Martina Havranová

O pobyte v tme som sa dozvedela asi pred štyrmi rokmi. Brala som to ako zaujímavosť. Úprimne, nevedela som si tento zážitok predstaviť. Zhruba pred pol rokom som sa dostala do ťažšieho obdobia, bola som unavená z vecí naokolo, podráždená a nahnevaná. Vtedy som si na články o týchto pobytoch znovu spomenula. Na to, ako ich vyhľadávajú vyhorení manažéri a dobrovoľne sa dávajú zatvárať do tmavých domčekov aj na mesiac. Pobyt v tme, to nie je len tma samotná. Ide aj o ticho, samotu, čas, ktorý strávite bez telefónu a bez kvanta rušivých vplyvov. Tí, ktorí si to vyskúšali, hovoria o jedinečnom spôsobe, ako si upratať v&nbsp;hlave.

Pocítila som silné odhodlanie a počas jedného večera som si pobyt v tme na Slovensku objednala. Dostala som termín o pol roka. Zjavne nielen ja potrebujem vypnúť svet okolo seba. Čím viac sa termín blížil, tým odhodlanejšia som bola. Mnoho ľudí z môjho okolia túto metódu oddychu spochybňovalo. „Za to môžeš mať dovolenku pri mori, vieš, ako si tam oddýchneš?“ „Ja ťa zavriem ku mne do komory a máš to zadarmo!“ „A čo keď si ťa tam budú nakrúcať kamerou s nočným videním?“ Kreatívne vyjadrenia mojich známych sa množili, no narastala aj moja odvaha. Išla som do toho.

Keď všetko zhasne... Môj pobyt v tme sa mal uskutočniť v malom dome pod lesom. Majiteľ, ktorý sa o mňa nadchádzajúce dni staral, ma ním najskôr previedol a vysvetlil mi, čo ma bude čakať. Celkom prekvapivo pozeral na množstvo batožiny, ktorú som si na ten týždeň priniesla. Mestský človek predsa potrebuje outfit na každý deň. Kým bolo v domčeku svetlo, prehliadla som si ho do detailov a snažila som si zapamätať jeho orientáciu. Upokojilo ma, že všetko bolo čistučké a priestor bol navrhnutý ako bezbariérový, takže som sa nemusela báť, že v tme niekde zakopnem. (Článok pokračuje na ďalšej strane)

Bola tam posteľ, sprcha, záchod, stolík na jedlo a rôzne hudobné nástroje, ak by som mala chuť prehlušiť ticho. Kým som vstúpila do tmy, napísala som sama sebe list, prečo to vlastne robím. Povedala som, že som pripravená a majiteľ domček postupne zatemnil. Sám bol v&nbsp;tme už niekoľkokrát, preto mal úplne do detailov premyslené, ako zabezpečiť, aby sa doň svetlo nedostalo ani cez najmenšiu škáru. Od toho momentu som netušila, koľko je hodín a&nbsp;či je deň alebo noc.

Raz denne mi priniesol jedlo, po­dľa toho som určovala, že už prešlo 24 hodín. Všetko raw strava. Iba ovocné šaláty a smoothie. Prvé dva dni som doslova prespala. Keď prišla prvá zásoba jedla, opýtala som sa, či je už ráno. „Nie. Už je skoro večer. Prešiel celý deň.“ Nechápala som to, ale keď sa za majiteľom domčeka zavreli dvere, zaspala som znovu. Je to taký iný spánok, než sme zvyknutí. Telo si ho vypýta, koľko potrebuje. Žiadne večer idem spať a ráno sa zobudím. Jednoducho spíte, keď to na vás príde, a keď je oddychu dosť, prebudíte sa.

V živote som sa tak dobre nevyspala! Párkrát som len tak žmurkala sama pre seba, lebo v tej tme stratíte prehľad o tom, či máte zatvorené alebo otvorené oči. Normálne sa človek zaoberá najmä tým, ako jeho telo vyzerá alebo reaguje len na to, že ho niečo zabolí. Keď som sa nevidela, vnímala som, ako dýcham, ako mi trávi...

Keď som jedla, všetko malo omnoho intenzívnejšiu chuť než obvykle. Všetko, čo som si dala do úst, som rozpoznávala len na základe chuti. Niekedy som nevedela prísť na to, čo vlastne jem. Chuť poznáte, ale neviete si ju spojiť s názvom. V tme som však jedla minimálne a oriešky, ktoré som si priniesla ako železnú rezervu, som ani nenačala. (Článok pokračuje na ďalšej strane)

Dokonca som počas celého týždňa ani raz nemala chuť na cigaretu, hoci som fajčiarka. V tme človek myslí na úplne iné veci. Každá sprcha alebo použitie toalety je výzva. Všetko si musíte strategicky naplánovať. Kde a ako si položíte veci, ktorým smerom urobíte krok. Vtipné bolo, že napriek tomu, že som si domček obzrela aj za svetla, v tme som mala pocit, že je to úplne iné. Že sprcha je otočená iným smerom, že posteľ je väčšia. Keď som sa pohybovala, stále som sa jednou rukou držala steny a postupne som si vytvorila taký odhad, že keď teraz urobím toľko a toľko krokov a potom načiahnem ruku, mala by som nahmatať sprchový záves.

