O takejto „zakázanej literatúre“ píše v knihe Moc sexu historik Roman Holec. Viem, že vo vidieckom prostredí nad sexuálnym správaním mladšej generácie bdeli mamy a svokry.
Svokra postrážila, aby mladý zať za dcérou „neliezol“ pričasto. Absurdné, ale bežné – svokra fungovala ako antikoncepcia. Píše o tom aj pani profesorka etnológie Marta Botíková. Boli to naozaj väčšinou svokry, ktoré takto dávali pozor na mladých. Zvlášť „potrebné“ to bolo v regiónoch, v ktorých bol stanovený trend jednodetstva (napríklad Novohrad, pozn. red.) a bolo vhodné mať buď jedno, alebo maximálne dve deti. Staršia žena, matka alebo svokra boli strážkyňami maternice vlastnej dcéry alebo nevesty a strážkyňami dverí, ktoré mohol alebo nemohol otvárať mladý zať.
Musel to byť celkom masaker udržať pár plný mladosti a sily „od seba“ po tom, ako sa im narodil žiadaný potomok, tobôž ak si uvedomíme, že metódy antikoncepcie boli dostupné len minimálne. A čo panenstvo vidieckych neviest a naša predstava nepoškvrnenej mladuchy?
Určite vieme, že na dvojicu, ktorá bola takmer zasnúbená, sa už tak prísne nenahliadalo. Veď už vlastne o nič nešlo, mladí sa mali tak či tak vziať, a tak mládenec predsa len mohol chodiť „do komôrky“. V dedinskom prostredí sa s ľudskou prirodzenosťou tak trošku rátalo, prižmúrilo sa oko.
Prenesme si Evu zase trošičku ďalej a povedzme, že máme medzi dvomi vojnami. Sú tridsiate roky, je to mladá žena s dvomi deťmi a naozaj už nechce ďalšie. Aké má možnosti?
Už je tehotná?