Pocit, že sa veža postavená z povinností a očakávaní na nás zrúti, poznáme všetci. Spoločnosť kladie veľké očakávania na každého z nás, bez rozdielu na pohlavie a vek. Kredibilitu nás samých značne znižuje aj akýsi ideálny svet, ktorý vídame na sociálnych sieťach a máme tak pocit, že náš život je v porovnaní so životom ostatných oveľa horší. Citlivejšie otázku povinností vnímajú ženy, ktoré neraz nadobúdajú pocit, že sú na všetko samy. 

„Najintenzívnejšie to obvykle začíname pociťovať počas materskej dovolenky. Dnes je snáď každému jasné, že názov dovolenka je v tom prípade úplne nevhodný. Žena počas tohto obdobia prechádza novými náročnými skúsenosťami, ktoré s úlohou matky súvisia. Odchádza z pracovného prostredia, zrieka sa úspechu a svojho predchádzajúceho života. Neraz spolu s tým nastupuje pocit osamelosti, izolácie. Partner je často do večera v práci, z ktorej prichádza unavený. Dôležité je čo najskôr zaradiť do kolotoča povinností konštantnú pomoc. Žena nie je povinná starať sa celý deň o deti a domácnosť, muž rovnako nemá automaticky právo po príchode z práce len oddychovať,“ hovorí Katarína Runa, ktorá podporuje ženy na ich ceste ku spokojnému životu už takmer 15 rokov. Pocit neúnosného tlaku však môžu pociťovať aj ženy, ktoré pred rodinou uprednostnili kariéru alebo vzdelanie. Materstvo a partnerstvo nemusí byť automaticky spúšťačom pocitu, že ste na všetko sama.

Do istej miery si ženy pocit bezmocnosti a zlyhania navodzujú aj samy. Nevedome. „Porovnávame sa s ostatnými a ak vidíme, že niekto zdanlivo zvláda povinnosti lepšie ako my, máme pocit, že sme nedokonalé. Vlastným pričinením. V minulosti bol svet reálnejší, keďže sme boli súčasťou väčších komunít a viac sme iným ľuďom videli ‚do hrncov‘. Ľahšie sme si uvedomovali, že nič nie je ideálne. V modernom svete však máme pocit, že ideálne musí byť všetko,“ pokračuje lektorka.

Prvým krokom, ako skoncovať s pocitmi osamelosti a únavy, je zodpovedať si otázku, do akej miery sme za svoju vlastnú situáciu zodpovedné my samy. Samozrejme, že v niektorých prípadoch zasiahne osud, no je potrebné uvedomiť si, že stále je v našom okolí mnoho ľudí, ktorých stačí požiadať o láskavosť, o pomoc. „Stačí sa rozhliadnuť. Všimnete si, že v skutočnosti nie ste opustené.&nbsp; Stále sme v obklopení rodiny, priateľov, sú tu ďalšie matky, s ktorými sa môže žena prepojiť. A v neposlednom rade tiež partner. Ak ho žena má, je dôležité, aby s ním komunikovala spôsobom, ktorý bude pre vzťah podporujúci, nie devastačný. Milujúci muž predsa chce, aby sa jeho manželka cítila dobre. Vplyvom nahromadených emócií to však často končí opačným výsledkom,“ pokračuje Katarína Runa.

Bez okolkov k prioritám

Mnoho žien si myslí, že si muži domyslia, ak sa niečo deje a zároveň prídu aj s riešením, ktoré bude partnerke vyhovovať. „Odporúčam nečakať na to, kým partnerovi samé od seba ‚svitne‘. Ideálne je komunikovať priamo a aj navrhnúť nejaké možnosti, ako by nám vyhovovalo danú situáciu riešiť.”&nbsp; Samotná komunikácia by sa tiež mala riadi určitými zásadami. Požiadať o pomoc je pre zmenu rovnako dôležité, ako ju úprimne prijať. S partnermi je tiež vhodné podľa Kataríny Runy komunikovať s ohľadom na vopred stanovené hranice. „Nečakajte, kým pohár trpezlivosti pretečie, nechajte si aj určitú rezervu, nechoďte na doraz. Pretože ak svoje potreby a pocity komunikujeme až v momente, keď je naozaj zle, spôsob, akým ich partnerovi odovzdávame, býva často deštruktívny“.

Transformačná lektorka ponúka ešte jednu užitočnú radu: určite si niekoľko málo top priorít a tých sa držte. Klaďte si podobné otázky: „Je pre mňa dôležitejšia domáca zdravá strava alebo prechádzka na čerstvom vzduchu? Chcem deťom pred spaním prečítať rozprávku alebo upratať kuchyňu po večeri? Chcem radšej investovať do krúžkov alebo spoločných výletov? Nie je možné stihnúť všetko, hlavné je uvedomiť si to a komunikovať.”

Pripadáte si na všetko sama? Vieme, odkiaľ tento pocit pramení

Výber pre vás