redakcia EVA

Akonáhle stratíte štvortisícové štíty Skalnatých hôr v&nbsp;spätnom zrkadle a&nbsp;otvorí sa pred vami nekonečná préria, vchádzate do kraja, ktorý má dobré časy už dávno za sebou. Budovy na hlavných uliciach mestečiek a&nbsp;dedín sú poväčšine opustené s&nbsp;oknami zatlčenými USB doskami. Na niektorých sa stále hompáľajú hrdzavé vývesné štíty s&nbsp;menami biznisov, ktoré skrachovali pred dvadsiatimi rokmi. Prosperujú tu len predajne&nbsp;marihuany (v&nbsp;štáte Colorado je legálna, a to nielen pre medicínske, ale aj rekreačné účely) a diskontný reťazec Dollar General ponúkajúci lacný čínsky spotrebný tovar a&nbsp;nekvalitné polotovary. &nbsp;

Za zábavou sa v&nbsp;týchto končinách chodí do chátrajúcich storočných kín, ktoré premietajú iba v&nbsp;piatok a&nbsp;v&nbsp;sobotu (aj to len vtedy, ak sa &nbsp;nájdu dobrovoľníci, ktorí by zabezpečujú ich prevádzku), &nbsp;alebo do takzvaných &nbsp;dive barov (po slovensky, putík štvrtej cenovej skupiny), kde za barovým pultom vysedávajú&nbsp; zamračení chlapi s MAGA šiltovkami a&nbsp;koltami za opaskami a &nbsp;v&nbsp;rohu hrajú bingo členovia miestneho klubu dôchodcov. &nbsp;A&nbsp;pravdaže do kostolov, ktorých je tu na rozdiel od všetkého ostatného dostatok.

Náboženstvo (rozumej kresťanstvo, keďže diverzita&nbsp;radšej ostala v&nbsp;New Yorku a&nbsp;v LA) sa v&nbsp;týchto končinách nepraktizuje, ale agresívne demonštruje. &nbsp;Miestni obyvatelia nosia na krkoch masívne kríže a kázeň dostanete niekoľko krát denne všade a od každého - náhodných okoluidúcich, zázaníkov na pumpách, opitých štamgastov obchodov s liehovinami... Nuž, niekde asi miestni obyvatelia nádej hľadať musia, keďže je väčšina bočných ulíc stále prašných, chodníky sú len tam, kde sa ešte nestihli celkom rozpadnúť a&nbsp;z&nbsp;vodovodných kohútikov tečie rádioaktívna voda (obsahuje 6 násobne viac rádionuklidov než dovoľuje norma federálnej environmentálnej agentúry EPA a neprípustné hladiny selénu, draslíka a&nbsp;síry).

Obyvatelia nevyzerajú inak ako celý kraj – dobré časy majú už dávno za sebou. 25 percent detí do 18 rokov a&nbsp;seniorov nad 65 rokov žije pod hranicou chudoby. Vidieť to nielen na chátrajúcich centrách, ale aj na chátrajúcich obydliach. Zvlášť žalostný pohľad je na rozpadávajúce sa historické vilky z&nbsp;prelomu 19. a&nbsp;20. storočia. &nbsp;Na vine nie je len zub času, ale aj&nbsp;finančné suchoty&nbsp; majiteľov. Mnohé miestne domy majú deravú strechu, sú viditeľne zvlhnuté, niektoré sú &nbsp;podopreté provizórnymi podperami a&nbsp;kolmi, aby sa úplne nezrútili. Obce sú plné opustených zrúcaním a zhorenísk. Niektoré osídlili bezdomovci, niektoré drogoví díleri. &nbsp;Novostavby tu prakticky nenájdete. Minimálne od osemdesiatych rokov minulého storočia sa sem totiž nikto nesťahuje! &nbsp;

Otázka za milón, ktorú si kladú všetci, čo do týchto americkým snom zabudnutých končín zablúdia. Ako je možné, že pár hodín od lyžiarskeho strediska Aspen, kam chodí lyžovať smotánka, sa žije v&nbsp;domoch bez okien? Každý, komu túto otázku položíte, má inú odpoveď. V&nbsp;miestnej Facebookovej skupinke Word of mouth ľudia vinia štát Colorado, ktorý sa podľa nich na tento región vykašľal. Iní vinia federálnu vládu, ktorá na nich údajne kašle tiež. No v skutočnosti to bude skôr lokálny problém. Napríklad nešťastná a&nbsp;často aj nelogická voľba hospodárskych odvetví a priemyslov, ktoré sa v&nbsp;tomto regióne zakladali.

Sídla tohoto regiónu vznikli ako poľnohospodárske osady. Začiatkom 20. storočia sa tu začali budovať cukrovary, ktoré sa stali najväčším zamestnávateľom regiónu. Cukrovarnícky priemysel však časom nedokázal konkurovať lacnejšiemu importu zo zahraničia a&nbsp;cukrovary sa od roku 1959 postupne zatvárali. Ďalším klincom do rakvy bol koniec osobnej železničnej prepravy v&nbsp;USA, ktoré koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia presedlali na automobilovú dopravu. „Kedysi tadiaľto viedla hlavná &nbsp;železničná trať spájajúca východné pobrežie so západným,“ vysvetľuje kurátor historického múzea obce Rocky Ford Rob Marshall. „V&nbsp;roku 1967 však po našich koľajniciach prešiel posledný osobný vlak a miestne stanice zanikli. &nbsp;A spolu s nimi reštaurácie, stánky s&nbsp;občerstvením a pracovné miesta, ktoré železnica poskytovala."

Otázkou však je je, či poľnohospodárstvo do vyprahnutej prérie vôbec patrí. Pôvodné indiánske obyvateľstvo v&nbsp;prérií lovilo, ale nikdy ju nekultivovalo. Až biely muž sa rozhodol ignorovať zákony prírody a&nbsp;premeniť íľovitú pôdu na polia. Výsledkom je kompletne narušený ekosystém a&nbsp;vysychajúce vodné zdroje. Pôvodná prériová tráva má hlboké korene, vďaka ktorým sa v&nbsp;pôde udržovala vlhkosť. Preto bývala préria kedysi v&nbsp;lete zelená. Dnes je žltá. Poľnohospodárske plodiny totiž majú plytké korene a vlhkosť v&nbsp;pôde neudržujú, čo spôsobuje jej vysychanie a eróziu.

Príčinou úpadku tohoto regiónu všk podľa niektorých nebude len „večná smola“ a&nbsp;prehra v&nbsp;geologickej lotérií, ale aj miestni ľudia, ktorí sa nevedia prispôsobiť svetu 21.sroročia a&nbsp;stále čakajú, kedy sa vrátia staré dobré časy (typov Make America Great Again tu žije viac ako dosť). Ed Johnson z malej obce Hasty, ktorá má iba 144 obyvateľov, už má zbalené. „Život je tu skrátka príliš ťažký. A nejde len o&nbsp;závadnú vodu, na tú sme tu všetci zvyknutí. Hlavný problém je, že sa tu zastavil čas,“ povedal pre denník Denver Post Ed. „Stojíte pred poštou a&nbsp;vidíte tých istých ľudí ako pred päťdesiatimi rokmi, ktorí hovoria to isté, čo pred päťdesiatimi rokmi. Dokola tie isté reči a&nbsp;žiadne činy!" Myslí si obyvateľ obce Hasty, ktorá bude mať čoskoro počet obyvateľov 144 mínus jeden...

Neuveriteľné! Štipnite sa do líca, aj takto sa žije v USA!

Výber pre vás