Martina Havranová

V jednom z rozhovorov si len tak mimochodom prehodila, že si bojovala s poruchami príjmu potravy a podstúpila si liečenie. Pamätáš sa, kedy sa to celé začalo? Jedno leto – mala som, myslím, dvadsať rokov – som začala chodiť do fitcentra a túžila som po svalnatom, vypracovanom tele. Lákal ma svet fitnesu. Jedlom som sa predtým nikdy nezaoberala. Jeden deň ma pri odchode z fitnescentra zastavil tréner, pochválil moju snahu a opýtal sa ma, či dodržiavam aj stravu. Tá poznámka akoby prelomila ľady. Bolo to obdobie, keď som sa v živote nejako hľadala, a všetka moja pozornosť sa otočila na jedlo. Trávila som veľa času štúdiom o zdravej strave. Prešla som na takú tú klasickú proteínovú diétu a vždy, keď som si dala niečo mimo kuraťa, ryže a tuniaka, trápili ma výčitky. Nikdy predtým som si napríklad pri zmrzline nepovedala, že to je niečo nezdravé, ale vtedy to bol dôvod, prečo som šla do fitcentra a extra kalórie som sa snažila hneď spáliť. Postupne to však prešlo do toho, že vždy, keď som zjedla niečo mimo diéty, šla som sa vyvracať.

Mnoho dievčat, ktoré sa v živote stretli s poruchami príjmu potravy, sa snaží extrémne kontrolovať svoju hmotnosť. Bol to aj tvoj prípad? Práveže nie. Som z rodiny, kde sme všetci prirodzene štíhli, a nikdy som nemala problém s tým, že by som mala kilá navyše. Práve naopak. Mne ani pri diéte nešlo o to, aby som bola chudá, ale aby som bola svalnatá. To je na bulímii zradné, že ľudia, ktorí ňou trpia, vôbec nemusia byť vychudnutí. Môžu mať svaly alebo aj pár kíl navyše. Keď má žena anorexiu a neje, zväčša na prvý pohľad vidno, že trpí podvýživou. Pri bulímii to tak nie je. Počas terapie som spoznala ženu, ktorej sa bulímiu darilo maskovať tridsať rokov pred vlastným manželom.

Poruchy príjmu potravy sa vraj liečia pomerne ťažko, lebo jedlo, ktoré je spúšťačom problému, sa jednoducho nedá zo života vylúčiť. Presne tak. Poruchy príjmu potravy sa zaraďujú medzi závislosti. Nedá sa z nich nadobro vyliečiť a rovnako ako pri drogách budem do konca života abstinovať. Jedlo je droga, s ktorou sa učím dennodenne žiť. Nemôžem sa mu vyhýbať, ako napríklad alkoholik alkoholu. Pri bulímii sa strieda eufória z jedla, ktorá ťa núti prejesť sa, s výčitkami, ktoré ťa zase donútia ísť sa vyvracať.
Jedna zo žien, ktorá trpela bulímiou, v anonymnej spovedi na internete povedala: „Niekoľko rokov som sama sebe nahovárala, že som vracala len z prejedenia, o nič vážne teda nejde.“ Pamätáš si na moment, keď si si povedala, že vážne to veru je? Presne toto vystihuje bulímiu. Najskôr si hovoríš – iba som sa prejedla, vyvracala som sa a uľavilo sa mi. Ale ak si začneš uľavovať takýmto spôsobom, mozog si na to navykne. Príde ťažký deň v práci, hádka vo vzťahu a tvoj mozog má niekde v pozadí zafixované, že keď sa preješ a následne vyvraciaš, príde úľava. Mňa po pár mesiacoch vystrašilo to, ako často som to robila. Už to nebolo vracanie raz za čas. Mala som dni, keď som sa desaťkrát za deň prejedla a desaťkrát vyvracala. Navyše keď som mala dobré obdobie, napríklad som bola na dovolenke s kamarátmi, takmer vôbec som to nerobila. Keď som však ostala sama so svojimi myšlienkami, úplne ma to pohltilo.

Ako prebiehala tvoja liečba? Keď som sa rozhodla vyhľadať odbornú pomoc, prešla som rôznymi nepríjemnými terapiami a sklamaniami. Mnoho psychiatrov lieči bulímiu tak, že predpíše sedatíva. To som odmietala. Dokonca som šla na vyšetrenie ku gastroenterologičke, či som si tým vracaním náhodou niečo nepoškodila, a ona mi povedala – prestaň grcať a nemusíš ku mne chodiť. Potrebovala som pomoc a ona ma úplne zhodila. Občas som mala pocit, že mi nikto nepomôže. Najväčší posun nastal, keď som bola na liečení. Tam som spoznala dievčatá, ktoré poruchy príjmu potravy dohnali až na prah smrti. Videla som, ako dospelá žena, ktorá mala sotva 30 kíl, hystericky kričí, plače a bije sa s personálom len preto, že pred ňu postavili jablko. Sedela som vtedy na posteli a povedala som si – som úspešné dievča, darí sa mi a teraz som zatvorená v nemocnici, lebo ma ovládlo jedlo. Po odchode z nemocnice sa veci zlepšili, ale ako som spomínala, je to na celý život. Keď príde ťažké obdobie, ten diabol sa občas vynorí a láka ťa na rýchle uľavenie.

Aký máš teraz vzťah k jedlu? Stále ho vnímaš ako drogu? Jedlo milujem až príliš. Spája sa mi s pocitmi šťastia, zaplavia ma vďaka nemu endorfíny. Neviem to inak opísať. Každý deň, keď si ho dokážem dopriať v normálnych dávkach, abstinovať a bojovať so svojou závislosťou, je pre mňa víťazstvo a som na seba pyšná. Mnoho ľudí mi pri debate o bulímii hovorí, ako ich to mrzí a aké je smutné, že som tým prešla. Ľútosť pri tom vôbec nepomáha, a ak nejaké dievčatá prechádzajú tým, čím ja, nie je nič účinnejšie než si to priznať, hovoriť o tom a riešiť to. Klamaním samej seba sa to nevyrieši, iba zhorší.

Influencerka Naty Kerny v úprimnej spovedi: Bojovala som s bulímiou!

Výber pre vás

Influencerka Naty Kerny v úprimnej spovedi: Bojovala som s bulímiou!

Súvisiace články

Mega slávna herečka vytrela všetkým zrak: Môže takto vyzerať dva roky pred šesťdesiatkou?!

Nádherná Karolína Chomisteková vyráža svojou postavou dych: To bruško musíte vidieť!

Dcéra Karla Gotta dovolenkuje v Taliansku: Pozrite, aká je Charlotte štýlová!

10 zásad vrstvenia: Iba takto bude vaša beauty rutina naozaj účinná!

Výber pre vás