Po príklady biopodfukov netreba chodiť ani len do susedného mesta. Ak ráno čo ráno zdolávate tri križovatky, aby ste rodine kúpili osem čerstvo upečených biorožtekov, s najväčšou pravdepodobnosťou deriete pneumatiky zbytočne. Pôvod ekopečiva zvyčajne nespĺňa idylické predstavy o ručne žatej zlatej pšeničke, z ktorej usmievaví ujovia mlynári namelú zdravú tmavú múčku, z ktorej potom láskyplné tety pekárky stvoria okrúhle bochníky čakajúce na zákazníkov v prútených košoch...

Realita má jemne pragmatickejší nádych. „Biochlieb sa pekáva z predkvasených polotovarových koncentrátov. Tie sa dovážajú z bližšie nedefinovaných ázijských krajín. V Európe sa upečú a rozdistribuujú do stoviek ‚tradičných’, ‚gazdovských’, ‚babičkiných’ a ‚starodávnych’ pekární,“ vnáša mrazivé svetlo do opojnej biohmly rešpektovaný berlínsky kontrolór potravín Thilo Bode.

Chlieb totiž nie je jediným sporným bodom kontroverzného biozoznamu. Nájdeme na ňom napríklad aj potravu bohov, elixír mladosti a zázrak prírody med. Znižuje výskyt srdcovo-cievnych ochorení i tukových buniek, má protinádorové účinky, priaznivo pôsobí na pokožku a pomáha hojiť rany. Med je skutočný božský nektár, ktorého by sme sa v biokvalite nemali vedieť nabažiť. Žiaľ, nie vždy je isté, či sa včelí produkt vyzdobený luxusnou bionálepkou naozaj predáva v zodpovedajúcej kvalite.

Znásilňovanie medu je bežná praktika. Medy sa zahrievajú a vzájomne miešajú s lacnými druhmi pochádzajúcimi z kvetov kontaminovaných pesticídmi. „Ak nemá med dôveryhodnú biopečať, certifikát najvyššej kvality, odobrenie cechu miestnych biovčelárov a primeranú cenu, pripravte sa na to, že v ňom nájdete toľko toxínov ako stopových prvkov a antioxidantov,“ počuli ste slovo pána Thila Bodeho. Je počínanie biotovárnikov legálne? Áno. Je nekorektné? Áno. Je na míle vzdialené konceptu bio? Áno. Predáva? Áno. Treba sa teda pýtať ďalej? Nie.

Suma sumárum, výrobky s označením bio sú drahšie, ale nemusia obsahovať viac vitamínov a živín ako klasické. Aspoňže sú chutnejšie, i keď ani to nám lepšie zdravie nezaručí. Skrátka a dobre, je to vec filozofie, dobrého marketingu a dopytu. Tá prvá vec je o tom, že ak sme útlocitnejšie povahy a pozeráme veľa reportáží o plesnivom poľskom mäse či geneticky modifikovaných potravinách, vkradne sa do nás nedôvera. A majú nás! Tá druhá vec je zas o tom, že ak bývame vo väčšom meste, patríme medzi strednú a lepšie situovanú vrstvu a denne vidíme tú lákavú ponuku, ukrátime seba a rodinu o kvalitnejšie potraviny?

Nuž a do tretice, je to boom. Aj keď Slovensko zďaleka nie je tam kde Rakúsko alebo Nemecko, dopyt po bio a tradičných potravinách rastie; pomaly, ale stabilne. A majú nás! V súčasnosti je na Slovensku okolo 60 výrobcov biopotravín. Musia byť registrovaní, pripravení na pravidelné inšpekcie, ktoré kontrolujú dodržiavanie pravidiel ekologického poľnohospodárstva, a každá biopotravina, ktorú vyrobia, musí byť zaopatrená certifikátom potvrdzujúcim ekologický pôvod a biokvalitu.

Čo si teda počať vo svete, kde človek človeku je vlkom a kde dodávatelia biopotravín bez mihnutia oka zavádzajú? Dvakrát merajte a raz režte. Dôverujte, ale preverujte. Preložené do reči roku 2013, zaujímajte sa o to, čo vkladáte do košíka.

Ak bio, tak kupujte len vysokokvalitné výrobky odobrené obligátnou biopečaťou, erbom pestovateľského zväzu a ochrannou známkou PDO (Protected Designation of Origin). Vyhýbajte sa potravinám, ktoré obsahujú viac ako päť prídavných látok. A ani len vo sne nezvažujte nákup bionoviniek balansujúcich na hranici lekárne, sci-fi literatúry a čarodejníckych pokusov. Nuž a, samozrejme, aby sme nezabudli, úplne najprv sa zdokonaľte v umení odcudzovania zlatých kreditných kariet.

Mrazivé svetlo do hmly: Naozaj si myslíte, že jete biostravu?

Výber pre vás