa bola vtedy výzva, tak s tou skúsenosťou sa budem môcť podeliť s iným dievčaťom alebo chlapcom s&nbsp;anorexiou. Chcela som urobiť nejakú osvetu. Rýchlo som však pochopila, že keď budem len hovoriť, aby sa ľudia nebáli a&nbsp;vyhľadali pomoc, vlastne ani nemajú a&nbsp;nevedia, kde ju hľadať. Vtedy som si uvedomila, že treba dať dokopy tím odborníkov, ktorí dokážu poskytnúť komplexné poradenstvo v&nbsp;tejto oblasti. A&nbsp;tak vznikol projekt Chuť žiť. Som úprimne vďačná, že tá myšlienka je dnes realitou a ročne pomôžeme viac ako dvetisíc ľuďom. Máme bezplatnú linku anonymnej pomoci, kde človeka vypočujeme, podporíme a poskytneme mu informácie. Obrátiť sa na nás môžu aj rodičia, ktorí nevedia pomôcť svojmu dieťaťu. Dodávame ľuďom nádej, motiváciu a&nbsp;možnosť poradenstva s&nbsp;kvalitnými odborníkmi z&nbsp;rôznych odvetví. Ten pocit, keď niekomu zmeníme život, je pre mňa najväčším zadosťučinením.“

<a rel="noopener" href="https://eva.pluska.sk/gal/ludia/svoje-brusko-hanbila-ako-8-rocna-valentina-vyhrala-boj-anorexiou-dnes-pomaha-inym" target="_blank">FOTO VALENTÍNY V GALÉRII</a>

Za svoje bruško sa hanbila už ako 8-ročná! Valentína vyhrala boj s ANOREXIOU, dnes pomáha iným!

Výber pre vás

Za svoje bruško sa hanbila už ako 8-ročná! Valentína vyhrala boj s ANOREXIOU, dnes pomáha iným!

Súvisiace články

Páni, to je úspech! Len 13-ročná Slovenka na červenom koberci GRAMMY: Takto žiarila!

Pomáhate cez stránku GoFundMe? Neuveríte, aké podvody tam už ľudia skúšali!

Britney Spears opäť PERLÍ: Bozkávala som sa s BENOM Affleckom!

Uf, tak toto prepískla: Bradavky speváčky DOJA CAT na červenom koberci Grammy!

Výber pre vás