Zuzine hriešne myšlienky: Vzrušujúca poviedka zo Zakázaných strán

Vedela som v ordinácii svojej kamošky Jany, detskej psychologičky, aby som prebrala svoju aférku z Tatier. V peňaženke som stále nosila odkaz aj s jeho telefónnym číslom. Zavolať či nezavolať? Nič, čo by nevyriešil kamarátsky rozhovor, aj keď...
„Maj sa pekne Rádiu... ehm Dárius,“ vyprevádzala Jana malého zmäteného pacienta a už ma kmásala a strkala do kancelárie. „Kto do čerta dá decku meno Dárius, chápeš... Dárius-Rádius. Bol tu hodinu a už som mu vymyslela tri prezývky...“ hovorila a utierala si pot z čela.
„Wau, teba musia mať tie deti rady. Jani, počuj, mám strašnú dilemu.“
Vyrozprávala som jej celý príbeh najlepšieho sexu, aký som kedy mala, a čakala som radu od najlepšej kamošky. To, že je psychologička, je len príjemný plusový bod. Že mi neporadí, mi došlo v polovici, keď už asi päť minút zízala na lampu. „Okej, Jani, si v poriadku? Tak čo vravíš, mám mu zavolať?“
„Bože... Počkaj, prepáč... Ja som... Čo hovoríš? Dobre, takto, stalo sa niečo strašné! Vyspala som sa s pacientom!“
„Čooo?“ Opakujem: Jana je detská psychologička. „Nie, preboha, s otcom svojho pacienta.“

„Boháča! Už som začala prehodnocovať naše priateľstvo...“
vydýchla som si. Stalo sa to včera. Jana už pomaly odchádzala z ordinácie, všetky perá si uložila podľa farieb, zarovnala šanóny, prezúvala si pracovné lodičky, keď zrazu na dvere zaklopal Andrej Veľký.
„A veru svojmu priezvisku neostal nič dlžný,“ rozpráva Jana.
Andrej Veľký bol najsexi rozvedený otec v meste. Všetky slobodné mamičky sa za ním išli potrhať. Vedeli, kedy chodí na ihrisko, poznali jeho zubára, pediatra jeho syna aj obľúbené potraviny. Jeho žena ušla s nejakým kuchárom do Talianska a dieťa mu nechala na krku. Výsledok: otec má už dva roky zlomené srdce a syn načas prestal rozprávať. Pomohla mu až Jana. „Vošiel dnu a nič nepovedal. Chápeš? Nič! Hovorím, že dobrý deň, pán Veľký, niečo sa stalo Miškovi? A on nič, stál vo dverách a... a... rýchlo dýchal a mal také rozšírené nozdry a potil sa, chápeš? Aj ja som sa potila a zalialo ma také vzrušenie. Proste sme sa na seba kukli a začali sme sa kmásať a bozkávať, a tu na stole...“ Jana behala po miestnosti a znázorňovala celú situáciu. „Aj tu na gauči. Strhol zo mňa sveter, blúzku aj tielko, potom ho vytiahol. Veľký a ružový a všade, Zuza, všadeee!“

„Okej, myslím, že mám predstavu, nemusíš pokračovať. Čo bolo potom?“ pýtam sa a podávam kamarátke pohár vody.
„Nič, potom ma pobozkal, obliekol sa a odišiel.
A jeho syn dnes mal sedenie a ja som celý čas bojovala s tým, aby som sa ho neopýtala, či mi, dopekla, môže jeho otec zavolať, keď ma tu na tom kresle pretiahol ako poslednú štetku!“ kričala Jana a ja som radšej zmizla z inkriminovaného kresla.
„Takže ponaučenie znie, Zuza, keď máš jeho číslo
a on chce, aby si mu zavolala, tak mu zavolaj!“
„Ale veď aj ty máš Veľkého číslo,“ oponujem.
„Áno, ale mám aj veľký problém, som psychologička jeho syna!“
„Okej, takáto roztržitá nemôžeš ordinovať, tie deti budú odchádzať s väčšou traumou, než s akou prišli. Zatvor to dnes a poďme na víno,“ navrhla som a minimálne dve dievčatká som tak ušetrila výkladu o tom, aké sú chlapi svine.

Mierne opitá som sa večer dotackala domov a pri Bridget Jonesovej a litri zmrzliny som bilancovala rok 2019. Práca ujde. Pribrala som tri kilá, ale na správnych miestach, takže sa to neráta. Naučila som sa separovať a pridala som aj jednu homosexuálnu skúsenosť v opitosti. Stále jem biele pečivo, ale nevadí. A chlapi?
Moja kamoška Sandra, burleskná tanečnica, mala tendenciu hľadať mi materiál na randenie práve v týchto prudko umeleckých kruhoch. V posteli maximálne vynaliezaví, v živote nepoužiteľní. Tuniský sochár Manar mal neskutočnú úchylku v olizovaní ušných lalokov na verejnosti. No a s druhým, krajinkárom Jankom z Prahy, sme zistili, že máme rovnaké rifle z Topshopu. Aj veľkosť!

Jana mi zase dohodila bývalého spolužiaka, podnikateľa Dušana. Obľubuje divadlo a taliansku eleganciu, rád si ju oblieka a rád sa v nej vozí. Má rád milé múdre ženy a nefajčiarky. Do auta som nastúpila v mokrých lodičkách, lebo vonku lialo. Už mi nezavolal.
Povedala som si, že prišiel čas, aby som sa prestala spoliehať na druhých, a vytočila som telefónne číslo na lístku.
„Tu je Zuza,“ ozvala som sa opatrne.
„Veľmi milé prekvapenie Zuzana, tak čo budeme dnes robiť?“
Budúci rok sa nemôže začať zaujímavejšie!