Čo ak tu nie som sama? Tretí deň som sa viac ako spánku začala venovať premýšľaniu a meditácii. Kadečo sa dá v&nbsp;tej tme vidieť, aj keď si nevidíte ani na konček nosa. Obrazce alebo výjavy. Plávajú vám pred očami a&nbsp;je jedno, či máte oči otvorené, alebo nie. Ale lepšie ako pozerať do tmy je zahĺbiť sa do seba a pozorovať, čo sa deje v nás. Nahliadnuť na seba a&nbsp;svoj život s odstupom, bez posudzovania a&nbsp;odsudzovania, bez hodnotenia či emócií. Môj život sa mi odvíjal pred očami ako film. Pozerala som naň, niekedy som stlačila „replay“, niekedy „pause“, aby som precítila ten moment.

Niekedy by som najradšej stlačila „fast forward“, ale ten prekliaty gombík tam nejako nefungoval. Proste som si to musela pozrieť celé, v&nbsp;plnej kráse a&nbsp;niekedy aj v&nbsp;plnej bolesti. Hovorí sa, že fungujeme na základe emočných vzorcov. Nuž, ja som niektoré z&nbsp;tých svojich v&nbsp;tme objavila.&nbsp;Dávno zabudnuté zranenia, ktoré ležali nepovšimnuté v&nbsp;mojej duši. Pochované pod nánosmi, ktoré ich mali prekryť. Ale oni tam boli, potvory, a&nbsp;nepozorovane mi ovplyvňovali život.

Boli aj chvíle, keď som sa bála. Ťažko to opísať, ale niekedy som v tej tme mala pocit, že niečo alebo niekto je v domčeku so mnou. Že by nejaká energia? Spomenula som si na modlitbu, ktorú ma ešte ako dieťa naučili starí rodičia, a tú som si opakovala, keď som sa bála najviac. Vtedy jednoducho skúšate čokoľvek. Ja som si našla spôsob, že som párkrát nahlas tleskla a povedala som do tmy: „Ak si niečo dobré, zostaň. Ak nie, choď preč!“ Teraz mi to pripadá detinské, ale nejako som musela dať vedieť tomu „niečomu“, nech sa nezdržiava. (Článok pokračuje na ďalšej strane)

Strach nie je nepriateľ V stenách som začala počuť škrabanie, omnoho intenzívnejšie než to, pri ktorom by som si s&nbsp;nadhľadom povedala, že jednoducho len pracuje drevo na podlahe. Pre človeka s&nbsp;panickým strachom z&nbsp;hmyzu a pavúkov je to obrovská úroveň sebazaprenia. Nad hlavou niečo škrabká a&nbsp;neviete, čo to je, aké je to veľké, či to nepriletí a&nbsp;neuštipne vás to. Po zemi som od začiatku chodila stále obutá, aby som náhodou nohou nezavadila o&nbsp;niečo živé, a&nbsp;teraz to behalo niekde nad mojou hlavou? Keď mi majiteľ priniesol jedlo, pýtala som sa ho, či v&nbsp;stenách náhodou nežije myš. Povedal, že nie, ale že je to nejaký chrobáčik. A bol to chrobák, ktorý mi so&nbsp;bzučaním preletel okolo hlavy a&nbsp;v&nbsp;tej tme a&nbsp;tichu som mala pocit, že mi nad hlavou preletel vrtuľník.

Okrem pár nečakaných preletov, ktoré z&nbsp;času na čas rozptýlili ticho okolo mňa, sme ďalšie dni žili v&nbsp;nejakej zvláštnej symbióze. Vôbec som sa nenudila. Buď som oddychovala, alebo som sa ponárala späť do myšlienok. Posledné dni som si povedala, že ležania už bolo dosť. Začala som drepovať, robiť ľahy a sedy a rôzne ďalšie pokusy o pohyb. Bolo to zvláštne, ako si na začiatku moje telo pýtalo extra dávku spánku, teraz si samo od seba pýtalo pohyb. Zaujímavé bolo, že až keď som sa dopracovala k poslednému dňu v tme, začali sa mi v hlave vytvárať myšlienky na to, čo by som zjedla.

Kura s ryžou, pizzu, zájdem si na kávu, dám si cigaretu. Dovtedy absolútne nič, hoci ako som spomínala, som fajčiarka a ani deň bez kávy som si dovtedy nevedela predstaviť

