Zakázaná VÁŠEŇ v ateliéri: Keď Katka podľahla Adamovi, veľmi to OĽUTOVALA

Ateliér bol tichý, len mäkké svetlo presakovalo cez veľké okná. Katka stála za fotoaparátom a sledovala ho cez objektív. Adam bol dokonalý model – sebavedomý, uvoľnený, presne vedel, ako sa hýbať, ako si rozopnúť košeľu práve tak, aby to vyzeralo prirodzene. No jeho pohľad na ňu nebol len profesionálny.

„Si nádherná, keď sa takto sústredíš,“ povedal a ona sa len pousmiala. Neodpovedala, sústredila sa na prácu, no niečo v jej vnútri sa pohlo. Ten hlas, to sebavedomie, tá energia, ktorú vyžaroval – bola nebezpečná. Keď bolo po fotení, odložila foťák a začala kontrolovať zábery. Ani si nevšimla, že k nej pristúpil.

„A teraz ty,“ zašepkal jej do ucha. Otočila sa a ucítila jeho teplý dych na krku. Bol tak blízko. Príliš blízko.

Katka cúvla o krok, ale on sa nehýbal. „Adam, to… to nie je dobrý nápad,“ povedala potichu a skúsila to rozohnať úsmevom.

„Prečo? Cítil som, ako si sa na mňa pozerala,“ odpovedal s úškrnom a prstami jej prešiel po ramene. Trhla sebou.

„Naozaj by som mala ísť,“ skúsila znova, no keď sa pokúsila ho obísť, chytil ju za pás a pritiahol k sebe.

„Len trochu sa s tebou pohrám,“ šepol a jeho ruky vkĺzli pod lem jej blúzky.

Katka stuhla. V hlave mala jedinú myšlienku – že by mala utiecť. Že by ho mala odstrčiť. Ale namiesto toho zostala stáť. Bolo to akoby jej telo patrilo niekomu inému. A potom ucítila jeho pery na svojom krku a celé telo sa jej poddalo.