Zakázaná noc v HOTELI: Rodina ma čakala doma, zatiaľ čo som si UŽÍVALA na služobke

Bolo to len pár dní – krátka služobná cesta, pár stretnutí a šup naspäť domov k mužovi a deťom. Pri check-ine v hoteli, kde som bola ubytovaná sa však niečo pokazilo. Stál tam pri recepcii. Vysoký, svalnatý, so špinavými blond vlasmi. Jeho oči si ma prezreli od dola až hore. Keď mi kývol hlavou a usmial sa, moje telo zareagovalo skôr než myseľ.

„Si tu sama?“ spýtal sa a oprel sa o pult. „Áno, som na pracovnej ceste.“ odvetila som. Po tom, ako som obdržala kľúče od izby ma prenasledoval až k výťahu. A tam sa to zlomilo. Nastúpil so mnou. Ach to ticho. To ohlušujúce ticho. Keď sa dvere zavreli, stlačil dvojku.

Trvalo to snáď hodiny, kým ten výťah vyšiel dve podlažia. Keď sme zastali, dvere sa otvorili, spýtal sa ma: „Ideš so mnou?“ Nemala som odpovedať. Mala som mu povedať jednoznačné nie. No vystúpila som.

Izbu mal hneď oproti výťahu. Dvere sa sotva zavreli a už ma natlačil na stenu. Jeho ruka mi okamžite vkĺzla medzi nohy, nahmatal vlhké nohavičky. „Takže predsa to len chceš“.

Nedala som mu facku ani ho nijako neodstrčila. Roztvorila som nohy. Stiahol mi nohavičky, a vrazil do mňa dva prsty. Bolo to rýchle, drsné, bez romantiky. „Daj sa na štyri,“ prikázal, strhol zo mňa šaty a stlačil mi tvár o stenu. Rozopol nohavice a vrazil mi ho tam, hlboko, prudko, až som vykríkla. Chytil ma za boky a začal nemilosrdne prirážať. „Takéto doma nezažívaš, však?“