Vitaj, svetlo a&nbsp;realita! Zo zbalenej výbavy som použila vlastne len dvoje šiat, lebo pri celodennom ležaní sa predsa človek veľmi nespotí. Keď som po siedmich dňoch vyšla von, bolo pre mňa zvláštne vidieť sa v zrkadle. Celý týždeň som sama seba nevidela. Pripadala som si biela ako cmar, navyše som mala chlpaté nohy a neupravené obočie. To posledné som nezvládla a vytrhala som si ho v spätnom zrkadle auta. Ďalšia vec, ktorá mi pripomenula návrat do reality, bol mobil. Prišlo hádam milión správ, <a href="https://www.tahaj.sk/Software/Mobilni-aplikace/Aplikace-do-mobilu/Android/Whatsapp" target="_blank" rel="noopener">WhatsApp</a>, Viber, neprijaté hovory... Na otvorenie e-mailov som si ani netrúfla. Ľudia, ktorí vedeli, že som šla do tmy, mi písali, či som ešte stále tam. Kamarátka sa mi pri prvom stretnutí priznala, že mala celý čas poriadne nervy z toho, že nie som online. Vraj mala pocit, že som zmizla. (Článok pokračuje na ďalšej strane)

Prvé dni „po tme“ som sa držala mimo miest, kde sa pohybuje mnoho ľudí. Ten pokoj, ktorý som v tme nadobudla, som si chcela udržať čo najdlhšie. Človek nemôže vyjsť z tmy a na druhý deň ísť do práce a snažiť sa z hodiny na hodinu prepnúť do pracovného režimu. Predsa len – keď sa za mnou zatvorili dvere na domčeku, vstúpila som do iného sveta, než je ten, v&nbsp;ktorom bežne žijem, a&nbsp;riešila som tam úplne odlišné veci. Adaptovať sa na tmu trvá niekoľko dní, preto by ste v&nbsp;nej mali stráviť aspoň týždeň. Rovnako sa potom po tme treba adaptovať na svetlo.

Moje pokojnejšie JA Môj život sa neobrátil o&nbsp;180&nbsp;stupňov, neodišla som z&nbsp;práce, z&nbsp;mesta, v&nbsp;ktorom žijem, nestala sa zo mňa vegetariánka, neprestala som piť kávu ani fajčiť. Niekedy ešte potiahnem v&nbsp;práci viac ako osem hodín a&nbsp;niektorí ľudia a situácie mi stále riadne dokážu zdvihnúť adrenalín! Nešla som tam ako trestanec na odsúdenie ani ako hriešnik na vykúpenie. Nešla som si tam nič dokazovať ani nič potvrdzovať. Bola som jednoducho unavená z&nbsp;práce aj zo seba.

Tma ma nezmenila, len ma vychýlila, jemne odklonila od zaužívaných cestičiek. Myslím však, že som odtiaľ vyšla ako človek, ktorý je bližšie k niečomu väčšiemu, vyššiemu ako je on sám. Som pokojnejšia, otvorenejšia, vnímavejšia a azda aj láskavejšia a tolerantnejšia k sebe aj k druhým. Spomalila som, v práci aj v živote. Teším sa z maličkostí oveľa viac ako predtým.

Precítila som obrovskú vďačnosť&nbsp;za všetko krásne, čo sa mi v&nbsp;živote deje, a&nbsp;pomaly sa učím prijať, že aj to zlé je na niečo dobré a všetko sa deje tak, ako sa diať má, len si treba udržať nadhľad a&nbsp;ľahkosť bytia. Viem, že pre niekoho je takéto vnímanie života prirodzené. Niekto na to príde po ťažkých životných skúškach a&nbsp;niekto v&nbsp;tme. Mňa si tma pritiahla a&nbsp;očarila ma, uvidela som v&nbsp;nej to, čo som nevidela za svetla, v&nbsp;bežnom živote. Niekde som čítala, že tma je láskavá a&nbsp;ukáže len to, čo znesieme. Priateľ mi povedal, že tma je spravodlivá a&nbsp;ukáže, čo je potrebné, či to vidieť chceme, alebo nie.

Ku mne bola spravodlivá, ale láskavá. Myslím, že tma ukáže každému, kto ju okúsi, niečo iné. To, na čo je pripravený, čo je ochotný vidieť a čo je pripravený prijať. Pobyt v&nbsp;tme, nie je pre každého z&nbsp;nás. A&nbsp;či by som sa do tmy vrátila? Vraj po 13 dňoch pobytu môže človek zažiť astrálne cestovanie a&nbsp;dokonca aj&nbsp;nahliadnuť do svojich minulých životov a&nbsp;všeličo iné. Čo človek zažiť má, to aj zažije. Hovorím si, že ak to budem potrebovať, tak si ma tma pritiahne zas.

SKUTOČNÝ príbeh ženy, ktorá sa nechala zavrieť na niekoľko dní do absolútnej tmy: DOBROVOĽNE

Výber pre vás

SKUTOČNÝ príbeh ženy, ktorá sa nechala zavrieť na niekoľko dní do absolútnej tmy: DOBROVOĽNE

Súvisiace články

Ako vyzerá jedálniček modelky? Andrea Verešová šokuje PORIADNYMI jedlami! Naozaj zjedla TOTO?

SEMPRE FASHION STORE – predajca štýlovej pohodlnej obuvi a doplnkov už od roku 1999.

Kocianová vám ukáže, aký kúsok POTREBUJETE: Toto nosia v lete všetky trendové kočky! FOTO

Je všetko BIO naozaj BIO? Nenechajte sa nachytať: Toto je dôležité pri výbere kozmetiky

Výber pre vás