Tomáš spravil osudovú CHYBU: Keď sa otvorili dvere do spálne, vedel, že je KONIEC!

Dvere sa rozleteli. V miestnosti sa ozvalo ostré zalapanie po dychu. Zastal som v pohybe. Katka sa strhla a pozrela smerom k dverám.

Zuzka.

Stála tam v šoku, ruky jej vystrelili k ústam, akoby sa snažila zadržať výkrik. Jej pohľad prešiel z Katky na mňa. Na naše spojené telá. V izbe bolo ticho. Nepríjemné, paralyzujúce. „Čo to… do šľaka…?“ zašepkala nakoniec, hlas sa jej triasol.

Vyšiel som z Katky, no skôr než som stihol čokoľvek povedať, Zuzka vykročila dopredu, oči sa jej leskli slzami aj hnevom. „Ty…“ obrátila sa na Katku. „Môj vlastný muž? Moja sestra?!“

Katka sa rýchlo zakryla prikrývkou, ale už bolo neskoro. Všetko bolo jasné. „Zuzka… ja…“ začal som, ale ona zdvihla ruku. „Buď ticho !“ vykríkla.

V očiach mala niečo, čo som nikdy predtým nevidel – čistú nenávisť. Potom sa otočila ku Katke. „Už nie si moja sestra. A ty…“ obrátila sa znova na mňa. „Si kus odpadu.“ Srdce mi búšilo. Chcel som niečo povedať, niečo urobiť, ale vedel som, že nič nezmení to, čo práve videla.

„Vypadni z môjho bytu,“ precedila pomedzi zuby a bez jediného pohľadu navyše sa otočila a odišla. Dvere sa zabuchli tak silno, že sa otriasli rámy obrazov na stenách.

Zostal som tam stáť. Nahý. Vinný. A definitívne odpísaný.